dduk

A to som sa sťažovala na január! Čo by som dnes za taký hnusný január dala! Mala som výčitky, že sme v tom globálnom tichu pred búrkou toľko cestovali a behali hore-dole po obľúbených kaviarňach a bistrách, na kávičky, víkendové brunche a večere. Dnes som vďačná, že sme nič z toho neodkladali a využili všetko do poslednej možnej chvíle. Zdá sa, že toto bude na dlho. Snažím sa príliš nezamýšľať, momentálne si užívam luxus nemyslieť na to, čo bude o týždeň. Žiadne termíny, deadliny, režim, len prázdny kalendár, zvláštne bezčasie a každé ráno ako vo filme „Na Hromnice o den více“…