Talianska kuchyňa má prednosti, ktoré ju robia jednou z naobľúbenejších na svete. Je mi sympatická uvoľnenosť a ležérnosť, ktorá je pre talianske stolovanie a servírovanie taká typická. Taliani si nepotrpia na škrobenú etiketu, zaobídu sa bez zbytočných príborov a riadu, jedia rukami a ešte si aj pooblizujú prsty. Keď prišla kamarátka z Ríma ku mne na večeru, jedla s takou chuťou, že „nakazila“ všetkých naokolo. Nakoniec pokojne zobrala prázdny pekáčik zo sporáka a povzbudzovala ostatných, aby ho povytierali bagetou, vraj tam zostalo to najlepšie. Radosť variť.
Minulý rok som si v Prahe kúpila knižku La Bella Vita – život, láska a jídlo v Jížní Itálii. Autobiografické dielko Angličanky Vidy Adamoli, ktorá sa vydala do Talianska. Po každej kapitole svoje zážitky dopĺňa nejakým miestnym receptom. Z nich ma nadchol jeden jednoduchý dezert, ochutený čerstvý syr ricotta. To je presne ten typ pohostenia pre nečakané návštevy alebo kamarátky, keď dobehnú na kus reči. Takmer žiadna príprava, ležérne servírovanie, ale úspech zaručený. Vida Adamoli písala, ako s kamarátkami popíjali marsalu a mandľovými biscottmi vyjedali ricottu, ochutenú cukrom, kávou a rumom. Vy si môžete ricottu, biscotti a ochucovadlá nahradiť tým, čo máte doma, čo dostanete v obchode a na čo máte práve chuť.
Ricotta condita
- čerstvý syr ricotta (alebo mascarpone, philadelphia, jemný nehrudkový tvaroh a pod.)
- ovocie (čerstvé, kandizované, zavárané, džem a pod.)
- orechy (celé, mleté, posekané alebo opražené vlašské, lieskové, píniové, mandle, pistácie a pod.)
- cukor (práškový, hnedý, med, javorový sirup a pod.)
- kakao alebo instantná káva
- alkohol (tmavý rum alebo nejaký obľúbený likér)
- piškóty, keksy alebo biskvit
Ricottu vymiešame dohladka a dáme do väčšej misky s naberačkou. Ostatné dochucovadlá naservírujeme okolo do menších mištičiek alebo šálok s lyžičkami. Pripravíme si aj fľašu likéru a piškóty. Každému hosťovi dáme jednu prázdnu misku, do ktorej si naberie trochu ricotty a podľa vlastnej fantázie si ju dochutí.
