Ostalo mi z moravského leta ešte pár čriepkov do mapy. Bola by škoda ich sem nezaradiť. Nikdy totiž neviete, kam vás najbližšia sezóna zaveje a či sa vám nezídu. Alebo sa nimi rovno inšpirujete a na budúce leto vyrazíte práve sem. Všetky tieto dnešné tipy sú totiž rýdzo cestovateľské, naviazané na cestovanie za atraktívnymi turistickými cieľmi a pamiatkami. Kedysi som cestovala viac kvôli jedlu, to priznávam. Vybrala som si reštauráciu, bistro či kaviareň a popri tom potom zisťovala, čo zaujímavé sa nachádza v okolí. Dnes, ako kvalitných podnikov a služieb pribúda, si naopak vyberám skôr historicky alebo prírodne zaujímavé destinácie a verím, že za dobrým jedlom, vínom či kávou to nebudem mať ďaleko.

… verím, že za dobrým jedlom […] to nebudem mať ďaleko.

Niekde je to ale ľahšie. Ako napríklad v Čechách. Som vďačná, že niekto ako Lukáš Hejlík za mňa urobil prvotnú selekciu a ja môžem potom už len vyzobávať hrozienka z koláča podľa vlastnej chuti. To sa potom cestuje! Už v knižnom sprievodcovi Gastromapa Lukáše Hejlíka 365 boli pri jednotlivých gastro tipoch uverejňované zaujímavé prírodné či kultúrne pamiatky a atraktivity v okolí. Počas druhej vlny pandémie, keď ľudia nemali inú možnosť, len chodiť na výlety a pobyty individuálne, sa ukázalo, že staviť na cestovanie po republike bola dobrá voľba. Vznikol nový sprievodca Výlety s gastromapou Lukáše Hejlíka 555, kde sa garde otočilo. Prím hrali výletné ciele v jednotlivých krajoch a na ne nadväzovali najlepšie gastronomické tipy v okolí. Krásny príklad toho, keď z krízy vznikne niečo pozitívne.

555-ku som si zadovážila hneď na začiatku prázdnin a nosila ju všade so sebou. Keď sa potom blížil čas na južnú Moravu, vedela som hneď, kam ísť. Chcela som vidieť visuté lávky na rieke Dyje pri Znojme. Šobeská a Lipínská lávka boli súčasťou železnej opony a používala ich pohraničná stráž na rýchle presuny medzi pravým a ľavým brehom Dyje. Celé toto územie bolo až do revolúcie neprístupné a v r. 2002 lávky strhla povodeň. Našťastie sa ich podarilo obnoviť a dnes sú obľúbeným cieľom turistov. A nepopieram, že na fotkách (a instagrame) vyzerajú úchvatne.

Ale späť do Znojma. Objavili sme tu novú kaviareň s pekárňou Půl na půl Patisserie & Coffee. A je to sen! Neviete, čo si dať ku káve skôr. Či croissant, či danish pretekajúci čerstvým ovocím, či elegantné francúzske dezerty. A keď si uvedomíte, že všetky tieto dobroty sa vyrábajú priamo v kaviarni, v malom neoddelenom priestore bez špeciálneho chladenia, nechce sa vám veriť. Podnik vedie mladý manželský pár pol na pol. Za pečivo zodpovedá Štefan, za kávu Darinka. Chlieb pečú tiež pol na pol z pšenice a raže a občas aj niečo uvaria. Zo všetkého tu cítiť prax a skúsenosti zo sveta, majitelia si prešli viacerými svetovými štáciami, medzi iným aj holandskou michelinskou reštauráciou Pure C. A kde tento skvost v Znojme nájdete? Na Hornej Českej ulici. Hľadajte tabuľu „Tady se peče“.

A toto bolo tiež čarovné! Keď som raz išla za mužom a deťmi na víkend, čakali ma v Břeclavi na stanici s tým, že majú pre mňa jedno prekvapenie, že sa mi to bude určite páčiť. A rovno ma zobrali do viníc Mikulova na kávu do prívesu Vinice coffee bar. Širokouhlý výhľad do krajiny, záhradná hojdačka, lehátka, káva, víno a Chilli, rozkošné šteňa majiteľov Vinice. Mladý, scestovaný pár Markéta a Jakub ponúka aj vína z pivničky oproti (rodinné vinárstvo Srholec) a okrem kávy a vína si u nich môžete dať rôzne vegánske dobroty, miešané drinky, kakao a na jeseň trebárs burčák či varené víno. Toto tu je taká pohoda! Už nech je zas leto!

Z minuloročných restov sme konečne dohnali aj Coffee Square v Ledniciach. Lednicko-valtický areál (LVA) nikdy neobídeme, keď ideme okolo, ale stále nám k úplnej spokojnosti chýbala poriadna kaviareň výberovej kávy v Ledniciach. Naše túžby boli vyslyšané a od minulého roka sa stáva povinnou zastávkou v LVA aj Pražírna kávy Coffee Square. A nielen pre nás, podľa davu cyklistov, ktorý sa v sezóne pred kaviarňou tvorí, hádam, že sme neboli jediní. Deti sa sem tešia na kakao s mini marshmallow a stolné hry, kým my si v kľude vychutnávame espresso. Ak v sezóne chytíte aj nejaký víkendový brunch, o to lepšie. Coffee Square je inak otvorené každý deň a na dobrú kávu sa tak v Ledniciach môžete spoľahnúť kedykoľvek. Dobre vedieť.

Na Morave nie je nikdy hrad alebo zámok ďaleko. Ocenili sme to aj tento rok, keď pršalo viac, ako sme chceli. Viem, že hrady a zámky nie sú pre každého, ale už len zažiť hrad v búrke je zážitok. A ak je na ňom ešte aj zaujímavá expozícia, sme spokojní. Nájsť hrad a zámok na Južnej Morave, kde deti ešte neboli, je oriešok, ale nakoniec sme našli. Na Bítove boli deti nadšené, dokonca si mohli vyskúšať všetky mučiace nástroje v hladomorni, čo sa im mimoriadne rátalo. A potom sme zabrúsili aj kúsok na Vysočinu do Jaroměříc nad Rokytnou. Na objavovanie Vysočiny sa už naozaj veľmi teším, nastal čas posunúť sa ďalej, Třebíč, Telč, Jihlava, neokukané miesta…

Ale späť do Juhomoravského kraja, konkrétne na druhú stranu diaľnice D1. Ak ste niekedy potrebovali na ceste medzi Břeclavou a Brnom prestávku, nehľadajte viac. V Čejkoviciach sa na výberovú kávu môžete tešiť do Čejka café. Je to nové, je to čisté, dezerty a zákusky sú ako sen, nealko, aj káva boli perfektné, a ak nešoférujete, ani pohár vína vás neminie. Nakuknite do pivnice, veď ste vo vinárskom kraji a v sezóne, ak sa vám tu zapáči, môžete aj prespať. (V Čejkoviciach sa okrem iného nachádza aj dom, kde vyrastal T. G. Masaryk.) Ja vlastne obdivujem všetkých, ktorí v dnešnej dobe robia kvalitné gastro a veľmi rada ich podporím. Čejku si píšem na zoznam osvedčených občerstvovacích zastávok poblíž diaľnice, aj keď cez prázdniny je tu hlava na hlave. Ale hádam, že kávu so sebou vám spravia tak či tak.

A na záver ešte jedna super zastávka na cestách. Ak pôjdete od Hodonína smerom na sever na Zlín, zbystrite pozornosť v Starom Meste pri Uherskom Hradišti. Nachádza sa tu jedno prírodné, sezónne bistro a je to čistý punk. Narcis Ritual vyrábajú záhradné pece a v jednej takej aj pečú pizzu v maringotke v záhradkárskej kolónii pri rieke Morava. Ide tadiaľto (cyklo) cestička, autom sa sem nedostanete, dôjsť musíte pešo. Ale je to fajn prechádzka popri rieke a záhradkách a komunita v Narcise je veľmi autentická. Psíčkari, cyklisti, rodinky s deťmi, miestni štamgasti. Trochu tu budete ako turisti vytŕčať, ale predpokladám, že Narcis Ritual sa stane čoskoro cestovateľským hitom a miestni sa už prestanú čudovať. Výberovú kávu tu majú od pražiarne Coffeespot z Babíc, čapujú pivo Rotor, žltú malinovku a na náladu vám spravia aj nejaké srandovné miešané drinky. Chodiť v dnešných časoch na Letnú filmovú školu, boli by sme v Narcise pečení, varení.

Táto krajina je taká pestrá! Toľko vyhliadok vo viniciach, rozhľadní, ľúbivých zákutí s kaplnkami, veternými mlynmi v krajine. A tie západy slnka a dramatické scenérie pred búrkou. Čo záber, to fototapeta. Nečudujem sa, že sem chodia fotografi, instagrameri či lovci krásnych miest. S týmto krajom mám ešte veľké plány. Neviem, kedy sa k nim dostanem, ale minimálne ma hreje pri srdci, že Južná Morava nikam neodchádza a ja sa k nej viem vrátiť kedykoľvek, veď je len toť za rohom. Rovnako ako Rakúsko. Ale o tom zas nabudúce…