Teraz niečo pre tých, ktorých ešte čakajú Tatry alebo aspoň cesta po diaľnici do Popradu. Pár inšpirácií a tipov, kam na dobrú kávu a jedlo, lebo by bola večná škoda ich nevyužiť. Hneď prvá zastávka je obzvlášť exkluzívna – historické námestie a mestská pamiatková rezervácia v Spišskej Sobote. Nie je veľa miest, kde by sa hodnotné pamiatky a turistické ciele snúbili s dobrou gastronómiou, a Spišská Sobota je jednou z nich.
Nie je veľa miest, kde by sa hodnotné pamiatky a turistické ciele snúbili s dobrou gastronómiou…
V jednom z historických domov priamo na Sobotskom námestí sa nachádza pomerne nová kaviareň Espresso Bar aj s výberovou kávou (pýtajte si pri objednávke výberovú kávu). Zariadená náležite v „babičkovskom“ vintage štýle, ale duchom mladá a moderná. S interiérovou zeleňou, vynikajúcimi domácimi dezertmi ku káve a zaujímavou ponukou alkoholických nápojov a miešaných drinkov, Espresso Bar tak využijete aj večer, keď je na kávu už neskoro. Otváracie hodiny sú síce prispôsobené skôr pre turistov, ale aspoň môžete prísť na kávu aj cez víkend.
V Bistrotéke o pár domov nižšie sa dokonca aj najete. Nový projekt skupiny Tatra Gastro Group Benovsky Eat & Living, ktorý okrem iného pozostáva z bistra Bistrotéka a pripravovaného mäsiarstva s pivárňou Hladinka je zatiaľ v testovacom režime, komunikácia na sieťach je skôr sporadická, ale ak bude otvorené, nebojte sa vojsť. Prišli sme na obed cez týždeň, ochutnali časť z dennej ponuky a boli spokojní. Dve jedlá zo šiestich už o jednej popoludní síce nemali, dva posledné králičie burgery sme dojedli my, ale aspoň sme mali istotu, že jedlo je čerstvé a ide na odbyt. Všetko bolo chutné, nápadité, porcie umiernené a hlavne sa nám páčilo, že jeme na mieste pripravené jedlo zo základných surovín. Okrem hotového jedla, nápojov a dezertov sú tu na predaj aj rôzne talianske špeciality, prosecco, ale zoženiete tu napríklad aj časopis Standart.
Vyhraďte si na Spišskú Sobotu dosť času, dá sa tu stráviť niekoľko hodín prechádzkou po námestí, v parku uprostred, prehliadkou múzea a hlavne kostola Sv. Juraja (s oltárom z dielne Majstra Pavla z Levoče), ktorý vrelo odporúčam. (Inak, vôbec som netušila, že sa v Spišskej Sobote narodil aj významný barokový sochár Ján Brokoff, známy svojimi sochami na pražskom Karlovom moste.) Toto miesto je úchvatné. Oceňujem, že si napriek výnimočnej historickej hodnote zachovalo civilný ráz a príjemnú malomestskú atmosféru a nestal sa z neho komerčný disneyland, či zaprášený skanzen, ako sme toho svedkami častokrát. Tlieskam, Spišská Sobota je môj osobný slovenský objav roka.
Ďalším miestom, ktoré sme chceli otestovať, bolo dlho avizované bistro Moment v Batizovciach, spriaznené s tunajšou zážitkovou reštauráciou Gašperov mlyn. Preto, ak ste už v Gašperovom mlyne boli a hľadáte niečo nové, možno nie tak formálne, zastavte sa v bistre Moment. V každom prípade odporúčam zavolať vopred a ohlásiť sa, nech o vás radšej vedia. Varí sa tu cez obedňajšie a večerné hodiny, tak sa sem zbytočne neprežeňte hladní, keď budú mať v kuchyni okno. Bistro je vzdušné, nové, čisté, sedenie veľmi pohodlné a s jedlom tu nešliapnete vedľa. Deti sa vám tu zabavia vonku aj vnútri a vychutnáte si príjemný obed alebo večeru. Aktuálne menu obsahuje len pár jedál – jedno predjedlo, polievku, rybu, dve mäsové hlavné jedlá, dezert. Rovnako rýchlo si vyberiete z ponuky rôznych slovenských producentov alkoholických i nealkoholických nápojov, sirupov a limonád. Ak budete v Tatrách, alebo niekde v okolí na ceste, oplatí sa sem zájsť.
Inak, ak už hovoríme o ceste, ak si chcete spraviť odbočku do Banskej Štiavnice, vrelo odporúčam kaviareň Stará škola na ulici Andreja Kmeťa, veľmi sa nám tu páčilo. Môžete si tu dať kávu filtrovanú, aj kávové nápoje na báze espressa. Flatwhite sme dostali pekne do skla a vypili sme si ho štýlovo na starom televízore namiesto stolíka. V tomto vtipnom eklektickom interiéri sa zabavíte so spoločenskými hrami alebo časopismi za každého počasia po celý rok.
A ešte jedna zastávka na ceste po R1 stojí za to. Priamo pri zjazde z diaľnice pri Nitre v Bábe sa nachádza reštaurácia Sýpka u Ludvíka, ktorá patrí medzi naše stálice už desať rokov. Reštaurácia, ktorú máme z letného sídla čoby kameňom dohodil a kde sa stretávame s kamarátmi. Reštaurácia, kam som išla prvýkrát aj s bábätkom, keď som ešte ani kočík nemala. Domáca strava, na akú som z detstva zvyknutá, s príjemným vonkajším posedením a detským ihriskom, lebo väčšinou sem chodievame v lete. V lete si najviac užijete aj vynikajúce sezónne špeciality a čo je najlepšie, začali piecť aj vlastný chlieb. Fantastický. Ten si pri odchode nezabudnite kúpiť aj domov, ani v Bratislave taký dobrý nenájdete, konkuruje mu hádam len trnavský Chlieb náš.
Sýpku sledujeme roky, ale až vývoj za posledných pár mesiacov nás plne presvedčil. Podporou lokálnych surovín a producentov – okrem toho, že v Sýpke varia z blízkych zdrojov a svojich dodávateľov uvádzajú aj v jedálnom lístku, dajú sa u nich miestne špeciality aj nakúpiť. Páči sa nám ich spolupráca s miestnymi farmármi, napr. s Truffle Farm, ktorej hľuzovky sme teraz aj ochutnali. Sýpku máme radi aj kvôli premakanému servisu. Prevádzka tu vždy fičí na maximum, čašníci sú obdivuhodne rýchli a efektívni. Častokrát tu natrafíte na menšie oslavy, pričom reštaurácia zvláda obslúžiť aj bežných hostí bez rezervácie. Sýpka je proste istota.
Všetko jedlo je po chuťovej stránke bez chybičky, my si ale najradšej vyberáme zo sezónnej ponuky, ktorá sa nám zdá najoriginálnejšia a porcie prijateľnejšie. U ostatných jedál odporúčam pozorne si všímať uvádzanú gramáž, zbytočne veľa neobjednávať a netvoriť odpad či už nezjedeným jedlom alebo obalovým materiálom na zvyšky. (Papierové slamky už nahradili ozajstnými, obilnými slamkami.) Máme radšej aj novší, biely riad bez loga a modernejšiu prezentáciu jedál. Tento posledný vývoj, kedy upustili od kvantity či už množstvom jedál v jedálnom lístku alebo gramážami a vydali sa smerom k odľahčenej a elegantnej gastronómii, dal Sýpke punc súčasnosti, ktorý tak radi vyhľadávame a oceňujeme. A už teraz sa tešíme na budúce, čo nové zas vymyslia.
Sú to malé krôčky, ktorými sa slovenská gastronómia posúva vpred. Nejdem tvrdiť, že na Slovensku je dobrých podnikov málo, lebo všade naokolo je situácia podobná. Dobrého jedla a reštaurácií skrátka bude vždy málo, ale som rada, že aspoň niečo tu máme a vznikajú stále nové projekty. Niektoré pokusy možno nevyjdú, niekedy aj dobré reštaurácie zanikajú, ale ten vývoj k lepšiemu je citeľný. Sama som zvedavá, čo bude o rok, o dva, keď zas vyrazíme do Tatier a či bude o čom (písať). Ako to vidíte vy? Kde sa zastavujete po cestách po Slovensku vy? Kam chodíte v Tatrách?
Fotogaléria:
Viac článkov o Tatrách a ceste do Tatier:
