https://www.natanieri.sk
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Dovidenia, Beskydy, bolo to fajn!

Prvý post roku 2023 bude patriť poslednému výletu roku 2022, Vianociam v Beskydoch. Išli sme už na istotu, tešili sa na staré dobré miesta, ako aj na nové a ešte nevyskúšané. Program i itinerár sa nám oproti minulému roku tiež prakticky nezmenil, prispôsobovali sme sa len aktuálnym otváracím hodinám prevádzok, ktoré sme chceli navštíviť. Rovnako som varila len večeru na Štedrý deň a na prvý sviatok vianočný. Rovnako bolo na prvý sviatok vianočný komplet všetko pozatvárané, ale aspoň nás nemrzelo, že nám niečo uniká a s ľahkým srdcom sme mohli ísť na celodennú túru na Lysku. Horské chaty na vrchole boli totiž otvorené a varilo sa…

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v pohybe, v šálke

Čo sa inam nevošlo…

Všetky príspevky, ktoré tu plánujem do konca roka zverejniť, sa budú týkať už len Česka. Kým ale prejdem k najväčším radostiam tejto sezóny, k Prahe a Brnu, nesmiem zabudnúť ani na pár príjemných prekvapení mimo vychodené české a moravské chodníčky. Lebo žiadna pozitívna skúsenosť nesmie ostať bez povšimnutia, každé povzbudivé slovo je dnes v gastre dôležité. Aj malý report môže zasiahnuť tam, kde to najviac treba.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Viedeň na trikrát

Pri bilancovaní roku ešte ostanem v Rakúsku, lepšie povedané vo Viedni. Vo Viedni sme boli tento rok dokopy trikrát, čo je málo, ale o to viac mi tie tri návštevy boli vzácne a po každej som si hovorila, že musím chodiť častejšie. Stále mám niekde vzadu v hlave, že na Viedeň bude času dosť, keď už na iné nebude. Naozaj ju vnímam ako vzdialenú mestskú časť, lebo sadnúť v Petržalke na vlak a za hodinu byť už niekde vo viedenskom metre, je porovnateľné so životom v Seoule či New Yorku. Len my tu v Strednej Európe nie sme zvyknutí na takú mierku životného priestoru a nevyužívame možnosť dostatočne rozprestrieť krídla a byť viac Európanmi ako Slovákmi.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Rakúske prespávačky

Po dlhej dobe píšem dojmy ešte za čerstva, na vlne eufórie, kým zo mňa celkom nevyprchá všetka dobrá energia a vďačnosť. Vďačnosť za to, že mi je stále dopriate zažívať toľko krásy, aj keď je svet hore nohami. Mám to šťastie, že máme priateľov, ktorí sú ochotní v sekunde pristúpiť na akýkoľvek môj bláznivý nápad a ísť s nami aj na kraj sveta. Sme už natoľko zohratí, že nám stačí pár minút a vieme sa dohodnúť na čomkoľvek. Trebárs ísť niekam na otočku na večeru, alebo aj ostať na noc, na „prespávačku“. Na miesta, ktorým sa v angličtine hovorí „getaways“, „hideaways“, či „foodie boltholes“. Kúsok vidieka mimo masového turizmu, kam môžete prísť na jeden či pár dní a úplne vypnúť. Dokonale sa tu o vás postarajú, dobre sa najete, vyspíte, porozprávate a na záver si ešte nakúpite dobré víno a lokálne produkty.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohári, v reštaurácii

Prej(e)sť sa Oslom

Z nórskych cien jedla musí veľa ľudí oblievať studený pot. Aj ja som bola prvé tri dni nervózna. Ale potom ma muž ukľudnil. Veď aj doma sme ochotní dať za poriadne jedlo veľa peňazí a v Rakúsku ani brvou nemihneme, keď si máme kúpiť výberovú kávu, a to sú v Rakúsku iné pálky! Takže nakoniec to s tým jedlom v Osle nebolo až také horúce a aj na pohár vína párkrát došlo, hoci, samozrejme, nie je nič ľahšie, ako si alkohol proste odpustiť. Všetko má riešenie. Ak kopček kvalitnej zmrzliny v Osle stojí päťkrát viac ako u nás, stačí si dať jeden kopček raz za dva-tri dni a ste na tom finančne rovnako, akoby ste si dali v lacnejšej destinácii dva-tri každý deň. A bonus navyše, na dovolenke v Osle určite nepriberiete, to vám garantujem. Práve naopak. S viac ako šesťdesiatimi kilometrami v nohách a striedmou konzumáciou som prišla domov o dve kilá ľahšia.

Pokračovanie...
v cudzine, v šálke

Do Osla

Long story short, tohtoročnú letnú dovolenku sme strávili v Osle. Nič nebolo plánované, rozhodnutie padlo na poslednú chvíľu a doteraz nevieme uveriť, ako dobre nám tam bolo. Ja osobne som taký dobrý zážitok naozaj nečakala. V Osle som bola pred dvadsiatimi dvomi rokmi a mesto som nespoznala. Posun, aký toto nenápadné mesto prekonalo, je obdivuhodný.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Hradec či Pardubice?

Už minulý rok, keď sme sa v Litomyšli pýtali, kam sa máme ísť najesť, sa medzi miestnymi rozprúdila debata, kde je lepšie jedlo, či v Pardubiciach alebo v Hradci Králové. Nedozvedeli sme sa ale jednoznačnú odpoveď. Potom sme si na jeseň napozerali aj krátke video medailóny Kudy, foodie? Lukáša Hejlíka a z nich nám vychádzali lepšie Pardubice. Preto sme boli zvedaví, či to tak bude aj v reáli. Presvedčiť sme sa o tom mali nasledujúce leto…

Pokračovanie...