Tag
V destinácii ako Rím veľmi oceníte nejaký „kompas“, ktorý vám pomôže sa v toľkých gastronomických možnostiach orientovať. Netvrdím, že v Ríme kvantita prevyšuje kvalitu, na to máme v Európe iných adeptov, ale vedieť si správne vybrať nie je ľahké ani pre skúsených, najmä ak slová „domáci“ či „poctivý“ už natoľko sprofanovali, že ich bez škrupúľ používajú všetci. Papier a instasvet znesie veľa.
Pokračovanie...
Nepopieram, Brusel je náročný. Oriešok nájsť ten správny kľúč, ako naňho. Nepoznám nikoho, kto by Brusel miloval, zato tých, čo majú s Bruselom problém, sú zástupy. Nechcela som sa však nimi nechať ovplyvniť, a hlavne situácia bola iná. Po dlhej dobe sme nešli na prieskumnú cestu, ale na návštevu k priateľom. Nemohli sme teda, ako zvyčajne na cestách, ráno vypadnúť z bytu a vrátiť sa neskoro v noci len prespať. V Bruseli sme sa stretli tri páry kamarátov, chceli sme si po rokoch sociálnej izolácie užiť aj spoločný čas offline. Už som aj zabudla, aké príjemné je byť u niekoho na návšteve. Že vás príde vyzdvihnúť na stanicu, požičia dobíjacie kartičky na verejnú dopravu a ušetrí čas, ktorý by sme zabili študovaním metra a cesty. A čo si budeme, najlepšie jedlo, aké sme v Bruseli jedli, bolo to, čo nám pripravili naši zlatí kamaráti doma. Najlepšie slávky, parmigiana a brownies, nech žijú najlepší hostitelia!
Pokračovanie...
Pri bilancovaní roku ešte ostanem v Rakúsku, lepšie povedané vo Viedni. Vo Viedni sme boli tento rok dokopy trikrát, čo je málo, ale o to viac mi tie tri návštevy boli vzácne a po každej som si hovorila, že musím chodiť častejšie. Stále mám niekde vzadu v hlave, že na Viedeň bude času dosť, keď už na iné nebude. Naozaj ju vnímam ako vzdialenú mestskú časť, lebo sadnúť v Petržalke na vlak a za hodinu byť už niekde vo viedenskom metre, je porovnateľné so životom v Seoule či New Yorku. Len my tu v Strednej Európe nie sme zvyknutí na takú mierku životného priestoru a nevyužívame možnosť dostatočne rozprestrieť krídla a byť viac Európanmi ako Slovákmi.
Pokračovanie...
Dnes čosi z rubriky „Vyskúšali sme za vás“. Tip nielen na zimné večery, keď budete potrebovať „vypadnúť“. Aspoň pomyselne. Reč bude o tzv. speakeasy baroch, čo sú viac či menej utajené miesta. Utajené v zmysle, že sú navonok (z ulice) neviditeľné. Nič nelegálne, hoci historicky sa tento fenomén odvoláva na časy prohibície, keď sa musel predaj alkoholu všemožne ukrývať a maskovať. Dnes je to už len istý druh zábavy a osvieženia na gastronomickom trhu. A celkom vítaný, musím povedať.
Pokračovanie...(c) 2008 - 2024 Natanieri.sk
All rights reserved
