Tag
V destinácii ako Rím veľmi oceníte nejaký „kompas“, ktorý vám pomôže sa v toľkých gastronomických možnostiach orientovať. Netvrdím, že v Ríme kvantita prevyšuje kvalitu, na to máme v Európe iných adeptov, ale vedieť si správne vybrať nie je ľahké ani pre skúsených, najmä ak slová „domáci“ či „poctivý“ už natoľko sprofanovali, že ich bez škrupúľ používajú všetci. Papier a instasvet znesie veľa.
Pokračovanie...
Po troch rokoch Vianoc na horách prišiel zas čas na Vianoce vo veľkomeste. Pokračovať v tom, čo sme pred kovidom začali. Po skúsenostiach z Madridu sme už vedeli, že vianočné sviatky nijako nebránia cestovaniu, ani spoznávaniu nových krajín a miest. Skrátka, škoda stráviť voľné dni doma, keď sa dajú využiť aj inak.
Pokračovanie...
S kávou je to v Taliansku prekérne. Poriadnu kávu som začala piť až s nástupom výberovej kávy a tak ma vlna ospevovanej „talianskej“ kávy minula. Registrujem momentálnu diskusiu, či je talianska káva naozaj taká dobrá, ako sa tvrdí, alebo je to len mýtus. Vnímam ju ale podobne ako iné podobné gastro vojny, v ktorých sa sporia tradicionalisti a modernisti. Aj v prípade talianskej kávy ide viac o spoločenskú záležitosť, ako o samotný produkt. Pitie kávy je v Taliansku natoľko inštitucionalizované, že sa nedá len tak zmeniť. Je považované za kultúrne dedičstvo a podľa mňa sa zástancom talianskej kávy páči skôr samotný akt pitia kávy a s ním spojené rituály, ako káva samotná. To, že pijeme stále kvalitnejšiu kávu však nijako neohrozuje kultúru pitia kávy, práve naopak. Výberová káva nevytláča konvenčnú zo svetla reflektorov. Čím viac (rôznych skupín) ľudí kávovej kultúre prepadne, tým lepšie. Aj za cenu, že sa časť talianskej kávovej scény posunie ďalej a pitie kávy bude možno luxus, ktorý si už mnohí nebudú môcť dovoliť.
Pokračovanie...
Kým Toskánsko bola skôr živelná hŕŕŕ akcia, následná cesta do Talianska bola dlho plánovaná a očakávaná. Čakala ticho v šuflíku, kým na ňu príde rad. Naši priatelia totiž dlhé roky chodia do oblasti, kde sa dorába prosecco a zásobovali nás nielen dobrými fľašami, ale aj zážitkami, tak sme si povedali, že to skúsime tiež. Po rokoch tak konečne došlo k tomu, že sme sa do oblasti Valdobbiadene a Conegliano v regióne Benátsko (Veneto) dostali a zažili ju na vlastnej koži. Moje postoje k talianskej kuchyni sa síce nezmenili a za názorom, že Taliansko nie je dobrá gastro destinácia, si stále stojím, no dojmy z Talianska mám už oveľa lepšie. Najviac k tomu prispelo, že sme si cestu nakoniec spestrili večerou a prenocovaním pri Gardskom jazere, čo by zlomilo aj toho najzarytejšieho skeptika. Gardu sa nedá nemilovať.
Pokračovanie...
Bola to výzva. Taliansko nie je v mojom hľadáčiku, taliansku kuchyňu mám asi na úplne poslednom mieste, nebaví ma, pizzou ani cestovinami sa mi nezavďačíte, nesledujem gastronómiu, ani dianie v tomto regióne. Navyše, vyhýbam sa destináciám masového turizmu, takže keď mi muž povedal, že by išiel na Veľkú noc do Toskánska, vybil mi poistky. Do Toskánska?!? Ale nič som nepovedala. Nevadí, radšej teraz, ako neskôr. Čím skôr to budeme mať za sebou, tým lepšie…
Pokračovanie...
Konečne teplo! Pár dní ma ráno nestriasa zimou a hneď mám chuť na letné dovolenkové jedlá. Tuniaková majonéza ma máta už pekných pár mesiacov a len som hľadala vhodnú príležitosť, kedy ju urobiť. Prvý teplý víkend bol k tomu ako stvorený. Jarné menu z vajíčok, byliniek a prvej čerstvej zeleniny môže mať rôzne podoby a ja som si ho vyskladala zo studeného predjedla z Talianska a teplého zo Španielska. Po dlhej zime ma to zjavne ťahá k Stredozemnému moru.
Pokračovanie...
Jar visí za nohu. Ale ešte stále mi je zima a neprejedli sa mi sýte zimné jedlá, hoci mäsa sa mi už tak nežiada. A chýba mi svet, cestujem preto aspoň na tanieri. Dnes si zájdeme na ľahký obed do Francúzska a na hrejivú večeru do Talianska, čo vy na to?
Pokračovanie...
Dnes je to opäť o tom, že keď sa chce, všetko sa dá. Aj na Slovensku. Pomaličky. Hovorím o netradičných kusoch mäsa. Kým minule muž objavil špikové kosti na pečenie, tentoraz ma prekvapil s teľacím lýtkom na prípravu talianskej špeciality ossobuco. Priečne rezy lýtka aj so špikovou kosťou, podľa ktorej sa táto pochúťka nazýva „dutá kosť“. Samozrejme, mäso na ossobuco nezoženiete len tak v supermarkete, ani v bežnom mäsiarstve. Musíte mať skrátka šťastie na dobrý zdroj mäsa. A dúfať, že bude mäsiar otvorený, rozhľadený a bude mať záujem aj o náročného zákazníka.
Pokračovanie...(c) 2008 - 2024 Natanieri.sk
All rights reserved
