https://www.natanieri.sk

Tag

vínne bary

v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Modern European

S týmto záverečným postom o Londýne som si dala načas, ale malo to svoje (emocionálne) opodstatnenie. Odďaľovaním som v sebe stále živila pocit, že Londýn sa ešte neskončil, ešte nie je uzavretou kapitolou. Blogovanie má pre mňa tú výhodu, že všetky cesty absolvujem minimálne trikrát. Raz, priamo na mieste, potom, keď sa po návrate domov preberám fotkami a materiálmi a do tretice, keď o cestách píšem. Mať priestor a čas na formulovanie myšlienok je pre mňa najväčší luxus. Lebo mať nalietané a odškrtané z dlhého zoznamu ešte nič neznamená.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Do Bruselu? A čo tam? Veď tam nič nie je…

Nepopieram, Brusel je náročný. Oriešok nájsť ten správny kľúč, ako naňho. Nepoznám nikoho, kto by Brusel miloval, zato tých, čo majú s Bruselom problém, sú zástupy. Nechcela som sa však nimi nechať ovplyvniť, a hlavne situácia bola iná. Po dlhej dobe sme nešli na prieskumnú cestu, ale na návštevu k priateľom. Nemohli sme teda, ako zvyčajne na cestách, ráno vypadnúť z bytu a vrátiť sa neskoro v noci len prespať. V Bruseli sme sa stretli tri páry kamarátov, chceli sme si po rokoch sociálnej izolácie užiť aj spoločný čas offline. Už som aj zabudla, aké príjemné je byť u niekoho na návšteve. Že vás príde vyzdvihnúť na stanicu, požičia dobíjacie kartičky na verejnú dopravu a ušetrí čas, ktorý by sme zabili študovaním metra a cesty. A čo si budeme, najlepšie jedlo, aké sme v Bruseli jedli, bolo to, čo nám pripravili naši zlatí kamaráti doma. Najlepšie slávky, parmigiana a brownies, nech žijú najlepší hostitelia!

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Viedeň na trikrát

Pri bilancovaní roku ešte ostanem v Rakúsku, lepšie povedané vo Viedni. Vo Viedni sme boli tento rok dokopy trikrát, čo je málo, ale o to viac mi tie tri návštevy boli vzácne a po každej som si hovorila, že musím chodiť častejšie. Stále mám niekde vzadu v hlave, že na Viedeň bude času dosť, keď už na iné nebude. Naozaj ju vnímam ako vzdialenú mestskú časť, lebo sadnúť v Petržalke na vlak a za hodinu byť už niekde vo viedenskom metre, je porovnateľné so životom v Seoule či New Yorku. Len my tu v Strednej Európe nie sme zvyknutí na takú mierku životného priestoru a nevyužívame možnosť dostatočne rozprestrieť krídla a byť viac Európanmi ako Slovákmi.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Po práci na večeru a víno? Do Viedne!

Keď minule písala Klára z Prahy, že boli po práci na otočku na večeru v Plzni a aké to bolo skvelé, odpísala som, že my takto praktikujeme Viedeň, na čo zareagovala, že teda to by sa jej tiež páčilo. Vtedy som si uvedomila, aké šťastie máme, že tú Viedeň máme za rohom a mali by sme si ju viac užívať. Koľkokrát mi kamarátky píšu, že nemajú kam ísť v Bratislave na dobrú večeru a pýtajú sa ma s iskierkou nádeje, či som medzičasom neobjavila niečo nové…

Pokračovanie...
v pohári

Kam sa zlietajú bratislavské vínne mušky

Vínny bar je hneď po bistre môj najobľúbenejší gastro podnik. Žiadne deti, hlučná mládež ani zmätení turisti. Vínny bar je na ulici vždy tak trochu neviditeľný a prehliadaný, väčšinou totiž otvorený len vo večerných hodinách. Asi sa zhodneme, že je to miesto, kam si veľa ľudí netrúfne vkročiť v obave, že vínu až tak nerozumie. Oplatí sa však tento blok prekonať a vojsť, môžete vo svojom živote objaviť nové veci. Uznávam však, že aj tu platí, že je lepšie, keď viete, čo chcete (piť)…

Pokračovanie...