Kutná Hora je presne ten typ menšieho mesta, kam sa už oplatí vypraviť na jednu noc a stráviť tzv. „quality time“ bez kompromisov. K Znojmu, Mikulovu či Litomyšlu nám tak do zbierky obľúbených mini destinácií pribudlo ďalšie miesto, ktoré má z nášho pohľadu všetko. Spektakulárne historické pamiatky, kvalitný verejný priestor, relevantné kultúrne stánky a v neposlednom rade dobré gastro. Pokojná malomestská atmosféra a turistov tak akurát zaručí, že si tu oddýchnete od stresu z veľkého mesta, ale stále budete mať pocit, že ste na výnimočnom mieste a za odmenu.
Pokojná malomestská atmosféra a turistov tak akurát…
Do Kutnej Hory sme prišli po dlhých šestnástich rokoch, muž si ani nepamätal, že sme tu spolu boli. Katedrála Sv. Barbory bola vtedy zatvorená, tak sme viac času strávili v Sedleci a v kostnici, ale hlavne si myslím, že pred tými dlhými rokmi si ešte nevšímal okolie tak, ako dnes. Aj cestovať sa človek rokmi učí a k vedomému vnímaniu tiež treba dospieť. Na druhú stranu je dnes Kutná Hora oveľa krajšia a zapamätateľnejšia, ako pred takmer dvadsiatimi rokmi. Pamiatky sú rovnaké, ale všetko naokolo skrásnelo, prekuklo. V historickom centre je zjavná snaha regulovať vizuálny smog, zveľaďovať verejný priestor a robiť ho rovnako prívetivým pre turistov, ako aj pre domácich obyvateľov.
Na Chrám Sv. Barbory sme mali tentoraz šťastie. Ďalší z mojich splnených snov. A teda, ani som nečakala, že nás tá katedrála tak vezme. Toľko katedrál sme už videli, čo už nás môže prekvapiť? Ale bola to sila! Rozmýšľala som, čím to je. Myslím, že čiastočne tým, že ide o neskorogotickú katedrálu, najmä z vonka a z frontálneho pohľadu už badať, že v tvarosloví prevládajú silné renesančné, horizontálne tendencie. Katedrála sa viac ťahá do šírky ako do výšky a vonkajší oporný systém ju už skôr zdobí, ako podopiera. Katedrála vyzerá ako vyšperkovaná kráľovská koruna, posadená na pahorku nad riekou Vrchlicou. Nič podobné vo svete neuvidíte. A naopak, zvnútra na vás dýchne 15. storočie s neskutočne zachovalou polychrómiou a pôsobivé, miestami až strašidelné fresky ako od Hieronyma Boscha s unikátnymi výjavmi s baníckou či mincovníckou tematikou, s ktorými bola sláva Kutnej Hory v stredoveku spojená.
Nemenej dôležité je v Kutnej Hore navštíviť susedný objekt bývalého jezuitského kolégia, v ktorom už viac ako desať rokov sídli Galéria Stredočeského kraja (GASK). Dovolím si tvrdiť, že táto inštitúcia je špičkovým kultúrnym centrom, aké nemá široko-ďaleko obdobu. Ukážková rekonštrukcia kolégia spĺňa svetové parametre tak formou, ako aj obsahom. Za najprínosnejšie považujem, že je živým mestotvorným prvkom, otvoreným komukoľvek z ulice, prístavom slobody, kultúry a krásy. Celé prízemie i prvé podlažie je verejne prístupné bez poplatku, priechodné z viacerých strán i cez voľne prístupnú záhradu. Viaceré kreatívne priestory pre deti a vizuálne herne priťahujú do galérie nezvyčajne veľa detí a rodín. Vyrastať a hrať sa v tak kultivovanom prostredí znamená pre mladú generáciu a spoločnosť veľmi veľa. Ak len polovica z nich niekedy zavíta do tvorivých dielní, na komentované prehliadky galérie alebo na sprievodné kultúrne podujatia, s veľkou pravdepodobnosťou sa pre nich kultúra stane bežnou súčasťou života, nielen náhodným excesom. Ako vyzerá spoločnosť, ktorá na štátnej i regionálnej úrovni na kultúru rezignovala, vidíme na príklade Slovenska veľmi jasne.
A môžete hádať, akú kaviareň má GASK. Samozrejme, tú najlepšiu z Kutnej Hory. Z dielne tímu Kafírnictví. S výberovou kávou, kvalitným občerstvením, remeselnými, lokálnymi produktmi a vizuálnou identitou, hodnou modernej galérie. Ešte aj tie chlebíky s nátierkou vyzerajú reprezentatívne. Mladšia sestra kaviarne Kafírnictví v GASKu ponúka okrem chlebíkov aj obedňajšie polievky, kávové drinky, ale aj niečo silnejšie. No, povedzte, v ktorej galérii ste kedy pili frozen mangovú margaritu? Ja teda v žiadnej.
Materská kaviareň Kafírnictví na Palackého námestí nemá k umeniu ďaleko. Sídli v priestoroch bývalého papiernictva a jej názov je slovnou hračkou a spojením bývalého a súčasného. (Ku cti im slúži, že z úcty k predchádzajúcej prevádzke a inštitucionálnej pamäti ponechali na fasáde pôvodný logotyp názvu a vymenili na ňom len dve písmená v rovnakom fonte.) V kaviarni môžete okrem kávičkovania a maškrtenia aj tvoriť. Na stoloch sú výtvarné pomôcky a hry na voľné použitie, ale ak máte chuť, môžete sa po dohode s personálom pustiť aj do nejakého seriózneho diela, alebo sa zúčastniť niektorého z tematických workshopov. Veľmi inšpiratívne. Kávy od českých pražiarní Candy Cane alebo Industra, domáce nanuky, dezerty a koláčiky od výmyslu sveta, limonády a ach, ochutnajte ich shrub, to je tak rozprávkové pitie!
Kúsok od spomínaného jezuitského kolégia sa pred rokom usadila nová kaviareň s výberovou kávou Turistka. Nárožná drobná drevostavba skutočne pôsobí ako útulňa kdesi na turistickej trase, jej duch je však čisto mondénny. Boli sme ubytovaní kúsok odtiaľto, tak bola voľba kávy a raňajok jasná. Sympatický a komunikatívny personál sa o nás ukážkovo staral a vykúzlil pre nás krásne ráno. Otvorené majú po celý deň celý týždeň a prísť sem môžete okrem raňajok aj na rôzne víkendové špeciály, pup-upy, swapy, koncerty, na kávu z rôznych lokálnych i svetových pražiarni, na drinky kávové i alkoholické, teplé i studené, na limonády, naturálne víno či remeselné pivo. Pri každej významnej turistickej pamiatke by mali byť takéto Turistky, veru, že hej!
Raňajky v Kutnej Hore boli jasné, ale viete, kam v Kutnej Hore na dobrý koktejl? Do Baru 22! Koncept veľmi podobný ako od brnianskych Lidí z baru – premyslené menu, inšpirované svetovými obrazmi a ikonami umenia, viaceré v nealkoholickej virgin verzii. Ochutnali sme pár z nich a musím uznať, že drinky z Dvadsaťdvojky patria určite k tomu lepšiemu, čo sme na cestách po Českej republike zažili, aj keď na Brno, samozrejme, zďaleka nemajú. A keď budete mať šťastie na miesta priamo na bare a dostanete sa do rúk barmanovi Kryštofovi, o zábavu budete mať postarané.
Výnimočný gastro zážitok z Kutnej Hory? Zmrzlinárna Kutná Hora na jednej z najkrajších uličiek mesta, na Jakubskej. Viem, že to hovorím stále, ale tentoraz musím naozaj povedať, že lepšiu pistáciovú zmrzlinu som v živote nejedla. Vy, kto rovnako ako ja meriate kvalitu zmrzlinární podľa pistáciovej, vyberte sa do Kutnej Hory a dáte mi za pravdu. Čistý pistáciový sen! Tak akurát sladký, príjemne slaný, konzistenciou krémový a zamatový. No i banánovo-malinový sorbet bol neskutočný. Nevedela som určiť, či cítim viac banán alebo maliny (autenticky neprepasírované), nechápem, ako to robia, zázrak.
Nie všetko nám v Kutnej Hore vyšlo. Zlatý klinec – obed v rodinnej reštaurácii Na pašince – sa nekonal, lebo mali kvôli dovolenke zatvorené. To len tak na okraj, aby ste si nemysleli, že je vždy všetko dokonalé. Kvôli minule zatvorenej Barbore sme sa do Kutnej Hory tentoraz vrátili a kvôli zatvorenej Pašinke sem asi budeme musieť prísť znova, či čo. V každom prípade, aká je vaša obľúbená mini destinácia bez kompromisov? Kam unikáte, keď potrebujete vypadnúť aspoň na jednu noc, zmeniť vzduch, ale zároveň sa aj opájať krásou, čerpať pozitívnu energiu, poznatky a inšpirácie? Ktoré malé mesto má pre vás toto všetko?
