https://www.natanieri.sk

Tag

talianska kuchyňa

v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Viedenské itineráre

Na konci roka 2022 som si sľúbila, že sa budem Viedni venovať viac, ale, ako to už býva, nevydalo. V minulom roku sme sa do Viedne dostali poriadne len raz, v novembri. Bolo to skvelé, ale už som si žiadne predsavzatia do roku 2024 nedávala. A dobre som urobila. Nezáväzne sa tie predstavy a plány napĺňajú oveľa lepšie a človek z nich má potom oveľa väčšiu radosť. Tvorba jednodňových viedenských itinerárov sa tak stala jednou z mála vecí, z ktorých mám v poslednej dobe radosť. Leitmotívom našich ciest sa stal Gustav Klimt a viedenská secesia a sama som prekvapená, koľko nových a netušených miest sme takto objavili.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Toskánsko pre začiatočníkov

Bola to výzva. Taliansko nie je v mojom hľadáčiku, taliansku kuchyňu mám asi na úplne poslednom mieste, nebaví ma, pizzou ani cestovinami sa mi nezavďačíte, nesledujem gastronómiu, ani dianie v tomto regióne. Navyše, vyhýbam sa destináciám masového turizmu, takže keď mi muž povedal, že by išiel na Veľkú noc do Toskánska, vybil mi poistky. Do Toskánska?!? Ale nič som nepovedala. Nevadí, radšej teraz, ako neskôr. Čím skôr to budeme mať za sebou, tým lepšie…

Pokračovanie...
v kuchyni, v záhrade

Bez čoho sa nemôže skončiť leto

S každým (ročným) obdobím sa pomyselne lúčim aj jedlom. Jesť sezónne je totiž nielen ekonomické a ekologické, ale aj zdravé. Hlavne pre dušu. Pomáha vám žiť pestro, tu a teraz v spojení s okolitou prírodou, pomáha vám sústrediť sa na to, čo vám momentálne rastie pod nosom, spomínať na minulé roky a tešiť sa z maličkostí. Ak totiž odoláte a nekúpite si jahody už koncom februára v supermarkete, ale počkáte si na prelom mája a júna, keď sa začnú samozbery vo vašom okolí, odmeníte sa niekoľkonásobne viac. Sezóna jahôd je síce krátka, ale dosť dlhá na to, aby ste si ich užili do sýtosti. A keď sa skončí, je fajn si povedať „ok, stačilo, o rok budú zas“. Zmieriť sa s tým a nechať sezónu odísť. Sezónnym stravovaním sa tak po celý rok na niečo tešíte. Na reďkovkymarhule, melóny, kukuricu, tekvice, hríby, gaštany…

Pokračovanie...
v kuchyni

Konečne teplo!

Konečne teplo! Pár dní ma ráno nestriasa zimou a hneď mám chuť na letné dovolenkové jedlá. Tuniaková majonéza ma máta už pekných pár mesiacov a len som hľadala vhodnú príležitosť, kedy ju urobiť. Prvý teplý víkend bol k tomu ako stvorený. Jarné menu z vajíčok, byliniek a prvej čerstvej zeleniny môže mať rôzne podoby a ja som si ho vyskladala zo studeného predjedla z Talianska a teplého zo Španielska. Po dlhej zime ma to zjavne ťahá k Stredozemnému moru.

Pokračovanie...
v kuchyni

Polievka a palacinky

Jar visí za nohu. Ale ešte stále mi je zima a neprejedli sa mi sýte zimné jedlá, hoci mäsa sa mi už tak nežiada. A chýba mi svet, cestujem preto aspoň na tanieri. Dnes si zájdeme na ľahký obed do Francúzska a na hrejivú večeru do Talianska, čo vy na to?

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii

To je maso!

Náš výlet do Prahy sa začal malým zaváhaním. Neurobili sme si na piatok večer rezerváciu a vypomstilo sa nám to. Museli sme teda trochu improvizovať. Zrejme ale všetko malo byť tak, ako bolo a my sme sa veľkou okľukou dostali do reštaurácie, ktorú sme síce v pláne nemali, ale na našom „must do“ zozname bola. A navyše čerstvo presťahovaná, takže sme vlastne testovali akoby nový podnik. Aromi. Vlajkovú loď pražskej flotily Riccarda Lucqueho, aktívneho propagátora kvalitnej talianskej kuchyne v Čechách.

Pokračovanie...
v kuchyni, v pohybe

Hrá sa celá rodina

Už je to takmer pravidlo, že na jar a na jeseň mám chuť sa hrajkať s cestovinami. Vyskúšať si nový druh, tvar, trochu experimentovať. Na zozname „cestoviny“ si preto odškrtávam ďalšiu položku a púšťam sa do tvarovania čohosi, čo pracovne nazývam „zlaté klasy“. Niečo medzi tortelli piacentini a culurzones, inšpirovaná Jamiem Oliverom a sestrami Chiappovými, som si chuťovo a tvarovo vyskladala svoju najnovšiu jesennú verziu cestovín z toho, čo som doma našla.

Pokračovanie...
v kuchyni

Poklad

Na niektoré veci si v živote treba počkať. Pamätám si, ako sa mi voľakedy triasla ruka, keď som si mala kúpiť kus parmezánu alebo vanilkový struk. Až mi bolo ľúto ich použiť. Zdali sa mi pridrahé. Dnes ich už považujem takmer za základné ingrediencie vo svojej kuchyni a už mi ani nepríde, že sú také drahé. Zvykla som si. Rovnako to bolo aj so šafranom. Všetky recepty, do ktorých išlo nad (moju pomyselnú) mieru šafranu (rozumej viac ako pár vlákien), som odsúvala do úzadia a ani som len neuvažovala, že by som podľa nich mohla variť.

Pokračovanie...
v kuchyni

Klobáskovanie

To bolo tak, že raz prišiel muž z práce, že sa dohodol s kolegom M., že budeme robiť klobásy. Že sa spojíme 3 rodiny a u nich na víkendovom dome strávime príjemný víkend. Aj keď nerada brzdím kohokoľvek nadšené plány, myslím si, že chlapi majú na podobné akcie s deťmi dosť skreslený pohľad. (A to sa mi muž neskôr priznal, že pôvodný plán bol v štýle „S tebou mě baví svět“ len chlapi a deti!) Predstava letného sídla vo februári so 7 malými deťmi ma, pravda, trochu desila. Nekonečné behanie hore-dole na dvor a dnu, vyzliekanie a obliekanie, prezúvanie, umývanie a všadeprítomné blato poznám až priveľmi dôverne. Práve preto to volám letné sídlo, lebo funguje len v lete a len výnimočne tam začínam sezónu pred Veľkou nocou. Toto všetko som si myslela, ale nahlas som nepovedala nič.

Pokračovanie...