https://www.natanieri.sk

Tag

café

v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Drážďany

Pred polrokom by mi ani nenapadlo, že pôjdem do Drážďan. Vôbec to nebolo v pláne, ani v dlhodobom horizonte. No jeden dokumentárny film o výtvarnom umení všetko zmenil. A ako to tak býva, následne sa z viacerých strán zišlo niekoľko podobne objavných momentov a cesta do Drážďan na Veľkú noc sa začala rysovať. Keďže je toto primárne blog o jedle, musím hneď na úvod povedať, že kvôli jedlu do Drážďan nechoďte. Vážne. Ale ak budete mať v Drážďanoch nejaký iný cieľ, jednu-dve noci tu určite prežijete bez ujmy. Dnes to teda budú hlavne tri famózne kultúrne zážitky a pár tipov, kam popri tom na dobrú kávu, raňajky, víno a jedlo.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Granada na otočku

Niežeby sme sa v Malage nudili, ale od začiatku sme počítali s tým, že si jeden-dva dni ušetríme aj na nejaký výlet do okolia. Nakoniec sme sa rozhodli pre Granadu. Zrýchleným vlakom, ktorý mal po ceste len dve zastávky, sme tam boli raz-dva a to sme sa ráno nemuseli nijak náhliť. Stihli sme sa pred odchodom naraňajkovať a po návrate ešte aj navečerať v Malage. Výhodou vlaku je, že si po ceste pozriete krajinu a tá sa naozaj dramaticky zmenila. Po hodinovej ceste sme si na obzore začali všímať zasnežené vrcholy majestátneho pohoria Sierra Nevada a v uliciach Granady potom aj dopravné značenia a smerovníky na lyžiarske strediská a lanovky.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Návrat krakovský

Po štyroch rokoch sme boli aj v Tatrách, čo znamenalo, že sme išli opäť do Krakova. Cesta z Tatranskej Javoriny do Krakova dnes trvá o dvadsať minút menej, ako pred kovidom. Poliaci o hodný kus potiahli diaľnicu do Tatier a som presvedčená, že o pár rokov to bude už len príjemná hodinka a dačo. Ďalším pozitívom bola atmosféra v Krakove. Trochu som sa obávala, či nebude v Krakove po rokoch kríz a ukrajinskej vojny napätie, ale boli sme príjemne prekvapení. Zdalo sa mi, že je mesto krajšie a upravenejšie, ako naposledy, no mohlo to byť aj tým, že nám tentoraz vyšlo počasie.

Pokračovanie...
v cudzine, v šálke

Berlínska kávová nostalgia

Najviac som sa do Berlína tešila na kávičkovanie. Niektoré kaviarne s výberovou kávou spred siedmich rokov zanikli, veľa ich, samozrejme, odvtedy vzniklo a bola som zvedavá, kam sa celkovo berlínska kávová kultúra posunula a či je niečím špecifická. Či tu majú nejaký zvláštny kávový rituál, či pijú netradičné kávové nápoje, alebo či zvyknú jesť ku káve nejaký špeciálny koláč. Zistila som však, že ten posun nie je nijako zásadný a berlínska káva sa ničím nevymyká európskemu štandardu a oproti, trebárs, Barcelone sa mi zdala menej výrazná a zapamätateľná. Dokonca si myslím, že Berlín strčí do vrecka aj Praha, čo sa kreativity a odvážnosti týka. V káve sa dnes Berlín skrátka drží pri zemi.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Berlín a my v roku 2023

Cestu do Hamburgu sme plánovali ešte počas covidu, keď sa lietanie utlmilo a začala sa viac riešiť jeho ekonomicko-environmentálna záťaž. Páčila sa mi myšlienka presúvania po Európe rýchlovlakmi a nočnými vlakmi a cesta do Hamburgu sa mi zdala na to ideálna. No kým sme sa na jar konečne rozhýbali, nočné vlaky z Viedne do Hamburgu v našich termínoch už boli vypredané. Rýchlo sme však pristúpili na plán B, že nočným vlakom pôjdeme do Berlína a odtiaľ do Hamburgu normálnym IC-čkom. A keď už bol v itinerári Berlín, vymysleli sme to tak, aby sme v ňom pár dní pobudli.

Pokračovanie...
v cudzine, v šálke

Kávičkovanie v Belgicku

Ako mnohokrát, aj v Belgicku nás výberová káva zachránila pred čistým zúfalstvom, kam sa ísť rýchlo najesť, napiť a osviežiť, keď nemáme plán A. Tak ako Taliansko, ani Belgicko nie je žiadna super gastro destinácia, hľadať tu reštauráciu so zmysluplným vareným jedlom či kuchárov s invenciou, je ako hľadať ihlu v kope sena a povesť belgickej gastronómie, rovnako ako tej talianskej, zachraňovali len skvelé ingrediencie a kvalitné produkty. Na kaviarňach s výberovou kávou je však dobré to, že sa o vás postarajú po celý deň. Niektoré ponúkajú raňajky, iné cez obed jednoduché menu, popoludní situáciu často zachránia sendviče či koláče a mnohé kaviarne sa večer premieňajú na (vínne, koktejlové či gastro) bary. Ak si v niektorej krajine či meste neviete rady, kam zájsť, skúste si vyhľadať najbližšiu kaviareň s výberovou kávou. A väčšinou sa za ňou oplatí cestovať aj ďaleko. Komunity z tejto branže sa potom držte ako kliešť, vedia totiž často dobre poradiť, kam ďalej.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Florencia a moja súkromná renesancia

Keď muž naznačoval, že chce ísť na Veľkú noc do Toskánska, prešla som to mlčaním. Dobre, to prežijem. Keď ale ďalej rozvíjal myšlienku, že do Florencie ani nemusíme chodiť, že tam bude strašne veľa ľudí, stopla som ho hneď v úvode. Ak mám ísť do Toskánska, tak si aspoň splním jeden veľký sen, lebo ak nič iné, do galérie Uffizi musím bezpodmienečne ísť. Vtedy som ešte operovala s tým, že Toskánsko bude jednorazová záležitosť. Teraz, a nikdy viac. Cha!

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Na trase Hodonín – Valmez

Je to už taký náš štandard, že si vyberáme miesto, kde budeme prázdninovať podľa toho, či sa tam nachádza dobré jedlo alebo aspoň káva. Medzi Pálavou a Beskydmi sme mali (nielen na kávovej) mape veľké biele miesta, ktorými sme roky len prechádzali a ich návštevu vždy odkladali. Veď sú tak blízko, vraveli sme si, môžeme ich navštíviť kedykoľvek… A potom som objavila sezónne bistro Na Kopci pri dedinke Bojkovice, kúsok od Starého Hrozenkova (a Žítkovej!). Dokonca sme sa tam išli pred prázdninami na otočku pozrieť, či sa nám tam bude páčiť. A veruže páčilo!

Pokračovanie...