Pôvodne to mala byť expedícia „Od Pradědu po Ještěd“. Vymyslela som si ju minulý rok počas pandémie ako záložný plán, ak by sa nedalo nikam inam cestovať. Prebádať toto tajomné severné pohraničie Čiech a Moravy som chcela už od čias, keď som sa o ňom učila ako decko na vlastivede – Zemská brána, Králický Sněžník, Karlova Studánka… Z expedície ako takej zišlo, ale práca na itinerári nevyšla nazmar. Operatívne som po ňom siahla, keď sme rozmýšľali, čo s voľným časom, keď mali byť deti v tábore. Voľba padla na nenápadné, skromné Jeseníky. Predpokladám, že drvivá väčšina z vás netuší, že niečo také, ako Jeseníky existuje. A že ani sami Česi by si Jeseníky na letnú dovolenku nevybrali. Hraničnú oblasť na pomedzí poľského a českého Sliezska, východných Čiech a severnej Moravy s pohorím Nízkeho a Hrubého Jeseníka, tzv. Východné Sudety. Ja mám ale tieto drsné kraje a jazykovo-kultúrne mixy rada a rada sa nimi nechávam vyviesť z komfortnej zóny. Skvelý tréning tolerancie spolunažívania a scitlivovania na inakosť. A prečo práve Jeseníky? Lebo Šumperk, lebo Pikola…
… prečo práve Jeseníky? Lebo Šumperk, lebo Pikola…
Hneď prvého júla, ako sa za deťmi zaklapli dvere autobusu a vlaku, sme naskákali do auta a poď ho do sveta! Lepšie povedané do Šumperka, tzv. Brány Jeseníkov. Rozmýšľala som, kde sa po ceste zastavíme na obed. Spomenula som si na bistro Panelka v Lulči, ktoré koncom minulého leta objavil Lukáš Hejlík a dosť ho ospevoval. Presne pri diaľnici medzi Brnom a Olomoucom, kde som už viackrát hľadala miesto, kde by sa dalo najesť. A konečne skvelý tip! Nič lepšie sa nám na úvod nemohlo stať. Malý rekreačný areál s prvorepublikovým kúpaliskom, športoviskom a arénou na kultúrne podujatia. Lenivý prvý deň prázdnin, pár detí na kúpalisku a bistro Panelka s jedlami z celého sveta. Dali sme si zemiakovú polievku, výborný pikantný larb s jazmínovou ryžou, ja k tomu pohár prosecca a dovolenka sa mohla začať. Neviem sa dočkať, ako sem prídeme na budúci rok a vezmeme si aj plavky, rozkošná prázdninová lokalita!
No a potom už rovná čiara do Šumperka. Aj tentoraz som si vybrala dovolenkovú destináciu na základe jednej kaviarne. V Šumperku totiž sídli jedna z najlepších kaviarní Česka, Pikola. Pikolu sledujeme už roky, dlho sme sa sem chystali. Bohužiaľ, už sme nestihli ich vychýrené krásne ubytovanie, ktoré mali na poschodí nad kaviarňou, lebo ho už zrušili. Ale nárožie v historickom centre, kde sa Pikola nachádza, je osviežujúcou oázou 21. storočia v Šumperku a boli sme tu varení-pečení. Úžasné prostredie, posedenie vonku aj interiér, vynikajúca káva, raňajky, aj denné jedlo, dezerty. Milá obsluha, kvalitné produkty, ktoré si tu môžete kúpiť, vrátane knižiek a merchov. Ešte keď vychytajú dobrý chlieb a pečivo, bude to tu dokonalé.
Šumperk, najmä jeho centrálna historická časť a opevnenie, je pekné, aj keď je lepšie po priľahlých uličkách chodiť s hlavou nahor, lebo prízemia a partery secesných domov sú zohyzdené nevkusnými vstupmi a vizuálnym smogom z tunajších prevádzok. Názov mesta pochádza z nemeckého názvu Mährisch Schönberg a najväčší rozkvet zažil Šumperk na prelome 19. a 20. storočia, keď sa tu nebývale darilo textilnému priemyslu a bohatí priemyselníci si pozývali architektov až z Viedne, aby im tu postavali domy a honosné sídla. Aj kvôli tomu sa o Šumperku hovorilo ako o Malej Viedni. Vzhľadom k prevahe nemecky hovoriaceho obyvateľstva bola celá táto oblasť po druhej svetovej vojne násilne vysťahovaná a s odsunom Nemcov definitívne zanikla sláva Šumperka, jeho kultúra, remeslá aj priemysel. Novorenesančná šumperská radnica so secesnými prvkami je naozaj impozantná. Na vrchole radničnej veže nad hodinami si všimnite výrazný architektonický detail, ktorý si mesto šikovne zakomponovalo do svojho loga a vizuálu. Milovníkom histórie a architektúry odporúčam prejsť si mesto podľa (m)apky Po stopách malej Viedne, skvelého produktu šumperského informačného centra, ideálneho aj do pandémie.
Okrem Pikoly nás ale po gastronomickej stránke Šumperk ničím nezaujal. Na sladké určite zájdite do cukrárne Cukrle a na víno do príjemnej Úzkej ulice do Royal Wines, kde nájdete aj pár zástupcov naturálnych vín, ale celkovo odporúčam si zo Šumperka (s raňajkami a kávou v Pikole) urobiť skôr základňu a východzí bod na výlety do Jeseníkov, ako cieľ. Hneď na úvod musím priznať, že sme za celý čas v Jeseníkoch nemali šťastie na jedlo. Káva sa ešte dala, ale často sme boli bez raňajok, či bez večere. Raňajkovali sme torty a večerali pivo alebo víno. Ani na remeselnú pekáreň sme nemali šťastie, aby sme si kúpili aspoň dobrý chlieb. Je pravda, že som sa na túto cestu nepripravila, nestihla si naštudovať možnosti a vypracovať podrobné itineráre, takže sme dosť improvizovali a objavovali podniky za pochodu.
Ale späť na cesty! Priamo za Šumperkom smerom na Jeseníky sa nachádza obec Velké Losiny. Renesančný zámok Veľké Losiny si ako malá pamätám z pexesa hradov a zámkov a odvtedy som ho chcela vidieť. Táto cesta bola plná splnených detských snov, ale aj tých dospeláckych. Vedľa zámku je totiž aj historická, jediná doteraz funkčná ručná papiereň na území bývalého Československa, vznikla ešte v roku 1596. Ten renesančný štít a dômyselnú strechu (na sušenie archov papiera) musíte vidieť na vlastné oči! Dnes je tu okrem manufaktúry aj múzeum a dozvedieť sa môžete, ako a z čoho sa vyrába ručný papier, kto si ho tu dodnes dáva robiť a ak budete mať šťastie, na workshope si papier aj vlastnoručne vyrobíte.
A na záver gastro tip z Losín. Okrem známych Velkolosinkých praliniek a remeselného pivovaru Zlosin určite nevynechajte maličký podnik Nejen párek s domácimi hotdogmi priamo pri hlavnej ceste. Fastfoody nevyhľadávam, ale ako som už spomínala, v tejto oblasti je o moderné a ručne robené jedlo pomerne núdza, takže akýkoľvek dobrý podnik sa počíta. Vlastne sme tu po celý čas dokola točili Pikolu a Nejen párek. Najviac nám chutil Mango Dog s mangovou salsou a koriandrovou majonézou, bavili nás ale aj letné drinky a celkovo sa tu veľmi príjemne sedelo, radi sme sem chodili.
V ďalšej dedinke Loučná nad Desnou sa môžete takisto priamo pri hlavnej ceste najesť alebo aj ubytovať v Hostinci Fara, krásne zrekonštruovanej budove bývalej fary. Ak by som sa do tejto oblasti chystala dnes, ubytovala by som sa radšej tu ako v Šumperku. Paradoxne, kuchyňa je asi najslabším článkom Fary. Jedálny lístok je nudný a taký ešte post-socialistický (bravčová panenka s pečenými zemiakmi?), svedčilo by to tu niečomu progresívnejšiemu a sviežejšiemu, šikovní mladí šefkuchári by sa o takéto nádherné výletné miesto mali trhať. Jedlo ale bolo čerstvé a chutné a čučoriedkové parené buchty, aj keď nevyzerali veľmi vábne, boli úžasné.
Jeseníky sú vďaka prírodným podmienkam a bohatej priemyselnej minulosti plné technických pamiatok a unikátov. Počuli ste niekedy o prečerpávajúcej vodnej elektrárni Dlouhé stráně? Ja som sa o nej dozvedela až nedávno z Prekvapivých stavieb Adama Gebriana. Kvôli elektrárni by som do Jeseníkov nešla, ale keď už som tu bola, nemohla som ju vynechať. Je to inak skvelý cieľ túry. Na vrchole vás bude čakať bizarný zážitok, ako vystrihnutý zo sci-fi. Obrovská vodná plocha v oblakoch, s ničím si ten obraz nebudete vedieť spojiť, nič sa mu nepodobá.
A ešte jedno špecifikum majú Jeseníky. Mesto Jeseník je známym vysokohorským kúpeľným centrom. Ak vám niečo hovorí meno Vincenz Priessnitz, tak ste doma. Zakladateľ hydroterapie a prírodného liečiteľstva, ktorý kurýroval (trebárs aj to, čo dnes nazývame civilizačnými neduhmi) pobytom na čerstvom vzduchu, dlhými prechádzkami, fyzickou prácou a vodou. Pitím vody z horských prameňov, ako aj vodovými kúrami, sprchami a zábalmi. (Mimochodom, po poľsky sa sprcha povie prysznic, tak len toľko k celosvetovému významu Priessnitza.) Nájdete tu nespočet horských prameňov a výhodou tunajších turistických trás je, že si nemusíte so sebou nosiť vodu. Stačí si zvoliť niektorý z blízkych výletných cieľov a osviežovať sa podľa potreby po ceste.
Bonus navyše, priamo v budove, ktorú dal Priessnitz postaviť na mieste svojho rodného domu a ktorá sa stala akýmsi prvým vodoliečebným ústavom na svete sa okrem múzea nachádza aj vynikajúca kaviareň s výberovou kávou Vinckovo. Široko-ďaleko najlepšia káva, akú si v týchto končinách môžete dať. Bohužiaľ, nič okrem zákuskov a dezertov tu na jedenie nemajú, ale ak si na raňajky vystačíte s kávou a trebárs s hustým ovocným smoothie, vrelo odporúčam prísť sem hneď ráno na kávu. Kaviareň je počas dňa pomerne vyťažená turistami a kúpeľnými hosťami, stálo nás tu tesne pred otvorením viacero, o miesta je v sezóne bitka. Ale za tú kávu to čakanie stálo.
V meste Jeseník ponúka výberovú kávu aj Ennea caffé & shop, malá kaviareň v historickom dome na námestí s pôvodným dvestoročným trámovým stropom. Aj podľa názvu tušiť, že jej majitelia majú grécke korene, ako viacero rodín z tunajšieho moravsko-sliezskeho pohraničia. Po odsune nemeckého obyvateľstva po druhej svetovej vojne sa celá táto oblasť umelo dosídľovala gréckymi utečencami, prenasledovanými v občianskej vojne. Dodnes je tu ich kultúra živá. Všímajte si to, keď si budete prezerať v kaviarni Ennea ich jedálny lístok, ponuku produktov v obchodíku, či program pripravovaných kultúrno-spoločenských akcií s gréckym jedlom a hudbou, určite niečo zaujímavé objavíte.
Praděd sme nakoniec z časových dôvodov nedali, ani malebné údolie Bielej Opavy, či Karlovu Studánku. Ale kam sme sa zo Šumperka presunuli ďalej a čo sme tam robili, vám poviem zas nabudúce, bude to ešte drsnejšie a tajomnejšie. Úplne ako z povojnových filmov o pohraničí a pašerákoch. Stay tuned.
