Leto je sloboda, oddych a ľahká hlava

A je po prázdninách! Ani sme sa nenazdali a je po nich! S mužom sme si práve hovorili, že čo by sme v detstve dali za to, keby sme mohli cez prázdniny zažiť toľko dobrodružstiev ako naše deti. Hoci, ťažko povedať, ako to vnímajú ony, lebo ku koncu už syn šomral, že už žiadne cudzie krajiny, lebo sa už chce normálne s niekým porozprávať… Tak neviem, možno mu vyhovieme a na budúci rok sa budeme túlať len vrámci Československa, čo, mimochodom, nie je vôbec zlý nápad…

Čo ste cez prázdniny jedli a pili? Nejaké objavy? Alebo staré dobré klasiky? My sme boli veľa na cestách, mimo domu. Veľa som toho nenavarila. Ale testovali sme veľa podnikov, sledovala som, čo kde ľudia jedia, čo a ako pijú, naberala som inšpirácie a postrehy, pýtala sa na tradičné receptúry a najobľúbenejšie jedlá miestnych ľudí, bolo to zaujímavé. V kempe som na raňajky nakrájala chlieb, zeleninu, otvorila domácu paprikovú nátierku, občas konzervu šprotov, suchú klobásu. Deti každé ráno chodievali do miestneho obchodíku pre jogurty a sladké pečivo. Ani doma som si nekomplikovala život. Jedli sme vajíčka na všetky spôsoby, lečo, rýchle polievky a v horúčavách hlavne veľa „veľkých“ šalátov. To som vždy len mužovi do práce poslala správu, že na večeru bude „grécky“, „šopský“, „caprese“ a pod.

Ak máte dobrý chlieb a domácu zeleninu, niet nad čím špekulovať. Príroda aj tak zariadila tie najlepšie chute sama. Niet nad chlebík s maslom a paradajkou, ktorá vyrástla zo zeme a dozrela na slnku. Pár zrniečok soli a hotovo. Prerastené nakladačky sme už ani nenakladali na kvasenie. Deti ich zbožňujú surové, len tak pozdĺžne nakrájané a posolené. Keď už papriky nikto nechcel jesť a zosychali pomaly v debničkách, rozžeravili sme gril, hromadne ich opálili, ošúpali a naložili do oleja. Folklór leta. Na hrianke s kozím syrom, božská mana! A ozaj, možno poznáte a praktikujete chlebík s paradajkou, ale dajte si namiesto masla (dobrú!) majonézu. Non plus ultra! Nech žijú letné studené večere!

A čo ešte, keď ostane tvrdý chlieb! Málokedy u nás ostane chlieb, ale keď ostane, to je radosti! Lebo budú krutóny! A panzanella! Famózny toskánsky paradajkový šalát s chlebom, ktorý patrí medzi naše „big five“ šaláty. O tom, čo do panzanelly patrí, by sme sa mohli sporiť, ale povedala by som, že paradajky, cibuľa a chlieb sú asi základ a ostatné ingrediencie podľa nálady a dostupnosti. V každom prípade, frázou „povedz mi, čo dávaš do panzanelly“ by sa mohla začať veľmi plodná debata. Ja moju panzanellu obohacujem o prísady „alla puttanesca“, čo si neskromne myslím, že je dokonalá kombinácia chutí a som na ňu patrične hrdá. Možno objavujem Ameriku, ale je to sakramentsky dobré. Viete si predstaviť vrátiť sa unavení a hladní z kúpaliska a nájsť doma misu panzanelly?

… sledovala som, čo kde ľudia jedia, čo a ako pijú, naberala som inšpirácie…

Pili sme najmä bublinky. Alko aj nealko. Burgenland nás poriadne rozmaznal. Zvykli sme si, že je všade po ruke kvalitné víno a hroznová šťava pre deti. Vo vyslovene nevinárskych podnikoch som sa nikdy nebála objednať si vínny strik a vinárske podniky vždy ponúkali kvalitné šumivé vína – frizzante, našu najnovšiu letnú obsesiu. Vyskúšajte! Je to taká drobnosť v živote, ale ako dokáže zlepšiť deň! Koľkokrát sme sa po celodennom náročnom programe v horúčavách tešili na moment, keď si večer vydýchneme a sadneme k poháru frizzante, ideálne pod holým nebom s hviezdami nad hlavou. Doma na balkóne, na terase v podniku v meste, na dvore na letnom sídle, v kempe, kdekoľvek… Na ľahkú dostupnosť frizzante sme si tak navykli, že keď sme si v predajni vína PD Mojmírovce pýtali frizzante (a deti hroznovú šťavu), boli sme veľmi zarazení (a sklamaní), že žiadne nerobia. Realita často bolí.

Ale nielen alkoholom šumeli naše prázdniny. Pili sme veľa toniku a pozreli sme sa mu trochu na zúbok. Zo suchých, horkých tonikov nášho detstva, ktoré kvôli chinínu nesmeli piť deti a tehotné ženy sa nenápadne stali len sladké napodobeniny, ktoré nielenže neobsahujú žiaden chinín, ale ani normálny cukor. Naschvál sa nabudúce v supermarkete pozrite na zloženie bežne dostupných tonikov, kým si namiešate ďalší bavorák. Ale ak patríte medzi milovníkov gin&tonic-ov, možno máte už dávno zmapované dobré toniky a nie je to pre vás žiadna novinka. My sme sa o toniky začali viac zaujímať až nedávno, keď sme si sami začali robiť kávové drinky s tonikom. Ak vám totiž záleží na dobrej káve, nechcete si ju pokaziť mizerným tonikom. Dajte si tú námahu a spravte si prieskum trhu a test tonikov. Možno objavíte (okrem iného) úžasné nové veci vo svojom živote. Ako napríklad ružový tonik, ktorý chutí geniálne s čerstvou šťavou z ružových grepov. Keď budete najbližšie vo svojom obľúbenom podniku a uvidíte, že majú ružový tonik a ružové grepy, dajte na mňa, ružové jedlo a pitie mi tento rok ide.

Ale čo, leto sa ešte nekončí, ešte dobré tri týždne budem trvať na tom, že panuje leto, nehľadiac na počasie. A už teraz sa teším na to ďalšie, lebo leto je sloboda, oddych a ľahká hlava. Jesene a zimy bude ešte dosť, netreba predbiehať. Dovidenia, prázdniny, bolo nám skvele, tešíme sa na budúce!

Panzanella (Toskánsky paradajkový šalát s chlebom)

Cibuľu nakrájame na tenké (pol)kolieska. Posolíme ich, premiešame s vínnym octom a necháme marinovať.
Chlieb nakrájame na kocky. Na panvici na troche oleja opečieme chlieb. Chlieb odstránime z panvice a na panvici na troche oleja na miernej teplote rozpustíme sardely a orestujeme pretlačený cesnak. Vrátime naspäť opečený chlieb a premiešame ho v sardelovo-cesnakovom výpeku, aby sa dobre ochutil. Chlieb stiahneme zo sporáka a necháme vychladnúť.
Potom si nakrájame paradajky na menšie kusy, scedíme kapary, olivy (ak treba, vykôstkujeme ich a pokrájame), premiešame s marinovanou cibuľou, opečeným ochuteným chlebom a ak treba, dochutíme soľou alebo vínnym octom. Tesne pred podávaním pokvapkáme olivovým olejom a posypeme lístkami bazalky. Podávame ihneď.