Bratislavská kaviareň

Medzi najvzrušujúcejšie chvíle tejto zimy bezpochyby patrí objavovanie nových produktov a služieb na trhu s potravinami. Testovali sme pár donáškových služieb a pomerne rýchlo si vytvorili systém, čo, kedy a kde zohnať. Zeleninu a ovocie z Lunysu, pekárenské potraviny a lahôdky z Yeme, trvanlivé potraviny z DM… Na dobré sa skrátka rýchlo zvyká. Nie som fanúšikom donášok hotového jedla, ale nechať si doviezť potraviny rovno domov má niečo do seba. Reálna pomoc, keď ste chorí, nestíhate, alebo nevládzete odniesť ťažký nákup. Asi najlepšie na online nakupovaní je, že si viete naplánovať, kedy chcete mať nákup doma. Večer objednáte, na druhý deň ráno vám príde. A v konečnom dôsledku každý deň, ktorý nemusím tráviť v obchode, sa počíta. Naozaj musela prísť pandémia, aby sme sa dočkali?

Naozaj musela prísť pandémia, aby sme sa dočkali?

Neviem, či budem tieto služby využívať aj v lepších časoch, ale vedomie, že si môžem nechať doviezť domov takmer hocičo, ma zvláštnym spôsobom upokojuje. Ako minule. V jednom diele Nórskych domov snov jedli známy nórsky karamelový kozí syr. Nemala som ho už viac ako desať rokov a strašne sa mi po ňom zacnelo. Po starých dobrých časoch. Tak som si ho z nostalgie objednala až zo Zlína (ach, Zlín, kedy ťa zas uvidím?) a do dvoch dní bol tu. Strašne dobre mi to padlo. Svet sa nezastavil… V ponuke e-shopov som natrafila aj na iné poklady, ako napr. na veľké balenia potravín, ktoré sa mi doma rýchlo míňajú a ktoré často zháňam. Kráľovstvo za 850 g pohár dijonskej horčice! A 970 g fľaša sušených paradajok v oleji? Je to možno na začiatok väčšia investícia, ale podľa mňa sa to oplatí. V zime čerstvé paradajky nekupujem, nechutia dobre a polovica z nich sa aj tak hneď pokazí a vyhodí. Zo sušených síce ostane veľa oleja, ale používam ho rada na varenie, takže ušetrím iný olej. A veľkú sklenenú fľašu s viečkom lepšie využijem (napr. na zaváranie paradajkovej šťavy) ako desať malých, ktoré zaberajú veľa miesta. Neprodukujem odpad ako s baleniami čerstvých paradajok alebo desiatkami malých fľaštičiek a viečok z dijonských horčíc a sušených paradajok, pričom ani nespomínam ich večné vláčenie z obchodu a do kontajnerov.

Baví ma nadšenie, keď zachytíme nejakú novinku a stane sa na chvíľu témou našich dní. V Šiškárni začali robiť čierne bagety so sépiovým atramentom. Hneď sme ich museli mať! Samy o sebe nechutia nijak výnimočne, so zavretými očami by ste ani nezistili, že sú nejaké iné, ale až keď začnete rozmýšľať, čo s nimi urobíte ďalej, začne to byť zaujímavé. Jesť šalát Cézar alebo polievku vichyssoise s čiernymi krutónmi je zrazu úplne iné a vy môžete otočiť všetky stokrát obohraté recepty, a nebude to nuda. Šiškáreň mám celkovo rada kvôli tomu, že pečú alternatívu k pekárenskému sortimentu, ktorý bežne kupujem. Majú typ pšenično-ražného chleba, ktorý napr. v Yeme vôbec nedostať a ktorý mi dlho chýbal. No a, samozrejme, šišky, jediné v Bratislave, na ktoré sme si vypestovali peknú závislosť. Ak máte radi mak, vyskúšajte ich poslednú novinku – makovo-džemové, sú fan-tas-tic-ké! A len tak na okraj, pre dobroty zo Šiškárne už nemusíte ísť až do Freshmarketu, majú okienko aj v Liga pasáži na Dunajskej.

Čo ale mne najviac zlepšilo kvalitu života za posledné mesiace, je čerstvé lístkové cesto z masla, ktoré robia v Yeme. Zrazu úplne iná galaxia, nový vesmír. Odkedy odišli M&S z Bratislavy, som sa vyhýbala receptom z lístkového cesta, lebo z bežne dostupných margarínových ciest všetko chutilo hnusne. Skúste si dať teraz maslové z Yeme, úžas! Žiadna horko-kyslá pachuť, len čistá chuť a vôňa masla. Nevieme sa jej nabažiť. A super je, že s lístkovým cestom zvládnu pracovať aj deti, rýchlo naberú kuchárske sebavedomie. Toľko syrových tyčiniek sme asi nikdy nepojedli, ako teraz. A konečne prichádzajú na rad dlho odkladané recepty ako napr. rýchle portugalské koláčiky so smotanovo-vaječným krémom aka pastéis de nata, ktoré som videla u Jamieho Olivera v 30-minútových jedlách. Je to také jednoduché, cesto, škorica, vajce, smotana, cukor… easy-peasy, konečne!

Na e-shopoch, najmä tých špecializovaných, je inak fajn aj to, že majú širšiu ponuku ako bežné reťazce supermarketov. Už ma unavuje, že keď chcem kúpiť obyčajné cestoviny, všade nájdem len penne, fussili a farfalle. A ja chcem pritom veľké lumaconi na zapekanie, drobné ditalini do minestrone alebo orzo na orzotto. Mimochodom, spomínajúc orzo, kupujem ho väčšinou v gréckom obchode Elia Oliva, s ktorých produktmi som veľmi spokojná. Skvelý výber, top kvalita, krásne balenie. Dobre vyzerajú na kuchynskej linke, dobre vyzerajú na stole a hodia sa aj ako darčeky s nádychom luxusu pre ľudí, ktorým inak neviete, čo darovať. Naposledy som sa u nich nadchla pre údený olivový olej. Presne na príležitosti, keď vám k šťastiu stačí dobrá čerstvá bageta, miska kvalitného olivového oleja na namáčanie a štipka chrumkavej maldonskej soli. Pohár iskrivého bieleho vína k tomu, čo viac si priať?

First world problems, ja viem, ale čo čakáte od bratislavskej kaviarne? Že nebude držať niveau až do posledného dychu? Nemôžeme vysedávať v kaviarňach, tak kávičkujeme doma. Ochutnávame nové kávy, testujeme všetko, čo sa dá. Pečiem ku každej káve niečo sladké, oprašujem staré dobré klasiky. Ak už nemôžem vešať na instagram fotky z kaviarní, snažím sa inšpirovať a motivovať aspoň fotkami z kuchyne. Aby ste videli, aké jednoduché to je. V rámci možností ale podporujeme aj naše obľúbené podniky. Kupujeme zrnkovú kávu z kaviarní Brewbar, Mono café, víno z Otta, vyzdvihujeme si mäso od Romana, ryby v My Fish, dokonca sme Vinárstvu Berta prispeli na založenie nového vinohradu. Inak, z My Fish je aj môj druhý najlepší zážitok tejto zimy – sami sa ponúkli, že nám vypitvajú a očistia kalmary. O tomto som snívala roky! Že mi v mäsiarstve či rybárni očistia, naporciujú a a pripravia mäso a ryby tak, ako potrebujem, hurá! Viem si sama očistiť kalmary, ale že to niekto spraví za mňa a nezašpiním si doma kuchyňu, je služba, ktorá v mojich očiach oddeľuje zrno od pliev. Špičkový podnik od dobrého.

Objavili sme aj nového cukrára Martina Devečku z Liptovského Mikuláša, ktorý vozí raz za dva týždne svoje elegantné francúzske dezerty aj do Bratislavy. Vyskúšali sme všetky v ponuke a tešíme sa, že v Liptovskom Mikuláši sa žije… Prichádzajú však aj smutné správy o podnikoch, ktoré pandémiu neprežili. Mrzí ma to, ale som presvedčená, že ak má niekto variť, piecť, či robiť kávu pre ľudí, skôr či neskôr sa k tomu dostane. Stačí si vypočuť rozhovor Lukáša Hejlíka s Pavlou Pasekovou. Príbeh jej kaviarne v Jihlave je príkladom toho, že nie je dôležité, čo sa vám deje, ale ako sa k tomu postavíte. Nech už vám osud urobí v živote paseku, alebo nie, nenechajte sa ním zomlieť. Ešte chvíľu vydržíme.

Rýchle tortičky so žĺtkovo-smotanovým krémom

Rúru si predhrejeme na 200°C. Mriežku umiestnime do hornej tretiny rúry.
Lístkové cesto si rozvaľkáme na obdĺžnikový plát hrúbky 3 – 5 mm. Plát posypeme mletou škoricou a rukou rozotrieme po celom ceste. Plát cesta z kratšej strany zvinieme a nakrájame na 12 ks slimákov. Každého slimáka rozvaľkáme na hrúbku 3 – 5 mm. Rozvaľkané slimáky vložíme do mafinovej formy a vytvoríme tak 12 korpusov tortičiek. Predpečieme ich v rúre 10 minút.
Medzitým si v miske vidličkou zľahka premiešame smotanu s vajíčkom, vanilkou, cukrom a štipkou soli na tekutý krém.
Predpečené korpusy necháme minútku vychladnúť a pomocou lyžičky ich popritláčame k forme, aby sme si vytvorili väčší priestor na krém. Do každého predpečeného korpusu nalejeme krém (vyjde cca 1 a pol lyžice krému do každej). Vrátime späť do rúry na ďalších 8 až 10 minút, kým krém nestuhne, ale pri zatrasení formy sa ešte jemne hýbe.
Po vytiahnutí z rúry necháme tortičky vychladnúť, opatrne ich vyberieme z formy a podávame.
Tortičky môžeme pred podávaním posypať práškovým cukrom, poliať karamelom, ovocnou omáčkou alebo opáliť pištoľou pre krajší efekt.
Celý príbeh prípravy si môžete na našom instagrame.

Grécke orzo s kalmarmi

Rúru si predhrejeme na 180°C.
V nízkom hrnci s pokrievkou na olivovom oleji orestujeme banánovú šalotku, pokrájanú na menšie kúsky a mierne roztlačené strúčiky cesnaku. Pridáme orzo, premiešame, aby sa sa obalilo v oleji, podlejeme ouzom a necháme trocha odpariť. Pridáme na kolieska pokrájané telá kalmarov, chápadlá vcelku a premiešame. Pridáme krájané paradajky, pretlak, do plechovky z paradajok nalejeme vodu (alebo aj vývar, ak máme po ruke) a vlejeme ju do orza, dobre posolíme, posypeme mletým korením a trochou cukru, ak sú paradajky málo sladké. Pridáme celé olivy, kôpor podľa chuti, premiešame, prikryjeme pokrievkou a dáme piecť do rúry na 10 – 20 minút (podľa návodu na prípravu orza na obale), kým nie je orzo mäkké a kalmary uvarené.
Orzo posypeme postrúhanou kôrou z citróna, kôprom a pokvapkáme ešte trochou olivového oleja. Podávame s kúskom citróna na pokvapkanie a napr. s listovým šalátom.