S každým (ročným) obdobím sa pomyselne lúčim aj jedlom. Jesť sezónne je totiž nielen ekonomické a ekologické, ale aj zdravé. Hlavne pre dušu. Pomáha vám žiť pestro, tu a teraz v spojení s okolitou prírodou, pomáha vám sústrediť sa na to, čo vám momentálne rastie pod nosom, spomínať na minulé roky a tešiť sa z maličkostí. Ak totiž odoláte a nekúpite si jahody už koncom februára v supermarkete, ale počkáte si na prelom mája a júna, keď sa začnú samozbery vo vašom okolí, odmeníte sa niekoľkonásobne viac. Sezóna jahôd je síce krátka, ale dosť dlhá na to, aby ste si ich užili do sýtosti. A keď sa skončí, je fajn si povedať „ok, stačilo, o rok budú zas“. Zmieriť sa s tým a nechať sezónu odísť. Sezónnym stravovaním sa tak po celý rok na niečo tešíte. Na reďkovky, marhule, melóny, kukuricu, tekvice, hríby, gaštany…
Jesť sezónne je totiž nielen ekonomické a ekologické, ale aj zdravé. Hlavne pre dušu.
Bez čoho sa nemôže skončiť vaše leto? Ja si často v duchu maľujem, ako si dám to a to, uvarím hento, upečiem tamto a pred koncom sezóny vždy spanikárim, že som ešte zďaleka nestihla všetko. Zvyknem si preto už všetky „resty“ a nerealizované nápady zapisovať. S pribúdajúcimi rokmi však oveľa ochotnejšie opakujem niektoré obľúbené jedlá. Boli totiž časy, keď som mala pocit, že nemôžem jesť dookola to isté. Veď na svete je toľko dobrých vecí a takto ich nestihnem všetky ochutnať. Dokonca som začala viac variť podľa receptov z vlastného blogu. Vraciam sa v archíve k rovnakej sezóne z minulých rokov a ďakujem (si) najmä za všetky klasiky, ktoré som si sem zaznamenala. Mám ich už overené, odskúšané a nemusím dlho gúgliť. Darmo, desať rokov je desať rokov a ja žnem prvé ovocie svojej súkromnej zbierky receptov.
Prečo spomínam klasiky? Lebo práve bez nich nemôže skončiť žiadne ročné obdobie. V každom je čas a priestor na novinky a experimenty, ale aj na stariny a osvedčené tutovky. Tak bez čoho sa nemôže skončiť vaše leto? Lebo moje určite nie bez stredomorskej kombinácie baklažánov a paradajok – talianskych melanzane alla parmigiana a tureckého imam bayildi. Fantastických zapekaných jedál, na ktoré v horúcom lete nemám ani pomyslenia. Ale príroda to opäť zariadila tak, že s ustupujúcim letom a klesajúcimi teplotami zrejú paradajky a baklažány ako bláznivé a zapnúť rúru už nie je najmenší problém. Obe jedlá chutia úžasne teplé i izbovej teploty kedykoľvek počas dňa a po ich zjedení na vás čaká ešte odmena v podobe pôžitkárskeho vytierania riadu chlebom. K tomu pohár iskrivého voňavého vína a rozlúčka s letom už ani tak nebolí. Tak, čo, poznáte, robíte? Stíhate ešte vyskúšať? A čo ste nestihli a píšete si na budúci rok? (Ja studenú uhorkovú polievku a gazpacho.) Alebo sa už tešíte na jeseň?
Imam bayildi (Turecký zapekaný baklažán)
- 5 podlhovastých baklažánov alebo 3 oválne
- 3 + 3 lyžice olivového oleja
- soľ
- 1 cibuľa
- 2 papriky
- 5 paradajok
- 6 strúčikov cesnaku
- 1 paradajkový pretlak
- 1 lyžička cukru
- ½ lyžičky mletej škorice
- ½ lyžičky sušenej mäty
- 1 lyžička drvenej rímskej rasce
- 1 citrón
- petržlenová vňať
Na plnku si na 3 lyžiciach oleja orestujeme nadrobno posekanú cibuľu, pridáme papriky, pokrájané na malé kúsky, pretlačený cesnak a nakoniec aj paradajkový pretlak. Opečieme, posolíme a pridáme pokrájané paradajky. Premiešame, privedieme k varu a trochu ešte vyvaríme. Pridáme polovicu posekanej petržlenovej vňate a dochutíme cukrom, škoricou, sušenou mätou, rímskou rascou, šťavou z polovice citróna a ak ešte treba, aj soľou. Odstavíme.
Celé baklažány (aj so stopkami) pozdĺžne raz nakrojíme (nie naskrz) a na panvici na 3 lyžiciach oleja postupne opekáme zo všetkých strán pár minút, kým baklažány nezmäknú a vnútro sa mierne nenafúkne. Odstavíme.
Rúru si rozohrejeme na 200°C.
Baklažány dobre posolíme zvonka aj zvnútra a vložíme natesno do zapekacej misy alebo pekáča rezom nahor. Do zárezov navrstvíme paradajkovú plnku, pokvapkáme olivovým olejom, ešte raz posolíme a dáme zapiecť na 30 – 45 minút, kým baklažány úplne nezmäknú a plnka na povrchu mierne nezhnedne.
Podávame teplé alebo izbovej teploty s kúskami citróna na pokvapkanie a posypané zvyškom petržlenovej vňate s chlebom alebo inou prílohou podľa chuti.
Melanzane alla parmigiana (Zapekané baklažány s paradajkovou omáčkou a parmezánom)
- 3 – 4 podlhovasté baklažány alebo 1 veľký oválny
- ½ l paradajkovej omáčky (ako na cestoviny) podľa chuti
- 150 – 200 g parmezánu
- olivový olej
- soľ, čierne korenie
- bazalka alebo čerstvé oregáno
Baklažány nakrájame na plátky, posolíme a necháme chvíľku „zapotiť“. Potom plátky osušíme, potrieme olivovým olejom a na (grilovacej) panvici opečieme z oboch strán. Opečený baklažán necháme mierne vychladnúť na kuchynskom papieri a opäť posolíme a posypeme mletým čiernym korením.
Parmezán postrúhame nahrubo. Lístky bazalky alebo oregána otrháme.
Rúru si predhrejeme na 200°C.
Do zapekacej misky postupne vrstvíme paradajkovú omáčku, opečené baklažány a parmezán s bazalkou, až kým neminieme všetky baklažány a všetko zalejeme zvyškom omáčky a posypeme parmezánom. Dáme zapiecť na 30 – 45 minút, kým omáčka nezačne bublať po okrajoch misy, mierne sa neodparí a parmezán sa nerozpečie a nezhnedne.
Podávame teplé alebo izbovej teploty, posypané zvyškom bazalky s čerstvým chlebom.
Ďalšie recepty na baklažánové jedlá:
Baklažány s baklažánmi jesť – Pečený baklažán s mandľovou omáčkou tarator a bazalkovým olejom / Provensálske baklažánové fondue
Na rozlúčku s prázdninami – Baklažán v paradajkovej omáčke
Zele-renesancia – Krúpový šalát s pečenými paprikami a baklažánom
Hosť do domu na konci leta – Baklažánové chuťovky
Bude mi to chýbať – Bažant na klobáse, paprike, šalvii s baklažánom
Zrnko k zrnku – Bulgur s pečenou zeleninou a feta syrom
Štvrtky – Baklažánové vejáre
Ratatouille – Ratatouille
Chuť Mediteránu – Baklažánové rolky s čerstvým syrom a mätou
Tipy na rýchle jedlá z rúry I – Pečená zelenina
moje milované baklažány ♥ drahy moj doniesol tento rok semienka z TR a div sa svete dopestovali sme turecke malinke baklazany. ešte teraz dozrievaju (len nech je ešte trosssicku teplo). A imam je moje snad najoblubenejsie turecke jedlo a v tejto Tvojej prezentacii Zuzka,… noh, už viem ako naložim s poslednou úrodou 😉
Jé, Eli, presne na Teba som myslela, keď som to varila, že čo by ste na to s A. povedali. Na to dochutenie. Mne to chutí také „voňavejšie“ – dávam škoricu, suš. mätu a rímsku rascu, neviem nakoľko je to autetické, ale predpokladám, že je to ako s plnenou paprikou u nás. Každá rodina má iné chute a zvyky, už som videla omáčku na plnenú papriku aj s klinčekmi a škoricou, takže asi záleží od situácie… Ďakujem za milý komentár!
presne tak, od domu k domu 🙂 moj muž je zvyknuty na jednoduché chute (hlavne nech to páli, pravda), skúšala som aj ja rôzne experimenty s korením, ale pravdu povediac, nezozala som doma chvály 😀 ja sa ale novým chutiam nebránim, určite by mi výraznejšie dochutenie šmakovalo. pozdravujeme vás 🙂