Najviac som sa do Berlína tešila na kávičkovanie. Niektoré kaviarne s výberovou kávou spred siedmich rokov zanikli, veľa ich, samozrejme, odvtedy vzniklo a bola som zvedavá, kam sa celkovo berlínska kávová kultúra posunula a či je niečím špecifická. Či tu majú nejaký zvláštny kávový rituál, či pijú netradičné kávové nápoje, alebo či zvyknú jesť ku káve nejaký špeciálny koláč. Zistila som však, že ten posun nie je nijako zásadný a berlínska káva sa ničím nevymyká európskemu štandardu a oproti, trebárs, Barcelone sa mi zdala menej výrazná a zapamätateľná. Dokonca si myslím, že Berlín strčí do vrecka aj Praha, čo sa kreativity a odvážnosti týka. V káve sa dnes Berlín skrátka drží pri zemi.

… posun nie je nijako zásadný…

Opakovane si nás získala Bonanza a jej nové prevádzky. Po čase sme však zistili, že vo všetkých jej prevádzkach je ponuka kávy rovnaká, tak sme potom zmenili značku. Prevádzok má v Berlíne Bonanza, The Barn či Five Elephant toľko, že si môžete vyberať, kdekoľvek sa v meste nachádzate. Nikde to k nim nemáte ďaleko. Legendárnu Bonanzu s pražiarňou na ulici Oderberger sme chceli ukázať aj deťom, ale hlavne sme sa do nej chceli vrátiť my. Nič sa tam nezmenilo, Bonanza si drží latku stále vysoko, monstery žijú, obľúbené stoličky sú stále ako nové, káva je top. V štvrti Mitte sme sa rovnako z nostalgie vrátili aj do Five Elephant na ulici Alte Schönhauser či do Milch Halle na Auguststraße (robia portugalské pasteis de nata).

Po prvýkrát sme boli v kaviarni Kaffee 9, hneď vedľa vstupu do Markthalle Neun. A aj keď ma tržnica tentoraz neoslovila ako kedysi, kaviareň s výberovou kávou jej určite pridala na atraktivite. Takže ak si aj v Markthalle Neun na jedenie nič nevyberiete, v kaviarni Kaffee 9 budete ako doma. Káva, sladké pečivo, niečo malé na zub, pekné prostredie a milá komunita to istí. Inak, ak by ste dostali chuť na zmrzlinu, odporúčam zmrzlinu od Rosa Canina (okrem Markthalle Neun predávajú aj na iných miestach v meste). Kým v Hamburgu v NENI sme boli celkom sklamaní, že v ponuke nemali mango lassi (ako vo Viedni), v Rosa Canina sme sa zmrzlinou mango lassi kompletne zahojili. Niekoľkokrát.

Na raňajky s výberovou kávou sme si vybrali pekáreň Albatross Bakery v Kreuzbergu na ulici Graefestraße. Pekáreň je maličká, sedieť sa dá len na pár miestach na lavičke na ulici, ale luxusné pečivo v sladkej i slanej verzii, ako aj kávu si môžete zobrať so sebou trebárs do parku alebo domov každý deň. Personál i ponuka je medzinárodná a koncept udržateľný. Môžete tu odovzdať recy obaly, alebo si zobrať použitú kávu ako hnojivo pre rastlinky. Albatross je ako celý Kreuzberg. Komunitný, nezávislý a zapamätateľný. Škoda len, že nemá väčší priestor a k raňajkám sa nedá v kľude posadiť a kávu vypiť z šálky. Na moderné remeselné pekárne sme viac šťastia v Berlíne nemali. Myslela som, že tu toho bude viac, ale možno sme len málo hľadali.

Najlepšie raňajky s kávou ale boli v kaviarni Annelies v Kreuzbergu na ulici Görlitzer. Inšpiratívny priestor, ľudia i ponuka. Ich ikonický chlieb s praženicou a strúhaným údeným žĺtkom sme nemohli vynechať ani my, je jednoduchý, ale fantastický. Stačí jedno takéto vizuálne efektné jedlo a ľudia sa k vám budú hrnúť cez pol zemegule. Bravo! Týmto smerom si predstavujem, že by sa mala výberová káva ďalej vyvíjať. Nabaľovať na seba ďalšie vrstvy. Chlieb, pečivo, dezerty, víno, nealko nápoje, čaj, umenie a remeslá. Spájať sily a vytvárať komplexnejšie kultúrne miesta. Využiť priestor a ľudí v gastre na maximum a zväčšovať „bubliny“ kvality tak, aby sa ich potenciál a kreativita nerozdrobovali, ale násobili. Držať si navzájom chrbát a keď niekomu dochádza dych, pílku potiahne na chvíľku zas niekto iný. Pražiareň podrží kaviareň, kaviareň pekáreň, pekáreň bistro, bistro víno, víno farmárske produkty atď.

A viete, čo majú okrem kávy a koláčikov v Oslo Kaffebar? Vinylové platne! Ďalšia skvelá symbióza, ktorú máme radi. Sledujte túto komunitnú kaviareň s pražiarňou, ktorá si pečie aj vlastné sladké i slané pečivo ku káve a popritom predáva vinylové platne, možnože aktuálne natrafíte na nejaký komunitný pop-up s dobrými drinkmi a DJ-mi. V letnej sezóne sa dobre sedí aj vonku pred kaviarňou, pred ktorou sa rozprestiera park a blízko to budete mať odtiaľto aj na prestupný dopravný uzol Nordbahnhof.

Inak, splnila som si v Berlíne aj jedno želanie iného druhu. Na tretí pokus sa mi podarilo dostať aj do známej presklenej kupoly Bundestagu. A super, že boli s nami tentoraz aj deti, aspoň si zažili realizáciu slávneho architekta Normana Fostera na vlastnej koži. Vlastne, ani ja som v žiadnej jeho stavbe doteraz nebola, ak nepočítam most Millennium v Londýne. Páči sa mi, že je prehliadka kupoly Bundestagu prehliadkou modernej i historickej architektúry, návštevou významnej pamiatky, inštitúcie, výstavou i výstupom na vyhliadku zároveň a láka tak ohromné množstvo ľudí. Takto by mala fungovať moderná architektúra, prepájať viaceré funkcie naraz a tvoriť významný mestotvorný prvok.

Muž zas chcel deťom ukázať múzeum Pergamon, ktoré si pamätal zo školy a nesmierne naňho zapôsobilo. Bohužiaľ sa veľká časť múzea (Pergamonský oltár) rekonštruuje (opäť sme sa o tom dozvedeli až vnútri na mieste), ale videli sme aspoň slávne babylonské pamiatky (Procesiová cesta, Ištarina brána a priečelie trónnej siene kráľa Nabuchodonozora), aj Milétsku bránu s reliéfnymi vlysmi a sediacou sochou rímskeho cisára Trajána. Múzeum sa kompletne uzatvára pre rozsiahlu rekonštrukciu 23. októbra, tak ak sa sem chystáte, vydržte ešte štyri roky. Holt, Nemecko si vás pritiahne naspäť, aj keď nechcete.

Ale vážne. Vrátiť sa do Berlína po siedmich rokoch na pár dní nestačí. Aby vám mesto dalo to najlepšie zo seba a ukázalo svoju pravú tvár, treba doň chodiť opakovane a často. Som zvedavá, či sa k tomu prepracujem, ako sa mi to nakoniec postupne podarilo v prípade Prahy či Brna. V niektorých prípadoch (áno, Viedeň, ja viem) to ide pomalšie, ako by som chcela, ale ako sa vraví: „Máme more času.“ Už teraz sa späť do Berlína teším. Cestovanie nočným vlakom je naša najnovšia srdcovka. Prísť do mesta hneď ráno svieži a oddýchnutí a naopak, využiť celý posledný deň až do večera a nasledujúce ráno ísť zo stanice kľudne aj rovno do práce je úžasná životná vychytávka a liek proti stereotypu. Žiadna buzerácia na letisku, žiadne obmedzenia na batožinu, vodu, žiadne nekonečné čakanie na odbavenie či bezpečnostné prehliadky. Už len aby najnovšia generácia nočných vlakov bola tu! Kam by ste sa nočným vlakom najradšej vydali vy?

Fotogaléria: