https://www.natanieri.sk

Tag

citrónová šťava

v kuchyni, v pohári

Biele Vianoce

Keď som tu minule šaškovala s receptom na cestoviny zo žĺtkov, možno si časť z vás na pikosekundu pomyslela, čo s toľkými bielkami. Dúfam ale, že ste ich nevyhodili, lebo dnes to bude čisto o bielkoch a snehu z bielkov. Čo si budeme navrávať, žĺtky sú v kuchyni predsa len vzácnejšie, využiteľnejšie a vždy je väčší problém minúť bielky ako žĺtky. Nemám však srdce bielky vyhadzovať a tak ich postupne pochovávam na dne mrazničky v nádeji, že raz-dvakrát za rok z nich spravím niekoľkoposchodovú Pavlovu a neprídu navnivoč. Keď som ale nedávno otvorila najspodnejšiu zásuvku mrazničky, s hrôzou som zistila, že toto ani Pavlova z dvanástich bielkov nespraví. A tak som začala pátrať.

Pokračovanie...
v kuchyni

Soul Food – balzam na dušu i telo

Doma lazaret. Čo s víkendom doma? Maximálne tak pozorovať z okna päť myšiarok na vŕbe pred naším domom. Po zotmení krásne húkajú a krútia hlavami… A čo variť, keď nikomu nič nechutí? Inšpirácia prišla nenápadne. Mama mi vraví, nech deťom uvarím dobrý kurací vývar a ja som hneď rozmýšľala, čo s prípadným vývarom ďalej. A napadla mi osviežujúca polievka avgolemono, ktorú Gréci jedia v lete studenú a v zime teplú. Kombinácie citrónovej šťavy a vajec sa nezľaknite, keby to nebolo dobré, Gréci by to predsa nejedli.

Pokračovanie...
v kuchyni

7+

Už asi tretí rok si do zoznamu „must do“ zimných jedál píšem tažín a z roka na rok je pri ňom viac a viac výkričníkov. Nikdy som sa k nemu popri množstve ostatných dlho varených, dusených či pečených jedál nevedela dostať. Mám tu už tažín kurací a jahňací, ale aj bezmäsité druhy môžu byť rovnako hrejivé a výdatné, najmä ak sa rozšupnete a spravíte si povestný tažín zo siedmich druhov zeleniny.

Pokračovanie...
v kuchyni

Ryby na sklonku leta

Čo si dáme? Čo sme už dávno nemali? Rybu… Tak sa začínali naše plány na voľné dni a muž sa teda vybral do Metra po ryby. Ísť do Metra po ryby je rovnako vzrušujúce ako ísť na ryby, nikdy neviete, čo práve „chytíte“. Je to lotéria. Netreba mať jasnú predstavu, tá takmer nikdy nevyjde. Vždy čakám, čo mi muž do telefónu vymenuje a až potom narýchlo rozmýšľam a improvizujem. Myslela som si síce na inú rybu (o tom niekedy nabudúce), ale nakoniec to dopadlo celkom fajn a ja som si splnila ďalší sen.

Pokračovanie...
v kuchyni, v záhrade

Zele-renesancia

Podľa Ottolenghiho receptov varím asi najradšej. Veľmi mi jeho jedlo chutí a z jeho receptov som sa najviac naučila ako dochucovať, ako „vystavať“ jedlo, vrstviť textúry a chute. Ottolenghi je mág. (Ja osobne rozdeľujem kuchárov na remeselníkov a umelcov. Ottolenghi je samostatná kategória.) Myslím si, že má absolútny zmysel pre chuť. Zatiaľ sa mi ani raz nestalo, že by som podľa neho niečo uvarila a povedala si „hm, nič moc“. Vždy je to chuťovo dotiahnuté do konca, komplexné a zaujímavé. Keď veľa čítam Nigellu, začnem aliterovať, keď často varím podľa Ottolenghiho, všade pridávam citrónovú šťavu či melasu z granátových jabĺk na kvantá. Alebo škoricu, jogurt, sušenú mätu… Už pomaly prichádzam na tie jeho grify, viete?

Pokračovanie...
v kuchyni

Mulligatawny

Kuracie tikka masala, kedgeree, čatní, balti… Anglo-indická kuchyňa je podľa mňa veľmi zaujímavá. Často je bastardená, hojne kritizovaná a zosmiešňovaná, ale ja dobre spravené anglo-indické jedlo zbožňujem. Je to pre mňa jedno z najvydarenejších food fusion na svete, práve vďaka spojeniu zdanlivo nespojiteľných chutí.

Pokračovanie...
v kuchyni

Ďalší za nami

Ďalší Silvester je za nami. Vždy sa naňho teším, lebo chystám mužovi narodeninovú oslavu. A keďže to tentoraz bola štyridsiatka, plány som mala veľké. Predstavy oslávenca však boli iné, tak sme Silvestra strávili tradične doma v kruhu najbližšej rodiny. Vymyslela som všetko tak, aby prípravy zabrali čo najmenej času a námahy, ale nakoniec bolo aj tak všetko inak. Došlo na plán C. Teplé jedlo. Losos. Coulibiac. Zjednodušenú verziu zo zvyškov ryže, konzervovaného tuniaka a vajec, zapečených v lístkovom ceste zvyknem bežne robievať ako chutný, rýchly obed. Recept s lososom poznám z fínskych vianočných večierkov. A navyše som na coulibiac narazila aj v knižke Daniel, ktorú som dostala od muža na Vianoce. To bolo znamenie, osud. Coulibiac si ma vybral.

Pokračovanie...
v kuchyni

Jarné inšpirácie

Blížili sa sviatky a muž sa vybral zháňať jahňacinu. Mali sme tip na malé mäsiarstvo na Živnostenskej ulici a boli sme zvedaví. Nešpecifikovala som, o aký kus má ísť, či kotlety, stehno, pliecko… Muž mal zhodnotiť situáciu a rozhodnúť sa na mieste podľa momentálnej ponuky. Prišiel s celým stehnom s kosťou, bola som spokojná. Postála som si nad ním dobré dve hodiny vykosťovaním, odblaňovaním, zbavovaním tuku a porciovaním, ale neľutujem ani minúty, výsledný produkt bol prvotriedny. A skúsenosť na nezaplatenie. Pred pár rokmi som stehno piekla vcelku, pomaly a dlho, ale na takúto úpravu som tentoraz nemala chuť. Mäsa po očistení bolo tak na 3 razy. Jednu tretinu som nakrájala na kocky – na marinované špízy, druhú tretinu odložila do mrazničky na mletie (lamb burgery, kofty, souvlaki…) a tretiu na dusenie (kari, írske dusené jahňacie, talianske dusené jahňacie s mladým hráškom…).

Pokračovanie...
v kuchyni

Trochu iný duch Vianoc

Naša tohtoročná vianočná párty bola trochu iná. 8 dospelých, 6 detí, 1 migréna (chvalabohu, nie moja)… nemusím ďalej vysvetľovať. Nestihla som ani vianočnú výzdobu, ani prestrieť a naaranžovať jedlo, ani ho dokončiť včas . Nestihli sme poriadne fotiť, no proste chaos.

Pokračovanie...