https://www.natanieri.sk

Tag

gastro tipy

v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Horúce pražské novinky

Do Prahy sme sa ponáhľali, aby sme ešte v ten istý deň na poludnie stihli komentovanú prehliadku komplexu budov, „kociek“ od významného pražského architekta druhej polovice minulého storočia Karla Pragera, v ktorom mimo iné sídli Institut pro plánovaní a rozvoj Prahy (IPR) a Centrum pro architekturu a městské plánování (CAMP). O prehliadku som veľmi stála aj preto, že jej súčasťou je vstup do veží susedného Emauzského kláštora a vidieť túto významnú modernistickú dostavbu bolo mojím snom už dlho. A vyšlo to, konečne!

Pokračovanie...
v cudzine, v šálke

Talianska káva

S kávou je to v Taliansku prekérne. Poriadnu kávu som začala piť až s nástupom výberovej kávy a tak ma vlna ospevovanej „talianskej“ kávy minula. Registrujem momentálnu diskusiu, či je talianska káva naozaj taká dobrá, ako sa tvrdí, alebo je to len mýtus. Vnímam ju ale podobne ako iné podobné gastro vojny, v ktorých sa sporia tradicionalisti a modernisti. Aj v prípade talianskej kávy ide viac o spoločenskú záležitosť, ako o samotný produkt. Pitie kávy je v Taliansku natoľko inštitucionalizované, že sa nedá len tak zmeniť. Je považované za kultúrne dedičstvo a podľa mňa sa zástancom talianskej kávy páči skôr samotný akt pitia kávy a s ním spojené rituály, ako káva samotná. To, že pijeme stále kvalitnejšiu kávu však nijako neohrozuje kultúru pitia kávy, práve naopak. Výberová káva nevytláča konvenčnú zo svetla reflektorov. Čím viac (rôznych skupín) ľudí kávovej kultúre prepadne, tým lepšie. Aj za cenu, že sa časť talianskej kávovej scény posunie ďalej a pitie kávy bude možno luxus, ktorý si už mnohí nebudú môcť dovoliť.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Prej(e)sť sa Oslom

Z nórskych cien jedla musí veľa ľudí oblievať studený pot. Aj ja som bola prvé tri dni nervózna. Ale potom ma muž ukľudnil. Veď aj doma sme ochotní dať za poriadne jedlo veľa peňazí a v Rakúsku ani brvou nemihneme, keď si máme kúpiť výberovú kávu, a to sú v Rakúsku iné pálky! Takže nakoniec to s tým jedlom v Osle nebolo až také horúce a aj na pohár vína párkrát došlo, hoci, samozrejme, nie je nič ľahšie, ako si alkohol proste odpustiť. Všetko má riešenie. Ak kopček kvalitnej zmrzliny v Osle stojí päťkrát viac ako u nás, stačí si dať jeden kopček raz za dva-tri dni a ste na tom finančne rovnako, akoby ste si dali v lacnejšej destinácii dva-tri každý deň. A bonus navyše, na dovolenke v Osle určite nepriberiete, to vám garantujem. Práve naopak. S viac ako šesťdesiatimi kilometrami v nohách a striedmou konzumáciou som prišla domov o dve kilá ľahšia.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Štetínske blues

Na posledné tri-štyri noci sme mali pôvodne kempovať niekde pri Štetíne a vyrážať na výlety do okolia, ale po ôsmich dňoch v stane muž usúdil, že stačilo. Rozhodli sme sa teda, že si na ďalšie dve noci nájdeme ubytovanie v Štetíne a na posledné dve noci sa presunieme do Vroclavu. Ak budete niekedy pred podobným rozhodnutím, uberte zo Štetína a pridajte k Vroclavu. Na Štetín vám bude dvadsaťštyri hodín bohato stačiť. No ak sa tu niekedy ocitnete, tieto štyri veci určite nevynechajte: zámok, filharmóniu, Halu Odra a Port Bar Szczecin.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Optimiszt

V poslednom tohtoročnom príspevku chcem byť optimistická a písať o tom, čo ma tento rok najviac nadchlo. O rakúskom rodinnom vinárstve Liszt Weingut. Heuriger. Manufaktur. z dedinky Leithaprodersdorf, hodinu autom od Bratislavy, kúsok od Nojzíka v Burgenlande. Pre mňa je totiž splnením najodvážnejších snov o vidieckej reštaurácii, o vinárskej gastronómii a vlastne o akejkoľvek gastronómii vo všeobecnosti.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Cez hranice

Aj v rakúskych regiónoch blízko našich hraníc už pomaly cítime, že je čas sa posunúť ďalej. Niežeby sme úplne vyčerpali všetky možnosti, ktoré ponúkajú, ale skôr je to hlad po prvolezectve, obsiahnutí nových teritórií a príležitostí trávenia voľného času, ktoré nás lákajú. Myslím, že ešte niekoľko rokov budeme uvážlivejšie voliť vzdialené cestovateľské ciele. (Dokonca mám niekedy pocit, že sa už do Ázie či do Austrálie nikdy nedostanem.) Kým sa ale epidemiologická situácia neustáli, je vhodný čas zisťovať, kde to vlastne žijeme, ako žijú naši susedia a či sa u nich môžeme v niečom inšpirovať.

Pokračovanie...