Aj v rakúskych regiónoch blízko našich hraníc už pomaly cítime, že je čas sa posunúť ďalej. Niežeby sme úplne vyčerpali všetky možnosti, ktoré ponúkajú, ale skôr je to hlad po prvolezectve, obsiahnutí nových teritórií a príležitostí trávenia voľného času, ktoré nás lákajú. Myslím, že ešte niekoľko rokov budeme uvážlivejšie voliť vzdialené cestovateľské ciele. (Dokonca mám niekedy pocit, že sa už do Ázie či do Austrálie nikdy nedostanem.) Kým sa ale epidemiologická situácia neustáli, je vhodný čas zisťovať, kde to vlastne žijeme, ako žijú naši susedia a či sa u nich môžeme v niečom inšpirovať.
… kde to vlastne žijeme, ako žijú naši susedia…
Tak ako som už dlhšiu dobu chcela navštíviť Ratschen Restaurant und Wohnothek, ktorá sa pravidelne umiestňuje na najvyšších priečkach rebríčka burgenladských podnikov. Je až na juhu Burgenlandu v dedinke Deutsch-Schützen, teda pomerne od ruky. V lete však nastal čas vycestovať. Boli sme pri Nojzíku a odtiaľ to už taká štreka nie je. Nikdy som si neuvedomila, že reštaurácia je zasadená do krajiny medzi vinice uprostred ničoho a v areáli má niekoľko drobných bungalovov na prenocovanie. Ideálne pre agroturistiku a gastro eventy. Jedálny lístok je kombináciou tradičných rakúskych chutí, aj novších trendov a modernejších surovín. Jedlá vyzerajú reprezentatívne, farebne a sviežo, celkovo tu máte taký ten „svetový“ pocit, že ste v správny čas na správnom mieste. Výhľad z terasy do krajiny, kvalitné materiály, profesionálny servis, žiaden šlendrián. Píšem si na zoznam prianí degustačnú večeru s párovaním vín a prespaním. Ubytovanie je rozkošné, už sa vidím na tej malej súkromnej teraske, obohnanej popínavými ružami, ako tu ráno sedím a pozerám do viníc. Miesta bude dosť, práve sa stavia ďalších dvanásť bungalovov, zjavne sa tomuto typu podnikania darí. Za mňa super objav.
Cestou sem prechádzate pomerne divokým pohraničným územím, niekoľkokrát prekročíte rakúsko-maďarské hranice, prechádzate cez rôzne bizarné polooficiálne priechody, raz vás víta maďarská sieť, potom zase rakúska. Je to trochu adrenalín, lebo máte pocit, že ste na konci sveta, že tu predsa nemôže nič byť… a zrazu ste v Szombathelyi. Tak, reku, sme po obede, skúsime zistiť, či tu nemajú kaviareň s výberovou kávou. A majú! Balmora Warming Hut sa volá a nachádza sa priamo na hlavnom námestí. Trochu sme boli nedôverčiví, občas sa nám nechce veriť, že to na takýchto miestach myslia s výberovou kávou vážne, ale boli sme príjemne prekvapení. Káva bola vynikajúca, affogato aj dezerty skvelé a najúžasnejšie boli limonády. Tie úplne spievali, žiadne sirupové vody. Vlastne som ohúrená, že Szombathely má takúto parádnu kaviareň, ktorá by sa pokojne mohla nachádzať aj v Budapešti. Nepredpokladám, že budeme Balmora Warming Hut využívať často, ale minimálne aspoň vieme, že cestou do Južného Burgenlandu sa tu môžeme zastaviť. Každý tip sa počíta.
No a ešte jedno dobré miesto sme pri Nojzíku navštívili. Tento raz sme sa viac túlali po východnej strane a hľadali podnik, kde by sme sa mohli najesť. Na niekoľkýkrát sa nám podarilo chytiť voľný stôl v dedinke Apetlon v reštaurácii Gasthaus Zum fröhlichen Arbeiter. Je pomerne vychytená medzi miestnymi, žiaden turistický hotspot to nie je, ale na jedlo sa môžete spoľahnúť. Obsluhoval nás slovenský čašník. Ako sme sa dozvedeli, v Zum fröhlichen Arbeiter sa v lete najviac oplatí prísť na vyprážané kura. Dnes to je už rarita. Dostať poriadne, domáce kurence, vyprážané aj s kosťou a kožou. Takmer nikde sa to už nerobí. Je to prácne, nie každý to vie správne pripraviť a aj zohnať kvalitné domáce kurence už nie je bežné. A to je práve ten fígeľ. Aby bolo kura domáce, nefarmované vo veľkom. To je presne ten rozdiel medzi vyprážaným kuraťom a vyprážaným kuraťom. Všimla som si už dávnejšie, že sa vyprážané kura z jedálnych lístkov vytratilo. Ja to mám z detstva stále zafixované, že leto znamená vyprážané kura so zemiakovým šalátom nakyslo. Ak by sa ma niekto pýtal, čo je také typické letné domáce jedlo, ktoré mi najviac utkvelo v pamäti z detstva, bolo by to vyprážané kura na kosti. Lebo prázdniny u babky na dedine, domáce kurence a vôňu vyprážania a uhorkového šalátu mám zapísanú v DNA. Aj som si tak spätne uvedomila, že na Slovensku som vyprážané kura (okrem prsných rezňov) nikde inde nevidela, len v Sýpke u Ludvíka. Tak ak sa vám po vyprážanom kurati zacnie na východnom brehu Nojzíka, v Apetlone viete, kam naňho ísť. (A na opačnej strane ešte napr. u Petra Schandla v Ruste alebo u Sandhoferovcov v Purbachu.)
A čo nové v Dolnom Rakúsku? Tam sme pre zmenu objavili moravské „veľvyslanectvo“ Mährische Botschaft im Weinschlössl. V dedinke Retz, kúsok za hranicou smerom od Znojma. Tiež zaujímavý príbeh. Bývalý slovenský hokejový reprezentant Peter Pucher si tu po skončení aktívnej kariéry otvoril s manželkou Jitkou reštauráciu. Obsluhujú tu Moraváci a jedlo je mix rakúskych a moravských chutí. Mali sme typický rakúsky vývar s celestínskymi rezancami, aj exkluzívnu kulajdu. Nie je to úplný fine dining, skôr zo škály comfort food, ale chuť všetkého bola dokonalá. Poctivé varenie od základu, z kvalitných surovín, dlho ťahané omáčky, skvele vyladené chute. Všetko sme priam vdýchli, také to bolo lahodné. Rovnako víno, ako sa na vinársky kraj patrí. Pohárom bubliniek nikdy nič nepokazíte, ale vyberať je naozaj z čoho, tak z rakúskych, ako aj z moravských vín. Tomu hovorím dôstojná reprezentácia Moravy v Rakúsku, skvelý koncept a myšlienka! Toto je cesta, ktorou si viem predstaviť, že by sa uberala gastronómia aj u nás, keby sme na to mali ľudí a kultúru. Reštaurácia bola plná veselých a aktívnych rakúskych seniorov s ruksakmi a turistickými paličkami. A tam aj všetka podobnosť s nami končila.
A spomínajúc bublinky, v Poysdorfe sme našli ďalší poklad. Bublinkové kráľovstvo Weinkeller Max Riegelhofer priamo na vínnej uličke Kellergstetten, plnej starobylých kláštorných pivníc. Všetko, čo ste kedy chceli vedieť o sekte, sa tu dozviete. Môžete si prezrieť pivnice, zaplatiť prehliadku s ochutnávkou, alebo len nakúpiť fliaš, čo hrdlo ráči. Ale nie frizzante, vyberte si elegantný suchý sekt z Veltlínu, vyrábaný tradičnou metódou, ktorý neurazí ani najnáročnejšieho znalca šampanského. Jemné bublinky, ovocné tóny a krémová dochuť. Veľmi dobrý produkt, srdcovka na prvý dúšok! A ak vám bubliny nič nehovoria, siahnite po ich tichom víne, trebárs po červenom Zweigelte, bielom Rizlingu rýnskom s tónmi exotického ovocia, či zvodnom ružovom. Každému, čo jeho jest.
Okrem vyššie spomínaných noviniek sme pochodili aj väčšinu starých obľúbených miest, s vďakou a pokorou si užívali všetky známe chute, milé tváre a krásne miesta. To sme ale ešte netušili, že to najlepšie z Rakúska nás ešte len čaká. Rakúska jeseň nám konečne vydala svoj najväčší poklad, na ktorý sme čakali viac ako dva roky. Vyšlo to, najlepší gastro zážitok roka! Ale o tom úplne na záver, zaslúži si samostatný článok a fanfáry. Dovtedy si ale ešte dáme Viedeň a potom Prahu. Tak zatiaľ!
