Tag
Leto je fuč, nenávratne za nami, už si naň ani nespomínam a už teraz sa teším na to ďalšie. Na ďalšiu letnú dovolenku s deťmi, ďalšie teplé noci pri ohni, kúpaliská, rodinné oslavy a letné varenie. Každý rok má leto inú príchuť vďaka iným receptom a iným jedlám. Provensálsku, grécku, blízkovýchodnú… Vlastne záleží od toho, akú kuchársku knihu si vezmem so sebou na letné sídlo a z ktorej potom celú sezónu varím.
Pokračovanie...
Konečne teplo! Pár dní ma ráno nestriasa zimou a hneď mám chuť na letné dovolenkové jedlá. Tuniaková majonéza ma máta už pekných pár mesiacov a len som hľadala vhodnú príležitosť, kedy ju urobiť. Prvý teplý víkend bol k tomu ako stvorený. Jarné menu z vajíčok, byliniek a prvej čerstvej zeleniny môže mať rôzne podoby a ja som si ho vyskladala zo studeného predjedla z Talianska a teplého zo Španielska. Po dlhej zime ma to zjavne ťahá k Stredozemnému moru.
Pokračovanie...
Už asi tretí rok si do zoznamu „must do“ zimných jedál píšem tažín a z roka na rok je pri ňom viac a viac výkričníkov. Nikdy som sa k nemu popri množstve ostatných dlho varených, dusených či pečených jedál nevedela dostať. Mám tu už tažín kurací a jahňací, ale aj bezmäsité druhy môžu byť rovnako hrejivé a výdatné, najmä ak sa rozšupnete a spravíte si povestný tažín zo siedmich druhov zeleniny.
Pokračovanie...
Ak sa momentálne nachádzate (či už dobrovoľne alebo nedobrovoľne) v kapustnicovom ošiali, mám pre vás jedno osvieženie a vybočenie z normálu. Boršč. Ja viem, nič nové pod slnkom, ale! Toto nie je úplne štandardný boršč. (Podľa môjho muža vraj najlepší, aký kedy jedol, ale je pravda, že ich nejedol až tak veľa. Boršč je však jediné cviklové jedlo, ktoré zje, takže niečo na tom bude…) Vraj sa pravý boršč robí z kvasenej kapusty a čerstvej cvikly alebo kvasenej cvikly a čerstvej kapusty. Tak tu je tá druhá alternatíva. Predstavujem vám superstar mojej kuchyne – kvasenú cviklu.
Pokračovanie...
Asi nie som jediná, komu sa v tomto období žiada výrazných, plných chutí, štipľavých, aromatických jedál a korenia. Minule šéf vraví: „Predvčerom som mal etiópske placky injera, včera indické dosa a dnes si dám thajskú polievku. Super!“ A ja som sa hneď tých placiek dosa chytila. Lebo som zhodou okolností dočítala český preklad Sandora Katza Síla přírodní fermentace , v ktorej je recept na dosy, aj na kokosové čatní k nim.
Pokračovanie...Už je to takmer pravidlo, že na jar a na jeseň mám chuť sa hrajkať s cestovinami. Vyskúšať si nový druh, tvar, trochu experimentovať. Na zozname „cestoviny“ si preto odškrtávam ďalšiu položku a púšťam sa do tvarovania čohosi, čo pracovne nazývam „zlaté klasy“. Niečo medzi tortelli piacentini a culurzones, inšpirovaná Jamiem Oliverom a sestrami Chiappovými, som si chuťovo a tvarovo vyskladala svoju najnovšiu jesennú verziu cestovín z toho, čo som doma našla.
Pokračovanie...Keď som tak rozmýšľala, koho by sme mohli z našich priateľov zavolať na výpomoc na zabíjačku, zistila som, že ani nemáme koho. Nepoznám nikoho z mojich rovesníkov, kto by nebol háklivý a vedel sa postaviť k práci s mäsom čelom. Ani ja nie som úplne „otrlá“, nedokážem, napríklad, ochutnávať surovú zmes na klobásy, krvavničky či žobrácku kašu. Nerada jem zabíjačkové špeciality, ak nie sú naše vlastné, ale neviem si pomôcť. Neviem nechať všetky tie generáciami udržiavané znalosti, remeslo a um našich starých rodičov len tak upadnúť do zabudnutia. Nikoho z mojich sesterníc a bratrancov tieto veci nezaujímajú, musím sa to naučiť aspoň ja. Keďže žiadne oficiálne rodinné recepty nemáme, spoliehame sa len na zručnosti a skúsenosti mäsiarov, ktorí mäso opracúvajú a výrobky ochucujú tak, ako sme v našom regióne zvyknutí a jediné, čo mi ostáva, je to všetko od nich odkukať.
Pokračovanie...
Ak by som mala na Slovensku podnikať v oblasti rýchleho pouličného občerstvenia, určite by som si otvorila stánok (food truck) s plackami. Podľa mňa by mali byť placky slovenský street food #1. Žiadne burgre, placky! Celoročne, nielen na vianočných trhoch. Všade a zo všetkého. Zo zemiakov, batátov, topinamburov. Z cukín a tekvíc. Z koreňovej zeleniny. Z kapusty, kyslej kapusty, pekinskej kapusty, kelu, ružičkového kelu. Z póru, cibule i zelenej cibuľky. Z ryže, krúp, bulguru, kuskusu, quinoy, pohánky, pšena, tapioky, strukovín…
Pokračovanie...
Vo Fool-e som čítala o architektovi Gabriovi Binim z talianskeho ostrova Pantelleria, ktorý vyrába bio vína a pestuje bio kapary. Pestovať kapary bez chémie je dosť fuška, nalietavajú na ne mušky, ktoré do kvetov kladú vajíčka a znehodnocujú tým úrodu. Bini sa proti nim rozhodol bojovať mechanicky. Roky si všímal ich správanie a zistil, že inkriminované mušky obľubujú teplé počasie. To sa na jeho pozemkoch začína v júli, preto zbiera úrodu len od mája do júla. Po júli všetky ostatné púčiky ručne pozbierajú a spália. Z roka na rok tak Bini sleduje, že populácia mušiek sa zmenšuje a spôsobuje menej škôd. Tento pestovateľ si všimol v súvislosti s kaparami ešte jednu zaujímavú vec. Veľmi si obľúbil francúzsku soľ Fleur de Sel de Guérande z južného Bretónska, ktorú si nosí všade so sebou a používa ju úplne na všetko. Prišiel na to, že kým bežné soli zo Stredomoria kapary len zakonzervujú, s touto soľou prejdú aj miernym procesom fermentácie, čo jeho kaparám dodáva jedinečnú chuť a charakter.
Pokračovanie...(c) 2008 - 2024 Natanieri.sk
All rights reserved
