Tag
Ako sme tu mohli nebyť až dva roky? Pýtam sa neveriacky sama seba, keď vchádzame vlakom na hlavnú stanicu v Prahe. Veď je tu tak krásne! Hlavní nádraží… nadchýňam sa gracióznou strešnou konštrukciou haly nad perónmi, takto za denného svetla som ju, hádam, ešte nevidela…
Pokračovanie...
V poslednom príspevku z prázdnin sa ešte vrátim k nášmu výletu do Slovinska a podelím sa o pár postrehov a inšpirácií z Ľubľany. Poznáte Ľubľanu? Ako sa vám páči?
Pokračovanie...
Uf, ťažký, ťažký rok za mnou. Neviem, či to bolo nepriaznivou hviezdnou konšteláciou, alebo len zhoda náhod, ale rok 2016 bol pre mňa jeden z tých horších. Ale! Všetko sa raz skončí a ja som sa už nemohla dočkať, kedy budem opäť na štartovacej čiare s možnosťou začať znova. Takže, hor sa do toho, rok 2017!
Pokračovanie...
Hneď, ako som zistil, že idem do Soulu, som si znovu prečítal text Sabin Farrishovej o káve v Kórei v časopise Standart a vypísal si pár tipov na kaviarne. To bol začiatok. Niekde vzadu v hlave som cítil zvláštne mravčenie, keď som si predstavil, že už o pár dní budem možno sedieť oproti Hwang Dong Koovi z Millo Coffee Roasters a sledovať, ako pripravuje drip. Spomenutý článok v Standarte bol jediným styčným bodom medzi mnou a bohatou kórejskou kávovou scénou. Na jednej strane kvantita a výkony a na druhej absolútna kvalita a precíznosť dávali tušiť (ne)skutočné kofeínové dobrodružstvo. A realita? Tá moje predstavy ešte prekonala.
Pokračovanie...
Na prelome apríla a mája som sa na 48 hodín ocitol v Budapešti. Príjemná spoločnosť, prívetivé, takmer letné počasie a atmosféra starej židovskej štvrte, zakonzervovaná v dobách dávno minulých – okamžité vnútorné nastavenie, ktoré nazývam „stav trvalých prázdnin“. Podobne ako hlavný hrdina v Permanent Vacation od Jima Jarmuscha, aj ja som sa túlal po uliciach, pripomínajúcich skôr ošarpanú perifériu než centrum mesta. Len s tým rozdielom, že za touto naoko zanedbanou fasádou sa ukrývajú nádherné miesta.
Pokračovanie...
Ako sa budete prebúdzať v Berlíne, bude záležať od lokality a kvality tesnenia okien vašej izby. S takým náročným itinerárom, ako som mala pripravený ja, som veľa nešpekulovala a bookla hotel Mani v Mitte na rušnej Torstrasse. Dostatočne uspokojil naše nároky na komfort i estetično, mal odhlučnené izby a bol v správnej lokalite. Veď uznajte, kávičkári, mať The Barn za rohom, nie je vôbec zlé. O ostatných (gastro) lákadlách v okolí ani nehovoriac – magická Auguststrasse! A U-bahn pri hoteli sa tiež hodí, ak máte na Berlín našliapnuté, ako my.
Pokračovanie...
Čo očakávate od (svojej/dobrej) kaviarne? napadlo mi potom, čo sme absolvovali barcelonský food maratón, hojne popretkávaný zastávkami na kávu. Cielene sme vyhľadávali kaviarne 3. vlny, ale aj tak sme ich zažili také spektrum, že moje otázky boli na mieste. Čo je dobrá kaviareň a čo vlastne chcem od „svojej“ kaviarne?
Pokračovanie...(c) 2008 - 2023 Natanieri.sk
All rights reserved
