Všade dobre, doma najlepšie

Pôvodne som mala v pláne napísať ešte tri-štyri príspevky z Prahy, Viedne a Brna, ale keďže teraz cestovať nemôžeme, nebudem(e) sa trýzniť a nechám si cestovateľské tipy na neskôr. Ako sa zabaviť doma? No predsa varením a pečením! Nikdy nebol lepší čas na skúšanie nových receptov a experimentovanie, ako teraz! Tak dnes pár tipov, ako v kuchyni „nevyhorieť“ a čo robiť, aby vás čas strávený v kuchyni nielen dobre živil, ale hlavne bavil.

… ako v kuchyni nevyhorieť…

Čo pozerať?

Z najnovších epizód skvelej série The Chef Show na Netflixe sme boli unesení. Sedeli sme pred telkou ako na ihlách, každý diel sme úplne hltali. Časť z nás už pomyselne bookovala letenky do Ameriky… Ani neviem vybrať najlepší diel, jeden lepší ako druhý. Málokedy sa stáva, že by druhé, či tretie série prekonali tie prvé, ale The Chef Show je svetlá výnimka, každou sériou sa učia a posúvajú vpred. Jedlo ostáva po celý čas stredobodom pozornosti a čo je najdôležitejšie, po pozretí sa vám chce strašne pustiť do varenia či pečenia. Muž hneď na druhý deň upiekol pagáče. Oškvarky sme síce nemali, ale vystačili sme si aj s mangalicovou masťou. Keby muži viac piekli, svet by bol oveľa krajšie miesto na život… Ďalším gastro tipom Netflixu je druhá séria Ugly Delicious. Zatiaľ vyšli len štyri epizódy, z ktorých sa mi páčili dve – o indickej kuchyni (konečne nejaká India) a najmä o tradícii vertikálne opekaného mäsa. Tá mi prišla asi najobjavnejšia, veľa vecí sa mi prepojilo a docvaklo. David Chang je už trochu vyčerpaný, necítim z neho už takú energiu, ako kedysi z Mind of a Chef, ale aj to o niečom hovorí a je dobré si to priznať. Mimochodom, keď už sme pri Mind of a Chef, práve máme rozpozeranú poslednú sériu s Dannym Bowienom. Lahôdka!

Čo počúvať?

Pravdu povediac, podcastom som zatiaľ neprišla veľmi na chuť, väčšina ma nebaví a uprednostňujem skôr vizuálne podnety. Paradoxne počúvam podcasty len pri varení, to ma občas aj mrzí, že mám uvarené skôr, ako sa skončí nahrávka. Muž, naopak, počúva veľa podcastov, tie z gastro sféry mi často „predžuje“ a odporučí, ktoré stoja naozaj za to. Z najzaujímavejších z poslednej doby považujem Potraviny Hanky Michopulu (odporúčam najmä diely o sušenej šunke a o kaproch), Taste of Prague a najmä Gastromapu Lukáše Hejlíka (najlepšie podľa mňa boli zatiaľ Bobroty, Pikola a Chleba se solí).

Čo čítať?

Teraz je ten najlepší čas na staré (dobré) kuchárky. Koľkokrát som sa pýtala sama seba, kedy budem všetky tie kuchárske knižky čítať a hlavne, kedy z nich budem variť. Posledné roky mám problém s udržaním pozornosti pri čítaní. Častokrát už nemám trpezlivosť ani na články z mojich obľúbených časopisov. Musia byť naozaj pútavo napísané a progresívne, aby som sa začítala. Kuchárky mi preto prídu ako ideálny žáner. Veľa fotiek, málo textu, čítať ich môžete od ktorejkoľvek strany a prelúskate ich raz-dva. Vytiahnite si každý týždeň nejakú z knižnice a položte niekam k ruke. Uvidíte, koľko starých spomienok sa vám vybaví a hlavne, koľko receptov z nej uvaríte. Na čo ste sa voľakedy necítili, zrazu zvládnete ľavou-zadnou. Niekedy aj deti vytiahnu nejakú kuchárku a založia mi recept, ktorý by si dali. (Momentálne majú vybrané Rýchle jedlá od Gordona Ramsayho a založili takmer každú stránku.) A ozaj, píšte si poznámky k receptom. Ja si píšem stručné hodnotenia a zmeny, aké som v recepte urobila. Častokrát ma tieto zmeny natoľko inšpirujú, že z nich vznikne úplne nový recept.

A viete, čo posledné mesiace ešte robím? Púšťam si staré Nigelline programy o varení a spomínam, ako som ich voľakedy pokútne zháňala na čudesných nosičoch, ktoré sa dnes už ani nedajú prehrať. Všetko je na internete, pozrieť si môžete hocikedy a hocičo. Čím staršie, tým lepšie! Inak, ak uvažujete nad kúpou nových kuchárok, vrelo odporúčam knižky od profesionálov domáceho varenia Nigelly, Jamieho Olivera a Ottolenghiho. Od Nigelly okrem legendárnej dvojdielnej „biblie“ How to Eat a How to Be a Domestic Goddess sú podľa mňa najvydarenejšie Nigellissima (pre začiatočníkov a konzervatívnejších jedákov) a Simply Nigella (pre skúsenejších a odvážnejších). Od Ottolenghiho odporúčam Simple na varenie a Sweet na pečenie, naozaj podľa nich budete variť a piecť, mám to odskúšané. Od Jamieho Olivera som momentálne mimoriadne spokojná s knižkou Veg. Som zvyknutá na jeho jedlá a spôsob, akým varí, bežne používam suroviny, s akými pracuje a rozumiem jeho rukopisu pri varení. Najlepšie na tejto knižke je, že z nej viem aj bez prípravy a z bežných zásob kedykoľvek niečo uvariť. Koľkokrát som ešte hodinu pred obedom nemala šajnu, čo budeme jesť a stačilo otvoriť túto knižku a dobre to dopadlo. Veľký pomocník.

Ináč je takéto víkendové varenie bez prípravy môj najnovší adrenalínový šport. Rada hovorím, že sa tým trénujem v pohotovosti, kreatívnosti a dômyselnosti, ale pravda je taká, že proste nevládzem a nestíham popri práci vopred plánovať a nakupovať. Skrátka, varím za pochodu. Už často ani neviem, na čo mám chuť. Obmieňam týždeň čo týždeň rovnaké scenáre – raz nejaká polievka, raz ryžové jedlo, raz cestovina, raz šalát, nátierka, zapekané sendviče, placky, pečená zelenina, dosť často pre deti rôzne variácie palaciniek, vaflí, lievancov, kaše, plus ich slané variácie a vajíčka na každý spôsob. Keď už nemám nápady, vyťahujem z mrazničky záhadné neidentifikovateľné balíčky a improvizujem. Alebo otvorím nejakú kuchárku a kombinujem.

Asi pred dvomi rokmi som objavila Nigellin recept z How to Be a Domestic Goddess na fantastický čokoládový chlebíček. Nie, že sa je sám, ten priam vdýchnete, aký je dobrý. (Mám pri ňom v knižke poznámku „fantastický!!!“). Vedela som od prvej chvíle, že vám ho sem musím dať, len som čakala na vhodnú príležitosť a aha! Kedy inokedy by som sa s vami mala podeliť o to najlepšie, ak nie počas nariadenej domácej karantény, keď sa každý prejav láskavosti a spolupatričnosti počíta? Tak oddychujte, dobre jedzte a opatrujte sa!

Nigellin dokonalý čokoládový chlebíček

Rúru si predhrejeme na 190°C. Formu na biskupský chlebíček si vystelieme papierom na pečenie.
Zmäknuté maslo vymiešame s cukrom dopenista. Pridáme vajcia, vanilkový extrakt, roztopenú čokoládu a rozmiešame. Potom postupne pridávame zmes múky, soli a sódy na striedačku s vriacou vodou, kým nám nevznikne pomerne tekutá zmes. Vylejeme ju do formy (forma nesmie byť otváracia, cesto by vytieklo) a dáme piecť do rúry na 30 minút. Nakoniec teplotu znížime na 170°C a dopečieme ešte 15 minút. Chlebíček necháme vo forme úplne vychladnúť na mriežke (pokojne aj do druhého dňa) a až potom obrátime a vyklopíme na servírovací tanier.
Krájame na hrubšie plátky a podávame ideálne ku káve alebo k čaju. Chlebíček chutí výborne aj na druhý, či tretí deň.