https://www.natanieri.sk

Tag

secesia

v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Viedenské itineráre

Na konci roka 2022 som si sľúbila, že sa budem Viedni venovať viac, ale, ako to už býva, nevydalo. V minulom roku sme sa do Viedne dostali poriadne len raz, v novembri. Bolo to skvelé, ale už som si žiadne predsavzatia do roku 2024 nedávala. A dobre som urobila. Nezáväzne sa tie predstavy a plány napĺňajú oveľa lepšie a človek z nich má potom oveľa väčšiu radosť. Tvorba jednodňových viedenských itinerárov sa tak stala jednou z mála vecí, z ktorých mám v poslednej dobe radosť. Leitmotívom našich ciest sa stal Gustav Klimt a viedenská secesia a sama som prekvapená, koľko nových a netušených miest sme takto objavili.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Do Bruselu? A čo tam? Veď tam nič nie je…

Nepopieram, Brusel je náročný. Oriešok nájsť ten správny kľúč, ako naňho. Nepoznám nikoho, kto by Brusel miloval, zato tých, čo majú s Bruselom problém, sú zástupy. Nechcela som sa však nimi nechať ovplyvniť, a hlavne situácia bola iná. Po dlhej dobe sme nešli na prieskumnú cestu, ale na návštevu k priateľom. Nemohli sme teda, ako zvyčajne na cestách, ráno vypadnúť z bytu a vrátiť sa neskoro v noci len prespať. V Bruseli sme sa stretli tri páry kamarátov, chceli sme si po rokoch sociálnej izolácie užiť aj spoločný čas offline. Už som aj zabudla, aké príjemné je byť u niekoho na návšteve. Že vás príde vyzdvihnúť na stanicu, požičia dobíjacie kartičky na verejnú dopravu a ušetrí čas, ktorý by sme zabili študovaním metra a cesty. A čo si budeme, najlepšie jedlo, aké sme v Bruseli jedli, bolo to, čo nám pripravili naši zlatí kamaráti doma. Najlepšie slávky, parmigiana a brownies, nech žijú najlepší hostitelia!

Pokračovanie...