Je to náš najbližší sused a spriaznená duša. Južná Morava. Do hodiny sme tu autom z Bratislavy. Príjemne málo na to, aby sme tu mohli stráviť celý, plnohodnotný deň, prísť na otočku na kávu, víkendové raňajky alebo výlet. O Pálave a Mikulove som už písala, viete, že je to naša srdcovka a stávka na istotu. Ale Juhomoravský kraj nie je len Pálava, je tu najmenší český národný park Podyjí, je tu UNESCO Lednicko-valtický areál, Baťov kanál, rozprávkové zámky a jaskyne (Moravský kras) a, samozrejme, Brno. Plus víno, živý folklór, tradície, skanzeny a cenné archeologické náleziská. Neskutočný mix toho, čo nás láka, čo máme na dosah a kam ideme vždy, keď potrebujeme „vypadnúť“.
Koľkokrát sem prídeme, toľkokrát nájdeme poklad.
Na úvod jedna tohtoročná novinka na Pálave. V Pavlove sa roztrhlo vrece s výberovou kávou. Okrem KarBaru, zaparkovanom pred Archeoparkom a neďalekého penziónu Sousedi (už funguje aj ubytovanie) si najnovšie môžete dať výberovú kávu aj v novom penzióne Marináda viniční dům (ubytovanie sa ešte len chystá) na ulici Na Cimbuří. Malebnejšie miesto v Pavlove asi nenájdete. Ak sa niekedy budete cítiť na figu a budete chcieť pookriať na duši, sem sa príďte posadiť a len tak byť. Dajte si bublinky alebo crodino a nerobte nič, len sa pozerajte a nasávajte okolitú atmosféru a krásu. Nepotrebujete sa trepať nikam do Bordeaux ani do Toskánska, Pavlov je taká naša (česko-slovenská) Napa, povedzme. A bude to tu rok od roka lepšie a lepšie, verte mi. Každý rok tu pribudne nejaké krásne miesto, náš nový obľúbenec. A okrem podnikov nám pribúdajú do mapy aj prírodné skvosty, ako napr. tiesňava Soutěska v Pavlovských vrchoch, spájajúca vrchy Děvín a Kotel, ktorú sme objavili až toto leto. Koľkokrát sem prídeme, toľkokrát nájdeme poklad.
S jedlom je to na Južnej Morave trochu ošemetné. Nemôžem povedať, že by sme sem chodili výslovne za jedlom. Sú tu už dobré kaviarne, famózne vinárstva, slušné penzióny, ale dobrú reštauráciu v peknom prostredí, kam by ste sa mohli vybrať na obed, alebo lepšiu večeru, nenájdete. V Břeclavi sme donedávna zvykli jesť len tacos v stánku Fredy’s pri železničnej stanici. Guatemalčan Fredy tu so ženou Monikou pripravoval z čerstvých surovín tacos, flautas, tostadas a podobné latinskoamerické jedlá do ruky. Keď cez prázdniny cestujem za mužom a deťmi do kempu vlakom, čakajú ma vždy v Břeclavi na stanici a zájdeme na tacos, naše obľúbené rodinné jedlo. Toto leto sa Fredy’s presťahovali o kúsok ďalej na Jungmannovu ulicu do kamenného bistra, čiže si už k tacos môžete pekne sadnúť, po jedle umyť ruky a odskočiť na toaletu, ak to s agua frescami trochu preženiete. Máme to tu veľmi radi, najmä kvôli láskavej pani Monike (už si nás pamätá) a špecialitkám ako napr. plátanos fritos alebo horchata.
Naposledy sme ale v Břeclavi konečne objavili miesto, kam sa oplatí vyraziť aj na raňajky alebo brunch a kávu. Chýr o Kavárna & Bistro Karma sa zrejme rozšíril rýchlejšie, ako sme si mysleli, lebo sme tu zďaleka neboli jediní Bratislavčania na raňajkách. Z pomerne škaredej ulice 17. listopadu zabočíte do dvora a zrazu sa ocitnete v úplne inom svete. Takéto šoky milujeme, natož v Břeclavi! Dvor je obrovské plus, oáza, ale aj kaviareň je úžasná, vzdušná, plná zelene a krásnych zákutí. Majitelia tu majú zjavne veľmi dobrý vkus na všetko a hlavne dobré nápady. Flatwhite bol príjemným prekvapením (teplota a pomer mlieka a kávy, servírovaný v skle, ako máme najradšej) a z raňajkového menu sme si mali chuť vybrať úplne všetko. Prísť sem na poobednú kávu s dezertom musí byť smrť pre nerozhodných, toľko dobrôt tu majú. Sem prídeme hneď, ako sa zruší karanténa medzi SR a ČR.
Máte radšej Valtice alebo Lednice? Ja Valtice. Do Valtíc sa dá prísť na otočku vlakom, čo je nielen ekologické, ale najmä praktické v prípade vinárskej turistiky. Priamo na zámku je napr. stála expozícia Salon vín ČR, ktorej voľnú degustáciu odporúčam všetkým, ktorí sa potrebujú zorientovať, alebo s objavovaním vína len začínajú. Vo Valticiach si užijete dosť zábavy, aj keď sa vám do žiadneho interiéru nechce. Môžete sa túlať (napr. aj kočíkovať) po zámockom parku a objavovať jeho zákutia. V Bylinkovej záhrade to bude baviť malých, aj veľkých. Oddýchnete si na lehátkach, kým deti budú polievať hriadky alebo obiehať rôzne interaktívne stanovištia a nakoniec si môžete kúpiť v skleníku sadenice, semienka alebo niečo na pamiatku. Valtice, výkladná skriňa barokovej architektúry, však má aj pár unikátov. Jedným z nich je nedávno zrekonštruované neskoro barokové zámocké divadlo, akých v Európe spočítate na prstoch jednej ruky. A druhým je barokový Kostol Nanebovzatia Panny Márie priamo na námestí Slobody. Vždy, keď prídeme do Valtíc, prvé, kam ťahám deti, je tento kostol. Oplieskavam im o hlavu stále dookola, že tu majú oltárne obrazy z dielne samotného Petra Paula Rubensa. Väčší je reprodukcia, ale menší nad ním, aj oba bočné sú originály. Pri každej príležitosti im nezabudnem pripomenúť, že tu majú pod nosom svetovú galériu úplne zdarma.
No a z kostola, šup, rovno na kávu. Po ľavej strane od kostola v rohu si všimnite tajomný vstup s nápisom Zahrada, vedúci do piknikovej záhrady s kontajnerovou kaviarňou, kde sa v tieni tohto impozantného kostola tak krásne sedí v kresielkach alebo odpočíva na tráve. Miesto, ktoré je v úplnom rozpore s turistickými pascami s krikľavými polepmi a plastovými pútačmi, upozorňujúcimi na seba už zďaleka. Mám rada zašité, nenápadné podniky ako Zahrada, pre ktoré musíte aj niečo urobiť, aby ste ich objavili a mohli si v nich užívať krásu a pokoj a popri tom sa občerstviť dobrou kávou, pitím a dezertmi.
Keď sa spred kostola vydáte naopak, doprava, o pár domov natrafíte na krásnu drevenú bránu so sklenými priezormi, podľa ktorej hneď vytušíte, že je za ňou kvalitný priestor. Ocitnete sa na pokojnom, zelenom nádvorí s krytým pódiom a kaviarňou Café Hostina Valtice. V peknom počasí si sadnite na terasu (napríklad na hojdačku) a kochajte sa týmto čarovným miestom a pohľadom na kostol z druhej strany. A nezabudnite ani na „nejlepší sport, kafe a dort“, to je to, o čo tu ide. Ružové toniky, výborná káva do retro mismatch šálok a vždy niečo dobré k tomu. Za nás super tip!
A kam ideme, keď sme v Lednicko-valtickom areáli hladní? Do Ledníc do foodtrucku Pedro’s na hranolky a nejakú dobrotu a limonádu do ruky, priamo na námestí pred vchodom do zámockého areálu. Medzi Pedro’s foodtruckom a múrom zámockej záhrady je menší trávnatý pľac, kde si môžete požičať deku, rozložiť sa v tieni a piknikovať. Našim deťom sa tu ohromne páči, hlavne kvôli „fastfoodu“, ktorý inak nejedávame. Bavia nás ich zaujímavé kombinácie pečiva, omáčok a zeleninového obloženia v ich remeselných burgroch, hotdogoch, bageloch, zapekaných sendvičoch a quesadillách. Plus limonády, ktoré inde v ponuke nevídame, vrátane kolovej, najväčšej guilty pleasure našich detí.
Vychodiť sýty obed tu nikdy nie je problém, lednický areál je obrovský a bohatý, vždy sa dá robiť niečo, čo ste predtým ešte nerobili. Okrem prehliadky zámku (s asi najkrajším točitým schodišťom na svete) si môžete prezrieť impozantný skleník, minaret, Janov Hrad, plaviť sa po areáli loďkami, prechádzať sa do aleluja či hľadať kešky.
Chcete na záver perlu? Musíte ísť do Znojma, týčiaceho sa nad meandrom rieky Dyje. Ak si Dyje nezamilujete tu, tak už potom jedine zo zámku Vranov nad Dyjí, inak to nevidím. (Dyje a Bečva sú moje najobľúbenejšie moravské rieky.) Historické centrum Znojma je naozaj skvost. Keby ste mali v Znojme vidieť len jednu jedinú vec, musí to byť románska Rotunda Sv. Kataríny z 11. storočia, jedna z najstarších dochovaných architektonických pamiatok na našom území, so vzácnymi maľbami, zachytávajúcimi štátotvorné výjavy z čias prvých Přemyslovcov. Vstupy do rotundy sú prísne regulované, vojsť smie naraz len desať ľudí na pätnásť minút, nesmie sa v nej rozprávať, ani svietiť, za dažďa sa dovnútra ani nedostanete, ale o to je prehliadka a výklad mystickejší. Nič podobné som nikdy naživo nevidela.
Celý areál bývalého kráľovského hradu, s Kostolom Sv. Mikuláša, niekoľkopodlažnou Kaplnkou Sv. Václava a hradbami je zážitkom. Pre milovníkov industriálu je tu postupne rekonštruovaný pivovar so zaujímavými novými vrstvami. Do Enotéky, zrekonštruovanej architektmi Chybík + Kryštof sme sa z časových dôvodov nedostali, ale aspoň sa máme kam tešiť nabudúce. Na druhú stranu sme stihli iný exkluzívny architektonický počin (od môjho obľúbeného) architektonického štúdia ORA vo Vinárskom dome priamo na Masarykovom námestí. O tomto mieste budete ešte počuť. Ešte je to len v začiatkoch, sídli v ňom viacero subjektov, napr. vinárstvo Nešetřil a mikropivovar Jonatán, aj ubytovacie možnosti tu sú. Nám sa podarilo posedieť na novučičkej terase vínneho baru Chatka. A je to opäť jeden z tých priestorov, v ktorom sa akoby zázrakom presuniete do úplne iného sveta. Kuchyňa je tu zatiaľ taká opatrná, skôr studená a rýchla k vínu, ale ja som presvedčená, že tu raz bude chcieť variť nejaký šikovný, mladý kuchár s víziou. Kto by nechcel variť v takomto krásnom prostredí?
A kam na kávu v Znojme? Odporučím dve kaviarne, kam sa môžete pokojne vydať a neprehlúpite. Do kaviarne Balance coffee & wine určite na raňajky s dobrou kávou (odskúšané), ale aj na poobedňajšiu kávu s niečím sladkým, prípadne oboje (napr. affogato) a ani rôzni fajnšmekri odtiaľto neodídu sklamaní. V ponuke nájdete yerbu, matchu, cold brew, maté, ginger beer, organizujú ochutnávky vín, kávové cuppingy, brunche, majú vlastné krásne merche, proste všetko premakané od začiatku do konca. Nám sa najviac páčilo na vnútornom dvore s retro nábytkom. Z ulice by ste nikdy nepovedali, ako príjemne sa dá zašiť v tejto kaviarni. Do Balance kedykoľvek!
V Káve na Knopp sa zas vyhráte dosýta s rôznymi spoločenskými a stolnými hrami. Tu sa prvý krát v Znojme ponúkala výberová káva. Kúpite si tu čerstvú zrnkovú kávu z českých i zahraničných pražiarní. Organizujú baristické kurzy, kurzy latte artu alebo domácej prípravy kávy. Priamo na mieste pečú exkluzívne torty a dezerty, ktoré ma naozaj zaujali tak vzhľadom, ako aj kombináciami chutí. Cez deň si tu môžete dať napríklad polievku a cez víkendy brunch. Mať na výber z dvoch kaviarní je vždy lepšia možnosť, ako nemať žiadnu. Myslite na to v Znojme a vyhraďte si čas na obe, bude to určite príjemne strávený čas. Kiežby v každom meste boli aspoň dve kaviarne s výberovou kávou. Jedna na rannú a druhá na poobedňajšiu dávku kofeínu, aby sme nemuseli chodiť dva razy po sebe do tej istej. Sen každého kávičkára na cestách.
Južná Morava je naša letná stálica. Neviem si už prázdniny bez týchto miest predstaviť. Často sem vybehneme aj cez víkendy alebo počas voľných dní len tak na otočku, aby sme načerpali energiu zo slnka a výhľadov do krajiny, znovu si občerstvili spomienky a tešili sa na ďalšie. Najbližšie mám v pláne sa viac venovať vinárskemu turizmu a vinárskej architektúre a prejsť si v tomto kraji nové, moderné vinárstva, ktoré tu v poslednej dobe vznikli a z ktorých mnohé spĺňajú svetové kritériá, čo do kvality vína, aj jeho prezentácie. Zatiaľ sa ale pozrieme na druhú stranu hranice do rakúskeho Weinviertelu. Kam sa ísť najesť a čo si tu pozrieť, sa dozviete nabudúce.
Fotogaléria:
