https://www.natanieri.sk
v cudzine, v šálke

Berlínska kávová nostalgia

Najviac som sa do Berlína tešila na kávičkovanie. Niektoré kaviarne s výberovou kávou spred siedmich rokov zanikli, veľa ich, samozrejme, odvtedy vzniklo a bola som zvedavá, kam sa celkovo berlínska kávová kultúra posunula a či je niečím špecifická. Či tu majú nejaký zvláštny kávový rituál, či pijú netradičné kávové nápoje, alebo či zvyknú jesť ku káve nejaký špeciálny koláč. Zistila som však, že ten posun nie je nijako zásadný a berlínska káva sa ničím nevymyká európskemu štandardu a oproti, trebárs, Barcelone sa mi zdala menej výrazná a zapamätateľná. Dokonca si myslím, že Berlín strčí do vrecka aj Praha, čo sa kreativity a odvážnosti týka. V káve sa dnes Berlín skrátka drží pri zemi.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Berlín a my v roku 2023

Cestu do Hamburgu sme plánovali ešte počas covidu, keď sa lietanie utlmilo a začala sa viac riešiť jeho ekonomicko-environmentálna záťaž. Páčila sa mi myšlienka presúvania po Európe rýchlovlakmi a nočnými vlakmi a cesta do Hamburgu sa mi zdala na to ideálna. No kým sme sa na jar konečne rozhýbali, nočné vlaky z Viedne do Hamburgu v našich termínoch už boli vypredané. Rýchlo sme však pristúpili na plán B, že nočným vlakom pôjdeme do Berlína a odtiaľ do Hamburgu normálnym IC-čkom. A keď už bol v itinerári Berlín, vymysleli sme to tak, aby sme v ňom pár dní pobudli.

Pokračovanie...
v cudzine, v šálke

Hamburské druhé šance

Hamburgom síce pokračovala moja júlová séria splnených životných prianí, ale ako vždy, nešlo všetko hladko. Prišli aj veľké sklamania. Nielen z celkového dojmu z mesta, z jeho pomerne nízkej úrovne gastronómie, ale aj zo smoly, ktorá sa nám lepila na päty v kultúrnych stánkoch.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Hamburg, Hamburg

Hamburg som chcela vidieť veľmi dlho. Hanzové mestá a prístavy sú pre mňa magnetom nielen vizuálne, ale aj nezávislým duchom a atmosférou slobody, prosperity a práva. Hamburg je druhé najväčšie mesto Nemecka, má formu mestského štátu, najväčší počet nemeckých milionárov a nachádza sa v ňom viac mostov ako v Benátkach. To všetko, ako aj značne medializovaná výstavba Labskej filharmónie, vzbudzovalo moju zvedavosť a záujem zažiť Hamburg na vlastnej koži.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Kutná Hora

Kutná Hora je presne ten typ menšieho mesta, kam sa už oplatí vypraviť na jednu noc a stráviť tzv. „quality time“ bez kompromisov. K Znojmu, Mikulovu či Litomyšlu nám tak do zbierky obľúbených mini destinácií pribudlo ďalšie miesto, ktoré má z nášho pohľadu všetko. Spektakulárne historické pamiatky, kvalitný verejný priestor, relevantné kultúrne stánky a v neposlednom rade dobré gastro. Pokojná malomestská atmosféra a turistov tak akurát zaručí, že si tu oddýchnete od stresu z veľkého mesta, ale stále budete mať pocit, že ste na výnimočnom mieste a za odmenu.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii

Jizerská takmer päťdesiatka

Viete, čo ma na živote v širšom európskom meradle najviac baví a uspokojuje? Že keď sa o niečom v médiách hovorí, už si to viem zaradiť do kontextu. Boli sme, videla som, poznám, viem si predstaviť… Keď napr. sledujeme dokument z Krakova, Brna či Budapešti, už sa na to pozerám inými očami, ako keby sme tam neboli a nepoznali súvislosti. Alebo keď počúvam na českom rozhlase obľúbené rozhovory s umelcami a hovorí sa v nich o nejakej výstave, galérii, predstavení, koncerte, divadle, v duchu nadšene vykrikujem: „To som minule videla!“ alebo „Tam idem na budúci týždeň!“. Prelínanie medzi svetom, o ktorom sa hovorí a svetom, ktorý žijem, je pre mňa momentálne najväčším afrodiziakom. Ešte stále u mňa offline víťazí, stále ma láka.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Mesiac splnených prianí

Milujem tie júlové resety, keď sa ráno prebúdzam s pocitom, že neviem, kde som a musím otvoriť oči, aby som to zistila. Naplánujem júl vždy úplne na doraz, veľa cestovania, veľa cestovania bez detí, veľa presunov, veľa zážitkov. Nepopieram, občas je to naozaj náročné, ale výborne si tým prečistím hlavu a úplne sa preprogramujem. Nepotrebujem oddychovať ničnerobením, potrebujem úplne iný spôsob bytia, iné návyky, zapojiť v mozgu úplne iné obvody. Trochu neistoty, nepohodlia, pochybností a pár krokov do neznáma. Učiť sa nové veci, spoznávať nové miesta, skúšať nové jedlá a robiť činnosti, ktoré som ešte nerobila.

Pokračovanie...
v cudzine, v šálke

Kávičkovanie v Belgicku

Ako mnohokrát, aj v Belgicku nás výberová káva zachránila pred čistým zúfalstvom, kam sa ísť rýchlo najesť, napiť a osviežiť, keď nemáme plán A. Tak ako Taliansko, ani Belgicko nie je žiadna super gastro destinácia, hľadať tu reštauráciu so zmysluplným vareným jedlom či kuchárov s invenciou, je ako hľadať ihlu v kope sena a povesť belgickej gastronómie, rovnako ako tej talianskej, zachraňovali len skvelé ingrediencie a kvalitné produkty. Na kaviarňach s výberovou kávou je však dobré to, že sa o vás postarajú po celý deň. Niektoré ponúkajú raňajky, iné cez obed jednoduché menu, popoludní situáciu často zachránia sendviče či koláče a mnohé kaviarne sa večer premieňajú na (vínne, koktejlové či gastro) bary. Ak si v niektorej krajine či meste neviete rady, kam zájsť, skúste si vyhľadať najbližšiu kaviareň s výberovou kávou. A väčšinou sa za ňou oplatí cestovať aj ďaleko. Komunity z tejto branže sa potom držte ako kliešť, vedia totiž často dobre poradiť, kam ďalej.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Do Bruselu? A čo tam? Veď tam nič nie je…

Nepopieram, Brusel je náročný. Oriešok nájsť ten správny kľúč, ako naňho. Nepoznám nikoho, kto by Brusel miloval, zato tých, čo majú s Bruselom problém, sú zástupy. Nechcela som sa však nimi nechať ovplyvniť, a hlavne situácia bola iná. Po dlhej dobe sme nešli na prieskumnú cestu, ale na návštevu k priateľom. Nemohli sme teda, ako zvyčajne na cestách, ráno vypadnúť z bytu a vrátiť sa neskoro v noci len prespať. V Bruseli sme sa stretli tri páry kamarátov, chceli sme si po rokoch sociálnej izolácie užiť aj spoločný čas offline. Už som aj zabudla, aké príjemné je byť u niekoho na návšteve. Že vás príde vyzdvihnúť na stanicu, požičia dobíjacie kartičky na verejnú dopravu a ušetrí čas, ktorý by sme zabili študovaním metra a cesty. A čo si budeme, najlepšie jedlo, aké sme v Bruseli jedli, bolo to, čo nám pripravili naši zlatí kamaráti doma. Najlepšie slávky, parmigiana a brownies, nech žijú najlepší hostitelia!

Pokračovanie...