https://www.natanieri.sk

Tag

bistro

v cudzine, v šálke

Letné rituály

Ako som písala minule, niektoré želania či predsavzatia sa plnia rýchlejšie, k iným sa dopracovávame pomalšie. Kvôli covidu a obmedzeniam v cestovaní do vzdialenejších destinácií, sme mali konečne čas pravidelne navštevovať Prahu, dobehnúť všetko zameškané a zostať „v obraze“. Už druhý rok sa nám darí tráviť s deťmi časť letných prázdnin v Prahe, čím vznikla ďalšia naša rodinná tradícia. Rituál. Deti si rok čo rok osviežujú povedomie o Prahe a my sa zas viac a viac orientujeme v meste. Po dvoch rokoch sme sa opäť rozhodli bývať v Karlíne. Zájsť do všetkých obľúbených podnikov a navštíviť tie, ktoré sme minule nestihli. Potvrdilo sa nám, že Karlín je skrátka skvelé miesto pre život. Ak nechcete, nemusíte z neho vystrčiť nos aj niekoľko dní a v pešej dostupnosti máte úžasné miesta nielen z gastra, ale aj na trávenie voľného času, prechádzky či pamiatky.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Mesiac splnených prianí

Milujem tie júlové resety, keď sa ráno prebúdzam s pocitom, že neviem, kde som a musím otvoriť oči, aby som to zistila. Naplánujem júl vždy úplne na doraz, veľa cestovania, veľa cestovania bez detí, veľa presunov, veľa zážitkov. Nepopieram, občas je to naozaj náročné, ale výborne si tým prečistím hlavu a úplne sa preprogramujem. Nepotrebujem oddychovať ničnerobením, potrebujem úplne iný spôsob bytia, iné návyky, zapojiť v mozgu úplne iné obvody. Trochu neistoty, nepohodlia, pochybností a pár krokov do neznáma. Učiť sa nové veci, spoznávať nové miesta, skúšať nové jedlá a robiť činnosti, ktoré som ešte nerobila.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Florencia a moja súkromná renesancia

Keď muž naznačoval, že chce ísť na Veľkú noc do Toskánska, prešla som to mlčaním. Dobre, to prežijem. Keď ale ďalej rozvíjal myšlienku, že do Florencie ani nemusíme chodiť, že tam bude strašne veľa ľudí, stopla som ho hneď v úvode. Ak mám ísť do Toskánska, tak si aspoň splním jeden veľký sen, lebo ak nič iné, do galérie Uffizi musím bezpodmienečne ísť. Vtedy som ešte operovala s tým, že Toskánsko bude jednorazová záležitosť. Teraz, a nikdy viac. Cha!

Pokračovanie...
v cudzine, v šálke

Kam sa barcelonská káva za posledných sedem rokov posunula

Keď sme boli v 2015 v Barcelone, bola u nás ešte výberová káva v plienkach, no v porovnaní s Barcelonou sme boli stále výrazne popredu. Na to, aká obrovská Barcelona je, tam stáli za zmienku len legendárni Nomad Coffee – Lab & Shop a Satan’s Coffee Corner. Všetko ostatné bolo také rozpačité, ako keď sa u nás po revolúcii učiteľky ruštiny rekvalifikovali na angličtinárky. Formálne pracovali s výberovou kávou, ale výkon pokrivkával. Za dobrou (výberovou) kávou sa skrátka do Barcelony nechodilo.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v pohybe, v šálke

Čo sa inam nevošlo…

Kým sa dostanem k ostatným zápiskom z Čiech a Moravy, nesmiem zabudnúť ani na pár príjemných prekvapení mimo vychodené české a moravské chodníčky. Rok sa nesmie skončiť bez nich, lebo žiadna pozitívna skúsenosť by nemala ostať bez povšimnutia, každé povzbudivé slovo je dnes v gastre dôležité. Aj malý report môže zasiahnuť tam, kde to najviac treba.

Pokračovanie...
v cudzine, v šálke

Na kávu do Valencie?

Cudzie mestá spoznávame väčšinou tak, že v nich intenzívne chodíme na kávu. Lepšie povedané z kaviarne do kaviarne. Prv, než si vôbec nejakú destináciu vyberieme, zhodnotíme jej situáciu s kaviarňami s výberovou kávou. Koľko ich v meste je, aké sú staré, v akých mestských štvrtiach sa nachádzajú, či si aj sami pražia kávu, čo všetko v kaviarni ponúkajú a hlavne ako sa prezentujú na sociálnych sieťach. Na základe týchto údajov si potom vytipujem pár favoritov a deň pred cestou už zvyknem hovoriť: „Zajtra o takomto čase už kávičkujem v …“. Nielenže v kaviarni oddychujem a odstrihávam sa od starostí každodennosti a prúdiaceho davu vonku, ale aj sa inšpirujem a učím. Je to taký môj pracovný nástroj.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Gdansk

Jednou z vecí, pre ktorú som bola rada, že sme nakoniec do Gdanska išli, bola jeho história a významné postavenie v rozhodujúcich okamihoch, ktoré hýbali Európou. Fascinujú ma starobylé obchodné cesty, hanzové mestá a stredoveká Európa. Prejsť si časť bájnej Jantárovej cesty je snom, hádam, každého cestovateľa, nie? Cesta je to v Poľsku pomerne nudná, krajina je plochá, niet o čo oko oprieť na obzore, ale, čo ma tiež prekvapilo, výhľady tu nehyzdia žiadne billboardy ani megaboardy. Ani po ceste, ani v mestách. Nič z toho, ako máme my billboardmi zavšivenú celú krajinu a reklamnými nosičmi vytapetované celé ulice, v Poľsku neexistuje. A je to úľava pre oči. Vizuálneho smogu som sa v Poľsku dosť obávala, ale úplne zbytočne. Z Lodžského vojvodstva sme plynule prešli do Kujavsko-pomoranského a nakoniec do Pomoranského na pobrežie Baltu. Dorazili sme do cieľa.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Na ceste k moru

Ďalšia naša cesta z kategórie netradičné letné dovolenkové destinácie. Poľsko. Tuším sme tam za celých štrnásť dní nestretli ani jedno slovenské auto. Českých len pár. Celá vnútrozemská Európa prúdila na juh, my na sever. Ak som sa aj niekedy zamýšľala, prečo nie je v lete pri Stredozemnom mori viac Poliakov, tak už mi je to jasné. Veď oni majú svoje more, a aké! Nádherný Baltik! Nechápem, prečo nie je oveľa viac obliehaný vnútrozemcami. Načo sa všetci celú zimu módne otužujú, chvália fotkami v plavkách v ľadových kadiach a jazerách, keď sa potom v lete pečú na vyprahnutom, suchom pobreží, kde sa na slnku nedá vydržať ani minútu? Je mi to záhadou. A pritom je v lete Baltik úplne v pohode na kúpanie aj pre neotužilcov. Síce som sa o tom musela presvedčiť na vlastnej koži, lebo aj ja som žila v zaužívanom stereotype, že na severe je zima, ale dnes už viem svoje.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Moravské čriepky

Ostalo mi z moravského leta ešte pár čriepkov do mapy. Bola by škoda ich sem nezaradiť. Nikdy totiž neviete, kam vás najbližšia sezóna zaveje a či sa vám nezídu. Alebo sa nimi rovno inšpirujete a na budúce leto vyrazíte práve sem. Všetky tieto dnešné tipy sú totiž rýdzo cestovateľské, naviazané na cestovanie za atraktívnymi turistickými cieľmi a pamiatkami. Kedysi som cestovala viac kvôli jedlu, to priznávam. Vybrala som si reštauráciu, bistro či kaviareň a popri tom potom zisťovala, čo zaujímavé sa nachádza v okolí. Dnes, ako kvalitných podnikov a služieb pribúda, si naopak vyberám skôr historicky alebo prírodne zaujímavé destinácie a verím, že za dobrým jedlom, vínom či kávou to nebudem mať ďaleko.

Pokračovanie...