Neziderské jazero je výsostne sezónna destinácia. Maximálne ťaží z vonkajšieho ambientu. A to je na ňom asi to najlepšie. Sledovať západy slnka nad jazerom alebo sedieť niekde vo dvore pod pergolou obrastenou viničom. Nasávať vône uhorkového šalátu a vyprážaných rezňov, linúce sa z okolitých domov. Počúvať klapot bocianov na strechách, cvrkot cikád a pískanie lastovičiek pred búrkou z tepla. Tomu sa v lete nič nevyrovná. To je pre mňa domov.
Ak ste vodné živly a akákoľvek väčšia vodná plocha vás privádza do vytrženia, zbystrite pozornosť. Už ste niekedy spali v dome priamo na vode? Poznáte Haus im See, štýlový plážový dom v maďarskej časti Nojzíka vo Fertőrákosi? Už dávnejšie som videla na instagrame fotky Taubenkobelu, ako tu boli na „firemnej“ grilovačke a nechcela som veriť. Taká nádhera! Načo sa trepať hodiny k moru, keď môžete mať toto? Túžila som tam ísť od prvej chvíle nielen na drink či večeru, ale aj na noc, aby sme sa nemuseli ponáhľať domov a zažili aj ráno na jazere. Ubytovanie v Haus im See ale zvážte, nie každému môže vyhovovať. Drevený dom je drevený dom. Na vode sa všetko hýbe, vŕzga, dom má príliš tenké steny (namiesto čokoládky na vankúši nájdete na izbe štuple do uší) a v horúcom lete je pod strechou príšerné teplo. Ale kto by chcel spať na takomto úžasnom mieste? Spať môžete doma celú zimu.
Mne sa tu na chvíľu zacnelo po lete…
Na webstránke Haus im See môžete symbolicky odhodiť do jazera všetky starosti, ktoré vás ťažia, aby ste si návštevu mohli užiť s ľahkým srdcom. Čítať si tie odkazy na dne jazera je fakt sranda, neverili by ste, čoho všetkého by sa ľudia najradšej zbavili… Častokrát sa stáva, že si nejaké miesto z fotiek zidealizujete a skutočnosť vás sklame, ale v Haus im See je realita ešte lepšia ako predstavy. Atmosféra ako hrom. Už keď vystúpite na parkovisku z auta, sa v sekunde preladíte do dovolenkového módu. Ovalí vás vlhké teplo, vôňa jazera, mokrého dreva, pečených rýb a už máte na tvári úsmev od ucha k uchu. A to ste ešte nič nepili.
Terasa v Haus im See bude plná podobne veselých, rozšafných ľudí, smiechu a pohody. Okolo grilu a baru rušno. Nečakajte ale žiaden fine dining, tu ste v plážovom dome ďaleko od civilizácie, prevádzka a ponuka tomu plne zodpovedá, nebuďte úzkoprsí. Tu platíte za exkluzivitu miesta. Nikde inde na Nojzíku takéto niečo nezažijete. Na jedenie sú na výber len rôzne antipasti, z teplej kuchyne jedlá z grilu a ako prílohy pečený zemiak v alobale, kukuričný klas, polenta a šalátový bar. Zo sladkého profiterolky, tiramisu a citrónový meringue pie. Hotovo. Raňajky skromné. Bublinky a vína veľmi drahé, ale vždy sa dá nájsť nejaký kompromis, najmä ak sa aspoň trochu orientujete v rakúskych vínach a viete, čo chcete. A v konečnom dôsledku, keď už ste tu, chcete si dopriať, nie? Raz-dva si uvedomíte, aký máte skvelý život a šťastie, že tu môžete byť. Mne sa tu na chvíľu zacnelo po lete, ale už snívam o ďalšom. Chcela by som sem raz prísť po vode, nech to má štýl! A ani oslava narodenín by tu nemusela byť zlá…
Inak, keď už niekedy zavítate na maďarskú stranu Nojzíka, vrelo odporúčam návštevu čarovného mestečka Šoproň. Nielen kvôli romantickému cestovaniu v čase (v uličkách historického centra sa akoby zastavil čas v minulom storočí), ale aj kvôli káve. Nikde inde v blízkosti Nojzíka totiž nenájdete kaviareň s výberovou kávou, len tu v kaviarni Kultúrpresszó. Nech ste však kdekoľvek pri jazere, odnikiaľ to sem nie je príliš ďaleko. My sem zachádzame na kávu kedykoľvek, keď ideme týmto smerom cez Rakúsko, veď čo by človek neurobil pre šálku dobrej kávy?
Leto sa síce skončilo, kúpanie a posedenia pri vode sú už pasé, ale ešte chvíľu sa to tu dá pekne užiť. Nojzík má v talóne ďalšie silné tromfy – víno a famózne gastro produkty. Burgenland je špajza Rakúska a my si môžeme mädliť ruky, že ju tu máme takto pod nosom. Nastal zlatý čas vinobraní, oberačiek, dožinkov, husaciny, mladého vína a zabíjačiek. Rozplývame sa blahom vždy, keď sa vraciame domov s chutnými úlovkami – mangalicovými špecialitami, čerstvým domácim chlebom, syrmi, olejmi, prírodnými ovocnými šťavami, vínom a inými výrobkami. Objavovanie týchto pokladov je jedno veľké dobrodružstvo, nedá sa len tak vygúgliť na nete, treba sem prísť osobne, nakúkať do otvorených dvorov a skúšať.
V Ruste sme takto náhodou našli napr. hospodárstvo Triebaumer na Radničnom námestí. Zlákala nás vôňa čerstvého chleba a malebné priestory dvora. Triebaumerovci robia víno, destiláty, pečú chlieb priamo na mieste z vlastnej múky, chovajú päťdesiatpäť mangalíc a rôzne spracúvajú svoju bohatú úrodu a divinu. Môže byť niečo lepšie? Tu je svet naozaj ešte v poriadku.
Ak by vám vyhladlo a chceli ste si užiť fajnovú miestnu kuchyňu, zamierte oproti cez námestie do reštaurácie Im Hofgassl. Budem sa opakovať, ale posedenie na dvore je tu naozaj „spektakulär“, toľko krásy, oleandrov a hortenzií. A ak vás aj letná búrka zaženie dovnútra, rovnako sa budete kochať romanticko-rustikálnymi interiérmi. Leto na dedine s noblesou a šarmom. A vynikajúcim jedlom bez debaty. Classy!
Kapitolou samou o sebe sú rakúske vinárničky heurige. Tu si môžete bez okolkov neformálne posedieť, dať si pohár domáceho vína či muštu a k tomu niečo malé na zahryznutie, možnosti sú nepreberné. Priamo v Ruste sme boli uchvátení rušným dvorom vinárstva Gabriel (oproti Buschenschank Peter Schandl). Stačí vojsť dnu, vybrať si pri pulte z vystavenej ponuky domácich nátierok, nárezov, údenín, syrov, pečiva a k tomu pohár či džbánik vína a tra-dá, už ste dokonale infiltrovaní.
Vo viacerých dedinkách pri Nojzíku či inde v Burgenlande natrafíte na celé vinárske uličky, niekde priamo v dedine, inde na okraji. Fungujú systémom rotácie, tzn. že nie vždy je všade otvorené, ale majú svoj harmonogram a striedajú sa, aby mal každý šancu zarobiť si, aj si odpočinúť. Pri Nojzíku patrí k našim favoritom Kellergasse v Purbachu, kompaktná zástavba vínnych pivničiek priamo pri hlavnej ceste v dedine, tvoriaca atraktívny priestor „návsi“ (aj s kamennou vinotékou a infocentrom Haus am Kellerplatz, ktorá je otvorená každý deň až do večera). Pravidelne sa tu v sezóne organizujú rôzne slávnosti, hody a foodfesty, počas ktorých sa môžete zoznámiť s väčšinou tunajších vinárov a degustovať, čo hrdlo ráči.
Výber opäť závisí od vás, niektoré vinárstva ponúkajú len studenú kuchyňu, iné aj varia. My sme si veľmi obľúbili rodinný podnik Sandhofer, ktorý sa hlási k hnutiu Slow Food. Syn obsluhuje, mama varí a babka nosí napečené koláče. Na jedlo si trochu počkáte, ale máte záruku, že dostanete všetko čerstvé a domáce. A kto by sa kam ponáhľal? Nikdy sa nám odtiaľto nechce. V krásnom počasí sa pýtajte na útulnú terasu nad pivnicou, je to tam božské a keď bude možnosť, objednajte si vyprážané kuracie prsia, odpadnete! A frizzante! Po kartónoch berieme domov.
Najväčšiu radosť mám z toho, že je toho ešte toľko, čo môžeme objavovať. Teším sa na ďalšie sezóny a príležitosti, ktoré nám Nojzík a vôbec Burgenland ponúkne. Najnovšie by sme sa chceli viac zorientovať a preniknúť do sveta vinárov a heurige krčmičiek, čo sa dá rôzne kombinovať s (cyklo)turistikou, ale aj s kultúrou a poznávaním okolia, keď už je nám to tu takto voľne k dispozícii. Ak by sme raz mali nejakej návšteve z Ázie ukázať, ako sa u nás žije, asi by sme ich zobrali niekam sem na vínko. Máme spoločnú menu, tradície a minulosť z čias Rakúsko-Uhorska a sme si podobní viac, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Často myslím na to, že by to aj u nás mohlo takto vyzerať, keby… Našťastie máme (zatiaľ!) slobodu voľného pohybu a je len na nás, kde budeme tráviť voľný čas, dovolenky a kde budeme míňať peniaze. Veľká vďaka za to, využijeme maximálne!
Ďalšie gastro tipy pri Neziderskom jazere:
Ako si užiť Nojzík I
Moje slovenské more
Dům holubí
Fotogaléria:
zhltla som to na jeden krat, ale precitam to este aspon raz. lebo to je ako citat skvelu knihu, nedockavo chcem vediet, co bude dalej 🙂 da sa v tych miestach aj po anglicky? lebo vseobecne sa v rakusku necitim velmi dobre kvoli recovej bariere. toto je ale nadhera, kolko pohody z toho dycha. dakujem za tento blog
Ďakujem, ďakujem! Vo väčšine podnikov, ktoré tu spomínam, sa dá dohovoriť po anglicky, vedie ich už mladšia generácia ľudí, tí vedia. Vo Viedni bez problémov. V tradičnejších podnikoch a staršia generácia po anglicky nehovorí, ale dá sa dorozumieť. V maďarskom pohraničí funguje nemčina, ale to sa už lepšie dohovorím po maďarsky ako po nemecky. V prvom dieli Ako si užiť Nojzík I spomínam, v ktorých podnikoch pracujú Slováci a dá sa dohovoriť po slovensky. Ja mám v Rakúsku tiež rečový blok (hlavne nerozumiem tým rôznym dialektom), vždy vystrčím muža, nech to rieši on 🙂 Ale ono to k tomu patrí. K tomu objavovaniu. Cestovanie je aj o učení (sa) a prekračovaní komfortnej zóny, takže by som sa nebála a išla do toho. Krásnu jeseň želám a ešte raz ďakujem za milý komentár, dobre mi to padlo.