https://www.natanieri.sk

Tag

bistro

v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Viedenské itineráre

Na konci roka 2022 som si sľúbila, že sa budem Viedni venovať viac, ale, ako to už býva, nevydalo. V minulom roku sme sa do Viedne dostali poriadne len raz, v novembri. Bolo to skvelé, ale už som si žiadne predsavzatia do roku 2024 nedávala. A dobre som urobila. Nezáväzne sa tie predstavy a plány napĺňajú oveľa lepšie a človek z nich má potom oveľa väčšiu radosť. Tvorba jednodňových viedenských itinerárov sa tak stala jednou z mála vecí, z ktorých mám v poslednej dobe radosť. Leitmotívom našich ciest sa stal Gustav Klimt a viedenská secesia a sama som prekvapená, koľko nových a netušených miest sme takto objavili.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Španielsky projekt: Andalúzia

Tak toto bolo perfektné! Andalúzia si nás získala na plnej čiare! Malaga je prekrásna, čistá, udržiavaná, kultúrna, bezpečná a priateľská. Nemohli sme si lepšie vybrať. Vnútorné mesto je pomerne kompaktné, ak chcete, všade sa dá ísť pešo. Keďže sme boli v Malage prvýkrát, objavovali sme primárne historické centrum a priľahlé štvrte. Ani raz sme nemuseli ísť do supermarketu. Všetko potrebné sme kupovali v tržnici a v malých obchodíkoch, prevádzkovaných miestnymi. Luxus. Čisté, udržiavané pláže, vyhliadky, množstvo exotickej zelene a vtáctva, kvalitný verejný priestor a fantastické jedlo, čo viac si na cestách priať?

Pokračovanie...
v cudzine, v šálke

Letné rituály

Ako som písala minule, niektoré želania či predsavzatia sa plnia rýchlejšie, k iným sa dopracovávame pomalšie. Kvôli covidu a obmedzeniam v cestovaní do vzdialenejších destinácií, sme mali konečne čas pravidelne navštevovať Prahu, dobehnúť všetko zameškané a zostať „v obraze“. Už druhý rok sa nám darí tráviť s deťmi časť letných prázdnin v Prahe, čím vznikla ďalšia naša rodinná tradícia. Rituál. Deti si rok čo rok osviežujú povedomie o Prahe a my sa zas viac a viac orientujeme v meste. Po dvoch rokoch sme sa opäť rozhodli bývať v Karlíne. Zájsť do všetkých obľúbených podnikov a navštíviť tie, ktoré sme minule nestihli. Potvrdilo sa nám, že Karlín je skrátka skvelé miesto pre život. Ak nechcete, nemusíte z neho vystrčiť nos aj niekoľko dní a v pešej dostupnosti máte úžasné miesta nielen z gastra, ale aj na trávenie voľného času, prechádzky či pamiatky.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Mesiac splnených prianí

Milujem tie júlové resety, keď sa ráno prebúdzam s pocitom, že neviem, kde som a musím otvoriť oči, aby som to zistila. Naplánujem júl vždy úplne na doraz, veľa cestovania, veľa cestovania bez detí, veľa presunov, veľa zážitkov. Nepopieram, občas je to naozaj náročné, ale výborne si tým prečistím hlavu a úplne sa preprogramujem. Nepotrebujem oddychovať ničnerobením, potrebujem úplne iný spôsob bytia, iné návyky, zapojiť v mozgu úplne iné obvody. Trochu neistoty, nepohodlia, pochybností a pár krokov do neznáma. Učiť sa nové veci, spoznávať nové miesta, skúšať nové jedlá a robiť činnosti, ktoré som ešte nerobila.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Florencia a moja súkromná renesancia

Keď muž naznačoval, že chce ísť na Veľkú noc do Toskánska, prešla som to mlčaním. Dobre, to prežijem. Keď ale ďalej rozvíjal myšlienku, že do Florencie ani nemusíme chodiť, že tam bude strašne veľa ľudí, stopla som ho hneď v úvode. Ak mám ísť do Toskánska, tak si aspoň splním jeden veľký sen, lebo ak nič iné, do galérie Uffizi musím bezpodmienečne ísť. Vtedy som ešte operovala s tým, že Toskánsko bude jednorazová záležitosť. Teraz, a nikdy viac. Cha!

Pokračovanie...
v cudzine, v šálke

Kam sa barcelonská káva za posledných sedem rokov posunula

Keď sme boli v 2015 v Barcelone, bola u nás ešte výberová káva v plienkach, no v porovnaní s Barcelonou sme boli stále výrazne popredu. Na to, aká obrovská Barcelona je, tam stáli za zmienku len legendárni Nomad Coffee – Lab & Shop a Satan’s Coffee Corner. Všetko ostatné bolo také rozpačité, ako keď sa u nás po revolúcii učiteľky ruštiny rekvalifikovali na angličtinárky. Formálne pracovali s výberovou kávou, ale výkon pokrivkával. Za dobrou (výberovou) kávou sa skrátka do Barcelony nechodilo.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v pohybe, v šálke

Čo sa inam nevošlo…

Kým sa dostanem k ostatným zápiskom z Čiech a Moravy, nesmiem zabudnúť ani na pár príjemných prekvapení mimo vychodené české a moravské chodníčky. Rok sa nesmie skončiť bez nich, lebo žiadna pozitívna skúsenosť by nemala ostať bez povšimnutia, každé povzbudivé slovo je dnes v gastre dôležité. Aj malý report môže zasiahnuť tam, kde to najviac treba.

Pokračovanie...
v cudzine, v šálke

Na kávu do Valencie?

Cudzie mestá spoznávame väčšinou tak, že v nich intenzívne chodíme na kávu. Lepšie povedané z kaviarne do kaviarne. Prv, než si vôbec nejakú destináciu vyberieme, zhodnotíme jej situáciu s kaviarňami s výberovou kávou. Koľko ich v meste je, aké sú staré, v akých mestských štvrtiach sa nachádzajú, či si aj sami pražia kávu, čo všetko v kaviarni ponúkajú a hlavne ako sa prezentujú na sociálnych sieťach. Na základe týchto údajov si potom vytipujem pár favoritov a deň pred cestou už zvyknem hovoriť: „Zajtra o takomto čase už kávičkujem v …“. Nielenže v kaviarni oddychujem a odstrihávam sa od starostí každodennosti a prúdiaceho davu vonku, ale aj sa inšpirujem a učím. Je to taký môj pracovný nástroj.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Gdansk

Jednou z vecí, pre ktorú som bola rada, že sme nakoniec do Gdanska išli, bola jeho história a významné postavenie v rozhodujúcich okamihoch, ktoré hýbali Európou. Fascinujú ma starobylé obchodné cesty, hanzové mestá a stredoveká Európa. Prejsť si časť bájnej Jantárovej cesty je snom, hádam, každého cestovateľa, nie? Cesta je to v Poľsku pomerne nudná, krajina je plochá, niet o čo oko oprieť na obzore, ale, čo ma tiež prekvapilo, výhľady tu nehyzdia žiadne billboardy ani megaboardy. Ani po ceste, ani v mestách. Nič z toho, ako máme my billboardmi zavšivenú celú krajinu a reklamnými nosičmi vytapetované celé ulice, v Poľsku neexistuje. A je to úľava pre oči. Vizuálneho smogu som sa v Poľsku dosť obávala, ale úplne zbytočne. Z Lodžského vojvodstva sme plynule prešli do Kujavsko-pomoranského a nakoniec do Pomoranského na pobrežie Baltu. Dorazili sme do cieľa.

Pokračovanie...