A to som sa sťažovala na január! Čo by som dnes za taký hnusný január dala! Mala som výčitky, že sme v tom globálnom tichu pred búrkou toľko cestovali a behali hore-dole po obľúbených kaviarňach a bistrách, na kávičky, víkendové brunche a večere. Dnes som vďačná, že sme nič z toho neodkladali a využili všetko do poslednej možnej chvíle. Zdá sa, že toto bude na dlho. Snažím sa príliš nezamýšľať, momentálne si užívam luxus nemyslieť na to, čo bude o týždeň. Žiadne termíny, deadliny, režim, len prázdny kalendár, zvláštne bezčasie a každé ráno ako vo filme „Na Hromnice o den více“…

… nič také, ako horšie časy neexistovalo.

Zistila som, že slovné spojenie „na horšie časy“ používam zle. Buď som tým vždy myslela „na neskôr“, alebo skôr „nikdy“. To keď som pochovávala na dno mrazničky rôzne nepodarky, pričom som vedela, že sa k nim už nikdy nevrátim. V mojom živote nič také, ako horšie časy neexistovalo. A ejhľa, padla kosa na kameň a ja sa zrazu prehrabujem v mrazničke a postupne vyťahujem jednu relikviu za druhou. To by ste neverili, aké bizarnosti tam mám nasyslené. Stonky z koriandrovej vňate, kúsky čili papričiek, tučné odrezky zo sous vide mäsa, kože z kuracích pŕs a stehien… Ale ako som bola rada za tú zamrazenú polievku z červenej šošovice a bulguru, ktorú za čerstva už nikto nechcel jesť a bolo mi ju ľúto vyhodiť! Tri dni som z nej mala v práci obed. A ako sa mi zišiel ten malý téglik minuloročnej dusenej rebarbory, z ktorej som urobila frajerskú omáčku na francúzske toasty. Deti sa išli zadrhnúť!

Už nečakám s mrazenými bielkami na Vianoce, s vreckom posledných černíc zo záhrady putovali do pavlovej hneď najbližší víkend. Mrazené lístkové cesto skončilo na jablkách v tarte tatin. Posledné vrecko strukovej fazuľky išlo (aj s kožou zo slaniny) do minestrone a ríbezle do bublaniny. Ešte tam mám jednu dávka bešamelu, ktorým vylepším šunkové fliačky na budúci týždeň. Neviem, neviem, či by som dnes bola taká dôsledná a hospodárna aj bez karantény. Či by náhodou všetky tieto veci nešli do koša. Už zase vymývam a recyklujem rôzne igelitové vrecká, tégliky, fľaštičky, odkladám kôrky z parmezánu do rizota a kôrky z chleba do robollity a na pangrattato. Cucina povera rulez!

A viete, čo som ešte našla v mrazničke? Dve balenia kórejských ryžových cestovín dduk (rice cakes), ktoré som si impulzívne nakúpila pred tým, ako pred dvomi rokmi zavreli Seoul Plazu. Vtedy sa mi to zdalo, ako super nápad, ale postupne dduk zapadli prachom (námrazou), až som na ne zabudla. A musela prísť až korona, aby sme si z nich konečne spravili fantastický obed. OK, nerobím si ilúzie, že niekto z vás bude mať dduk doma, ale aj s obyčajnými ryžovými či inými rezancami alebo s ryžou si toto jednoduché stir-fry môžete kedykoľvek uvariť, recept berte len ako inšpiráciu. Konkrétne tento recept nie je kórejský (Kórejčania jedia dduk v pomerne mdlej čírej polievke dduk guk, alebo naopak v pekelne štipľavej čili omáčke dduk bok ki), ale čínsky, resp. šanghajský, lebo čokoľvek na šanghajský spôsob je famózne. Rozhodnutie padlo na opekané cestoviny nian gao, ktoré si robia Číňaňia na lunárny nový rok. Pre šťastie, chápete, kto by teraz trochu šťastia nechcel? (Inak, pár receptov na nian gao má aj Fuchsia Dunlop v knižke Land of Fish and Rice.)

A ozaj, vyskúšala som už aj donášku ázijských surovín, funguje skvele, tak ak nemáte základné suroviny, dá sa veľa vecí objednať. Ja ani tak netrpím, keď nemám doma múku, cestoviny či koreňovú zeleninu, ako keď nemám doma tamarindovú pastu, palmový cukor či sezamový olej. Ázijskými jedlami si zlepšujem náladu a celkovo morálku. Keď my nemôžeme do sveta, musí svet k nám. U mňa funguje najmä vôňa limetky, koriandra a chuť manga. Tie na splín zaberajú vždy. Ja viem, zatiaľ to tu na karanténne varenie veľmi nevyzerá, ale šetrím si ho … na neskôr. A vy? Vám čo pomáha udržiavať balans a chuť do varenia? Ešte vás baví variť? Plánujete si jedálničky? Varíte si staré dobré klasiky, obľúbené jedlá, alebo aj experimentujete? Ako znášate horšie časy?

Opekané ryžové cestoviny nian gao s kuracím mäsom

Omáčka:

  • 2 lyžice ústricovej omáčky
  • 2 lyžice čínskeho ryžového vína na varenie
  • ½ lyžičky soli
  • 1 lyžička sezamového oleja
  • 2 lyžice svetlej sójovej omáčky
  • ½ lyžičky cukru
  • 2 veľké kuracie prsia bez kože
  • 1 lyžička škrobu
  • štipka mletého bieleho korenia
  • ½ veľkej cibule
  • 3 strúčiky cesnaku
  • 3 cm čerstvého ďumbiera
  • cca 3 šálky rôznej čerstvej zeleniny (mrkva, jarná cibuľka, čínska kapusta, zelené fazuľky, hráškové struky, stonková brokolica, pak čoj, pažítka…)
  • ¼ šálky vody
  • 2 lyžice rastlinného oleja
  • 400 g ryžových cestovín typu „rice cakes“ (dduk/tteok, nian gao a pod.)

Ryžové cestoviny namočíme do vlažnej vody a necháme stáť.
Suroviny na omáčku zmiešame samostatne v miske.
Kuracie prsia nakrájame na rezance alebo menšie kocky. Vložíme ich do misky, pridáme za 2 lyžice z omáčky, škrob a biele korenie, dobre premiešame a necháme marinovať.
Medzitým si pripravíme zeleninu. Cibuľu pokrájame na plátky, cesnak a ďumbier posekáme nadrobno alebo postrúhame. Tvrdú zeleninu pokrájame na rezance, listovú na cca 5 cm kúsky alebo plátky, struky na polovice a pod.
Do woku alebo hlbokej panvice dáme olej, necháme ho rozhorúčiť a opečieme na ňom za stáleho miešania mäso cca 3-4 minúty, kým sa nezatiahne. Pridáme cibuľu, cesnak a ďumbier, za stáleho miešania postupne pridávame jednotlivé druhy zeleniny od najtvrdšej po najmäkšiu, prilejeme omáčku a opekáme pár minút, kým zelenina mierne nezmäkne.
Zlejeme cestoviny, pridáme ich do woku, prilejeme vodu, premiešame a prikryjeme pokrievkou na cca 3 minúty, kým cestoviny nezmäknú. Odokryjeme a za stáleho miešania ešte dopekáme ďalšie 3 minúty, kým omáčka nezhustne a neobalí všetku zmes.
Skontrolujeme, či je všetko mäkké, prípadne ešte dochutíme, ak treba a podávame ihneď.

Autor: zuzka
2 komentáre