S kávou je to v Taliansku prekérne. Poriadnu kávu som začala piť až s nástupom výberovej kávy a tak ma vlna ospevovanej „talianskej“ kávy minula. Registrujem momentálnu diskusiu, či je talianska káva naozaj taká dobrá, ako sa tvrdí, alebo je to len mýtus. Vnímam ju ale podobne ako iné podobné gastro vojny, v ktorých sa sporia tradicionalisti a modernisti. Aj v prípade talianskej kávy ide viac o spoločenskú záležitosť, ako o samotný produkt. Pitie kávy je v Taliansku natoľko inštitucionalizované, že sa nedá len tak zmeniť. Je považované za kultúrne dedičstvo a podľa mňa sa zástancom talianskej kávy páči skôr samotný akt pitia kávy a s ním spojené rituály, ako káva samotná. To, že pijeme stále kvalitnejšiu kávu však nijako neohrozuje kultúru pitia kávy, práve naopak. Výberová káva nevytláča konvenčnú zo svetla reflektorov. Čím viac (rôznych skupín) ľudí kávovej kultúre prepadne, tým lepšie. Aj za cenu, že sa časť talianskej kávovej scény posunie ďalej a pitie kávy bude možno luxus, ktorý si už mnohí nebudú môcť dovoliť.
… je talianska káva naozaj taká dobrá, ako sa tvrdí, alebo je to len mýtus.
Do Talianska sme si kávové „nádobíčko“ nebrali a nechali pitie kávy na náhodu. Bude, bude, nebude, nebude. V oblasti prosecca sa asi najbližšie nachádza kaviareň s výberovou kávou Wake Cup v mestečku Montebelluna, kam sme aj my vyrazili v jedno ráno. Na podiv robili aj klasické bistro raňajky s avo chlebíkmi a vajíčkami, tak sme si užili naše zvyčajné ranné kaviarenské povaľačstvo, ako kdekoľvek inde na cestách. Káva bola veľmi dobrá a posedenie na námestíčku pred kaviarňou príjemné a maximálne uspokojivé. Raňajky (či skôr brunche) na vidličku, na aké sme zvyknutí z európskych veľkomiest, sú pre Talianov veľkou neznámou, ale učia sa a postupne prispôsobujú vkusu a chuti návštevníkov, ktorí za nimi kvôli výberovej káve chodia. Obložené chlebíky sú často trochu fádne, chuťovo nevýrazné, či s neobvyklými kombináciami chutí, ale ocenili sme snahu a najmä to, že sme si ich nemuseli chystať sami.
Kávičkovanie sme si potom do sýtosti užili na ceste ku Gardskému jazeru vo Verone, kde sme otestovali až dve kaviarne s výberovou kávou. Raňajkovo sme poňali návštevu kaviarne Ammazza Caffè na ulici Vicolo Volto Cittadella, aj keď na obložené toasty sme si museli chvíľu počkať, prišli sme zrejme príliš skoro. Mali ale čerstvé pomaranče a odšťavili mi z nich ku káve za pohár, takže som bola maximálne spokojná. Podnik sa okrem kávy špecializuje aj na výrobu vlastných, rôzne ochutených tonikov a chodí sa sem na espresso tonic alebo gin tonic. Kaviareň je mimo rušných ťahov, v tichej ulici, ale je veľká a priestranná, oddýchnete si tu, posedíte a naberiete sily či proviant na cesty.
Hneď na to sme išli na druhú kávu do kaviarne a pražiarne Garage Coffee Bros. – Flagship Store na ulici Vicolo San Silvestro. Ide o malý espresso bar s pár miestami skôr na státie ako na vysedávanie. Dokúpite si tu nielen zrnká na doma, ale aj iné kávové potreby. Šikovná baristka nám porozprávala, povysvetľovala všetko, čo sme potrebovali vedieť. Doplnili sme kofeín na zvyšok dňa výbornými espressami i mliečnymi kávami a tešili sa na prechádzku po meste. Inak, okrem rastlinných mliek tu majú aj špeciálne „specialty“ mlieko kravské, tak sa nebojte vyskúšať. A z letných kávových drinkov by som ochutnala okrem espresso toniku aj espresso s limetkovou šťavou a ginger ale. Žeby nový kávový hit? Z Verony nemám viac gastrotipov. Boli sme sa ale pozrieť aj na tretie miesto, kde si môžete kúpiť výberovú kávu, a to v Jurri Naturalmente Diversi na ulici Via XX Settembre, čo je vlastne remeselná zmrzlináreň. Kávu sme si tu už nedali, ale zmrzline sme neodolali, bola výborná. Robia tu aj zmrzlinové sendviče brioche gelato, nanuky, čokoládové pralinky, biscotti a na raňajky croissanty s džemom či orieškovým maslom. Všetko si môžete kúpiť aj so sebou, ako aj rôzne sušené plody, čokolády či drobné sladké pečivo. Nebudete si vedieť vybrať.
To bolo z kávy v Taliansku všetko, ale na záver ešte dva tipy, kam na kávu počas dlhej cesty autom do Talianska. Samozrejme, pre úsporu času môžete kávu riešiť vlastným filtrom v termoske, či v prvom Autogrille za talianskymi hranicami, ale my sme chceli cestu využiť aj na obhliadku nových miest, kam by sme sa inak nedostali, napríklad v Korutánsku. Aj tam sa už posunula kávová scéna dopredu a kaviarne s výberovou kávou sa rozšírili na miesta, kde by ste ich pred pár rokmi vôbec nečakali.
Na ceste tam sme stáli v Klagenfurte v kaviarni Zero Gravity Coffee & Cocoa na Pernhartgasse 12 a na ceste späť vo Villachu v kaviarni RÖSTBAR na Italiener Str. 18. V Klagenfurte je kaviareň pomerne hlboko v centre, ale dá sa tu v blízkych uličkách dobre zaparkovať a vybehnúť na rýchlu kávu. Kaviareň je menšia, takmer stále plná a priamo na mieste sa tu káva aj praží. Dostanete tu okrem klasiky – espressa a filtrovanej kávy aj napr. nitro coffee, affogato a ku káve croissanty či koláče na zahryznutie. Kaviareň sa špecializuje aj na výberové kakao, takže o kvalitné remeselné čokolády, pralinky a nátierky tiež nie je núdza.
Vo Villachu je Röstbar skôr komunitnou kaviarňou, ako obchodom s kávou, s viac miestami na relax, s dobrou náladou a milými baristami, na čele s večne usmiatou Kelly, bez ktorej si už nikto nevie Röstbar predstaviť. Vplyv talianskeho životného štýlu sa tu nezaprie, štuple z prosecca lietajú jedna radosť a aj ako nealko dostanete taliansku orange sodu. Káva má tiež tendencie ísť skôr talianskym smerom, tak sa s baristami radšej poraďte a dajte vedieť vopred, akú kávu preferujete. Najväčší hlad zaženú croissanty, obložené slané pečivo, lístkové pečivo a videla som tam aj buchty. Z diaľnice sa sem dostanete pomerne rýchlo a zaparkujete hneď pred kaviarňou na parkovisku. Pohodlné, rýchle a spoľahlivé miesto na občerstvenie.
S dojatím sme cestou popri Wörthersee s vyhliadkovou vežou Pyramidenkogel spomínali na našu prvú letnú dovolenku s deťmi, keď tu ešte žiadne kaviarne s výberovou kávou neboli. A s prekvapením sme zistili, že je tu toho oveľa viac nového, než len výberová káva, takže sme si povedali, že už by bolo načase sa sem vrátiť a nadviazať tam, kde sme pred ôsmimi rokmi skončili. Garda je Garda, ale ani Wörthersee nie je na zahodenie. Celkom by som sa sem na prieskumnú cestu tešila.
