https://www.natanieri.sk

Tag

Taliansko

v cudzine, v pohári, v reštaurácii

To najlepšie z Neapola

Čo nakoniec zachránilo môj Neapol? Umenie. Neprekvapivo. Bola som šokovaná, koľko krásy a umeleckých skvostov sa v Neapole nachádza, a to som si dopredu ani veľa nenaštudovala. Človek tak nejak predpokladá, že za veľkým umením sa chodí do Florencie, Ríma či Benátok, ale zabúda, že aj inde sa písali významné dejiny umenia. Až na mieste mi došlo, že Neapol bol vlastne epicentrom talianskej barokovej maľby. Žil tu po úteku z Ríma Caravaggio, tvorila a dožila tu Artemisia Gentileschi, či slávny španielsky maliar José de Ribera, známy aj ako Lo Spagnoletto. O pozoruhodnej soche Zahaleného Krista v Kaplnke Sansevero som nikdy nepočula, ale úplne ma uchvátila. Nič krajšie v Neapole neuvidíte, nič transcendentálnejšie nezažijete.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Ako na Lago di Como

Opäť raz ťažká destinácia. Nieže by ma bavilo stále len ihlu v kope sena hľadať, ale rada prijímam výzvy. Skočiť do vody a čakať, ako z nej vyplávam, sa mi zdá formatívnejšie a v dnešnej dobe užitočnejšie, ako chodiť stále na istotu. Lago di Como má však oproti iným ťažkým destináciám dve nesporné výhody. Blízkosť Milána a to, že sa nachádza v Taliansku.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Bergamo

Do Milána sme leteli nízkonákladovkou po starom ešte na letisko v Bergame, tak nám prišlo ako dobrý nápad rozšíriť si pobyt aj o Bergamo. Po skúsenostiach by som to dnes už ale neurobila, lebo z môjho pohľadu nie je o čo stáť. Netvrdím, že Bergamo nie je príjemná destinácia, povedzme, na predĺžený víkend, keď si potrebujete naozaj oddýchnuť a totálne vypnúť, ale na nejaké nasávanie inšpirácií, keď sa naopak potrebujete nabiť, to veľmi nie je. A ak aj do Milána cez Bergamo pôjdete, stačí si naň vyhradiť pár hodín po prílete alebo pred odletom a ušetriť si viac času (a hlavne nocí) na Miláno.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Najväčšie milánske prekvapenia

Vôbec som to nečakala. Talianska káva je talianska káva, vieme. Naše doterajšie skúsenosti z Talianska boli také, že v kaviarňach s výberovou kávou sa síce s výberovou kávou pracovalo, ale v chuti a v prevedení sa toho veľa nedialo. Káva sa dala vypiť, ale že by sme si na nej pochutili, sa nedá povedať. O to viac ma šokovalo, že v Miláne sme nepili ani jednu zlú kávu. V Miláne! Po tom, čo som si v posledných rokoch nepochutila na káve ani v Berlíne, ani v Španielsku, ani v Londýne, by som to do Milána nepovedala. Po dlhej, dlhej dobe som si kávičkovanie v meste užila.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Vianoce v Miláne

Po vydarených Vianociach v Ríme sme vedeli, že si Vianoce v Taliansku zopakujeme. Mali sme už skúsenosti, aké-také predstavy a know-how z Ríma a verili sme, že to zvládneme aj inde. Pohodlný, priamy a krátky let z Bratislavy nakoniec rozhodol, že Vianoce strávime v Miláne. Nikto z nás tam predtým nebol, naše očakávania boli vysoké. Veľa ľuďom sa síce chladné a šedivé Miláno nepáči, tvrdia, že je to najmenej talianske mesto, ale mňa tento fakt, paradoxne, lákal. Veľmi sme boli zvedaví…

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Rím, káva a víno

V destinácii ako Rím veľmi oceníte nejaký „kompas“, ktorý vám pomôže sa v toľkých gastronomických možnostiach orientovať. Netvrdím, že v Ríme kvantita prevyšuje kvalitu, na to máme v Európe iných adeptov, ale vedieť si správne vybrať nie je ľahké ani pre skúsených, najmä ak slová „domáci“ či „poctivý“ už natoľko sprofanovali, že ich bez škrupúľ používajú všetci. Papier a instasvet znesie veľa.

Pokračovanie...
v cudzine, v šálke

Talianska káva

S kávou je to v Taliansku prekérne. Poriadnu kávu som začala piť až s nástupom výberovej kávy a tak ma vlna ospevovanej „talianskej“ kávy minula. Registrujem momentálnu diskusiu, či je talianska káva naozaj taká dobrá, ako sa tvrdí, alebo je to len mýtus. Vnímam ju ale podobne ako iné podobné gastro vojny, v ktorých sa sporia tradicionalisti a modernisti. Aj v prípade talianskej kávy ide viac o spoločenskú záležitosť, ako o samotný produkt. Pitie kávy je v Taliansku natoľko inštitucionalizované, že sa nedá len tak zmeniť. Je považované za kultúrne dedičstvo a podľa mňa sa zástancom talianskej kávy páči skôr samotný akt pitia kávy a s ním spojené rituály, ako káva samotná. To, že pijeme stále kvalitnejšiu kávu však nijako neohrozuje kultúru pitia kávy, práve naopak. Výberová káva nevytláča konvenčnú zo svetla reflektorov. Čím viac (rôznych skupín) ľudí kávovej kultúre prepadne, tým lepšie. Aj za cenu, že sa časť talianskej kávovej scény posunie ďalej a pitie kávy bude možno luxus, ktorý si už mnohí nebudú môcť dovoliť.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Šunka, prosecco a jedna noc v raji

Kým Toskánsko bola skôr živelná hŕŕŕ akcia, následná cesta do Talianska bola dlho plánovaná a očakávaná. Čakala ticho v šuflíku, kým na ňu príde rad. Naši priatelia totiž dlhé roky chodia do oblasti, kde sa dorába prosecco a zásobovali nás nielen dobrými fľašami, ale aj zážitkami, tak sme si povedali, že to skúsime tiež. Po rokoch tak konečne došlo k tomu, že sme sa do oblasti Valdobbiadene a Conegliano v regióne Benátsko (Veneto) dostali a zažili ju na vlastnej koži. Moje postoje k talianskej kuchyni sa síce nezmenili a za názorom, že Taliansko nie je dobrá gastro destinácia, si stále stojím, no dojmy z Talianska mám už oveľa lepšie. Najviac k tomu prispelo, že sme si cestu nakoniec spestrili večerou a prenocovaním pri Gardskom jazere, čo by zlomilo aj toho najzarytejšieho skeptika. Gardu sa nedá nemilovať.

Pokračovanie...