Náš život je momentálne ako rozkopnutý džbán. Tri mesiace sme sa pozerali na jeho črepy. Teraz ho pomaly kúsok po kúsku lepíme a rozmýšľame, či sa nám ho vôbec niekedy podarí dať dokopy. Za pätnásť rokov, čo sme si postupne vybudovali náš svet v duchu (stredo)európanstva, sme sa v ňom už pohodlne zabývali. Bola som hrdá, že deti nepoznali geografické hranice, nevnímali rozdiely medzi krajinami, mohli poriadne roztiahnuť krídla a dýchať čerstvý vzduch. A zrazu bolo všetko preč. Nič ma tak nezasiahlo, ani karanténa, ani social distancing, ani zatvorené obchody či reštaurácie, ako fakt, že sú zatvorené hranice. Že mám zrazu nárok len na 172 km Dunaja a nemôžem ísť na svoje obľúbené miesta, lebo sú za čiarou.
… mám zrazu nárok len na 172 km Dunaja…
Z toho, že nemôžem ísť napr. do Prahy, mi až srdce zvieralo. A to som tam ešte vo februári bola. Najhoršie však je, že aj keď sa už cestovať dá, viem, že to nie je úplne ono, lebo to, čo tomu celému dávalo šťavu a zmysel, je najviac rizikové. Ľudia. Veľa ľudí pokope. Uvedomujem si, že vám teraz sprostredkujem niečo, čo reálne nemusíte zažiť. Ale minimálne ako tipy na dobré miesta, kam sa v Prahe vybrať za jedlom, sa vám zídu.
Keď ste v Prahe len na tri noci, poriadne si rozmyslíte, v ktorých podnikoch ich strávite. Nám sa hneď prvý večer (a bez rezervácie) podarilo dostať do pomerne nového a vychyteného bistra a rottiserie Kro Kitchen na Vinohradskej ulici, hneď pri Námestí Jiřího z Poděbrad. V tomto malinkom priestore si budete pripadať skôr ako v nejakom modernom food bare vo Viedni alebo v Berlíne. Niekde, kde to žije a kde skrátka chcete byť. My sme chceli byť až tak, že sme si nejaký čas počkali na voľný stôl a jedli aj na stojáka. Bolo natrieskané, ale aj práve preto to malo tú správnu atmosféru, ktorú tak zbožňujem a vyhľadávam.
Kro Kitchen sa nešpecializujú len na grilované kuratá, ako by sa z názvu dalo čakať. Sú nielen „kro“, ale aj „chro“, takže okrem grilovaných kureniec (štvrte, polovice a celé) a kuracích krokiet (skvelý spôsob, ako upotrebiť všetky odrezky a zvyšky pečeného mäsa) tu nájdete aj špeciality z bračového mäsa, ako napr. trhané mäso z kolena alebo hit posledných rokov čipsy z bravčovej kože. Ani vegetariáni tu nebudú na vedľajšej koľaji. Doteraz ľutujem, že som si nedala niečo zo zeleniny alebo nachos zo zemiakových placiek s kyslou smotanou a kaviárom z pstruha lososovitého. Ale aspoň mám dôvod sa sem vrátiť.
Druhý večer sme navštívili vyhlásenú novú reštauráciu šéfkuchára Jana Punčochářa U Matěje. Ja som sem pôvodne ani nechcela ísť, zdal sa mi celý humbuk okolo nej prehnaný. Ale muž nástojil a teraz som veľmi rada, že sme boli, lebo to naozaj stálo za to. U Matěje je zvláštny mix amerického saloona, horskej chaty a zájazdového hostinca s dobrým dizajnom, poctivou domácou stravou a tradičnými chuťami „ako od mamičky“. Nie som na takýto typ kuchyne zaťažená, ale ak sa raz za čas spojí genius loci, správna atmosféra a pekné prostredie, rada podľahnem. Najmä po výdatnej prechádzke v chladnom počasí. (Apropos, prechádzka. Aj keď sa k výletu U Matěje ponúka skôr priľahlá Šárka, my sme sem dorazili zo Stromovky, z ktorej som bola úplne unesená. To je môj mestský park snov! A potom tá osada Baba! Nakúkala som ľuďom do dvorov a okien a predstavovala si, aké to je bývať tu.)
Nepochybne sa s obedom alebo večerou U Matěje najviac zavďačíte deťom. Vývar, rezne, múčne sladké jedlá, všetko klasiky z detstva. Z modernejších jedál bolo pre mňa osviežením napr. marinované hovädzie mäso s petržlenovým pestom, chuťovo a úpravou kdesi medzi tradičným tatarákom a carpacciom. A všetkých nás ohromne bavil dezert v štýle kinder surprise – karamelové vajce s mangom. Kto by mal záujem o niečo ambicióznejšie, Jan Punčochář ponúka aj degustačné menu v komornejšej atmosfére vedľajšieho salónika Stůl JP, hoci možno práve ruch, smiech a uvoľnená nálada v preplnenej hlavnej sále bude to, po čom budete teraz bažiť viac. Ako tip na skvelú výletnú reštauráciu mimo zavedené pražské centrum však U Matěje vrelo odporúčam.
No a tretí večer v Prahe? Zlatý klinec programu! Šťastnou náhodou sme chytili posledné voľné miesta na večeru vo vyhlásenom mäsiarstve Františka Kšánu Naše maso v Gourmet pasáži Dlouhá. (Už som ich tu raz spomínala v súvislosti s chlebíčkami z bistra Sisters, ktoré sa kedysi nachádzalo presne oproti. Bohužiaľ, Sisters tak, ako sme ho poznali, už skončilo, už má iného majiteľa.) Vtedy pred rokmi ma nadchol koncept degustačných mäsiarskych večerí za jedným okrúhlym stolom, ktorý počas dňa visí nad predajňou a na večer sa spustí dole. Predstavovala som si to vtedy ale príliš romanticky. Že bude predajňa zatvorená a my budeme „pri sviečkach“ spôsobne cinkať príbormi a spoločensky konverzovať s ostatnými spolustolovníkmi. Chyba lávky! To, čo sme zažili na večeri v Naše maso bol masaker živočíšnym tukom, divoká jazda za plného chodu mäsiarstva, so štamgastmi i turistami, predierajúcimi sa medzi nami a samoobslužnou pípou. Po celý čas sa o nás ale príkladne staral šikovný Lukáš, ktorý nám nosil všetky dobroty na stôl, veľa nám rozprával a ešte nás popri tom aj zabával. Menu je poriadne sýte, šetrite sa, ak máte citlivejšie žlčníky. Ja som pojedla asi všetku zeleninu a prílohy naokolo, aby som vyvážila toľko mäsa a tuku naraz. Ale bola to skvelá „podívaná“ a ohromný zážitok, na ktorý len tak nezabudnem.
A ešte pár perličiek. Vtipné salámové lampy nie sú od nikoho iného, ako od úžasného Dechem studia. Ďalej si určite v Naše maso vypýtajte kľúčik (s parádnou kľúčenkou!) od WC, ktoré je mimo predajne na opačnom konci pasáže, pričom si cestou všimnite hore pri strope „do kameňa tesané“ vtipné hlášky a útržky z rozhovorov anonymných okoloidúcich, zachytených umelcom Romanom Týcom (Ztohoven). Jedna hláška je dokonca od samotného Františka Kšánu, tak sa na ňu popýtajte.
V Prahe bolo už vo februári nezvyčajne málo turistov. Tešili sme sa, že sme sa mohli bez tlačenice prechádzať po Kráľovskej ceste, po Karlovom moste, po Staromestskom námestí, dostať sa bez čakania do Strahovského kláštora. A aj po večeroch sme sa túlali po Malej Strane a Kampe a pri tej príležitosti skončili na dvojke vína v „malom“ Vinografe na Míšeňskej ulici. Vo Veľkom Vinografe na Senovážnom námestí sa nám pred rokmi veľmi páčilo a keď sme sa neplánovane ocitli pred malým a ešte boli aj voľné stoly, neváhali sme. Je to maličký vínny bar, len so studenou kuchyňou, ale širokou ponukou českých a moravských vín, primárne určenou pre turistov, ale aj tak je ešte Vinograf príjemná oáza normálnosti v týchto prefláknutých končinách a záchytný bod, ktorý určite nevynechajte, ak pôjdete okolo a budete mať možnosť a čas.
A ešte dve dobré miesta do zbierky osvedčených pražských ázijských podnikov. Do Banh Mi Makers pri Letenskom námestí (menšiu pobočku majú aj v Gurmet pasáži Dlouhá) sme sa išli najesť po návšteve Technického múzea. Pôvodne sme chceli otestovať len bagety bahn mi (sami si na ne pečú pečivo), ale nakoniec sme boli nadšení zo všetkého od nápojov, šalátu, závitkov, placiek, až po krásny interiér a detský kútik. Bánh Mi Makers je inak aj dobrý zásobovací spot na piknik: v lete by som si určite nechala jedlo zabaliť a išla si ho užiť niekam na vyhliadku na Letenskú pláň.
Pekné ázijské bistro Miska Ramen je zas strategicky umiestnené v tesnej blízkosti hlavnej stanice. My sme sem zamierili rovno po príchode z vlaku a podľa množstva kufrov by som povedala, že sme neboli jediní, kto tu trávil čas pred odchodom alebo po príchode z vlaku. Vyskúšali sme naše obľúbené taštičky gyoza (výborné) a dva druhy ramenu sapporo miso a tan-tan. Možno to bolo aj tým, že v nich bolo mleté mäso, ale oba pôsobili skôr ako husté gulášové polievky, než ako vývary. Osobne mám radšej ramen redší (a lepkavejší), s menej mäsom a hlavne keď je v ňom rovnocenne cítiť aj morskú chuť (vývar daši a riasy). Práve tá morská umami zložka potom spôsobí to, že netreba ramen toľko dochucovať. Ale ako českú verziu ramenu to v pohode beriem a odporúčam Misku Ramen ako príjemné miesto so skvelým, rýchlym jedlom na privítanie alebo rozlúčku s Prahou.
S Prahou sa ale ešte nelúčime, mám pre vás ešte jeden výživný post o káve a kopou skvelých miest, ktoré si môžete uložiť do svojej kávovej mapy. O tých teda nabudúce, možno vás práve tie vyburcujú, aby ste vyrazili do Prahy. Aspoň na tri dni.
Fotogaléria:
Jáááj, Praha naša milovaná…. tiež už máme absťák… síce som už bookla ubytko na Karlíne na júl – lebo Lokál, Kohout, Antonín, Woker, Proti proudu, atd atd…a všetko krásne pokope, ale tiež mám tak trochu obavy z toľkého množstva ľudí.
O kvalitnom jedne v Prahe by sa dalo píísať a píísať 🙂 Lepšie je to ale zažiť a ochutnávať 🙂 A pravda je, že keď je tam človek krátko, treba si všetko naplánovať a popozerať vopred. Ja si každý rok pripravím itineár s novými podnikmi, ktoré chcem navšíviť. A tento rok sa nám opať podarilo si dať termín v čase, keď sa konajú francúzske trhy na Kampě – milujem ich, tá atmosféra je neskutočná: večer sa zastaviť na pohár kvalitného vínka, zobnúť si syr a počúvať šansón a pritom si príjemne pokecať. Vždy to vo mne zanechá krásne spomienky. Otvorili aj ďaľší Manifesto market na Smíchově, takže tam mám v pláne tiež zájsť – ďaľšie miesto so super atmoškou a jedlom. Na Florenci to milujem, a som veľmi zvedavá aj na Smíchov.
Milujem Naše maso – pastrami! a bez Kantýny a ich neskutočného carpaccia si Prahu ani neviem predstaviť, a teraz máme v pláne Kalendovu chabrybárnu, ich kapří pepřenky sú prudko návykové, Lokál Hamburk bola naša pravidelná zastávka na práve túto pochúťku ako poslednú neskorú večeru pred záverečnou s kváskovým chlebíkom z Esky a s chladenou Plzničkou..ach :))
U Mateje sme boli minulý rok, no musím povedať, že nezdieľam až také nadšenie. Možno to chce ešte reparát 🙂 Báhn mi a chlebíčky od Sisters sme už tiež čekli, a mne je však veľmi ľúto,, že nemám viac miesta v bruchu a deň nie je dlhší v tej Prahe 🙂
Ale Kro kitchen navšítívm, a vďaka za tip 🙂
Perfektné! To znie super! Praha v júli musí byť „boží“! Tajne dúfam, že aspoň jeden víkend cez prázdniny v Prahe dáme…
A čo sa týka Kro Kitchen, čerstvá info – najnovšie vznikla aj Krobakery na Moskevskej, to sú zase moje obľúbené Vršovice 🙂
Toľko plánov a tak málo času… Ďakujem za príjemný komentár!