Ako sa kávičkuje v Madride? Báječne! Ako toľkokrát, aj tentoraz nám tretia vlna kávy zachránila celý výlet. Lebo aj keď som nemala čas a energiu poriadne si naštudovať madridskú gastro scénu, vedela som, že na výberovú kávu sa môžem spoľahnúť. Je to až neuveriteľné, ale v Madride sme nemali ani jednu zlú kávu. Aký rozdiel oproti Barcelone spred štyroch rokov!. Madridská kávová scéna je vyzretá, stabilná a okúzľujúca.
… v Madride sme nemali ani jednu zlú kávu.
Tým okúzľujúcim myslím šarm, kultivovanosť a dobrý vkus. Pre všetky kaviarne bol typický nenápadný vchod, skôr ošumelý, „zabývaný“ interiér bez okázalého dizajnu a výstrelkov. Kým u nás kaviarne s výberovou kávou rozpoznáte na prvý pohľad z ulice a tvoria samostatnú, novú vrstvu kultúry, v Madride pôsobia, akoby tam boli už odnepamäti. Nerieši sa forma (vizuál) a ani obsah sa nijako nevymedzuje voči väčšinovej kultúre. Vychádza z nej, pričom kladie dôraz na ľudský faktor, jeden z najdôležitejších atribútov kávovej tretej vlny. Ľudia sú v Madride v kaviarňach s výberovou kávou alfou a omegou. Napriek tomu, že sme boli cudzinci a nepoznali miestnu komunitu, dokázali sme byť jej súčasťou a užívať si všetko, čo ponúka. Možno to z fotiek až tak necítiť, ale mohli by byť pre vás lákadlom ísť si všetko vyskúšať na vlastnej koži.
Už úplne prvá kaviareň, do ktorej sme po prílete išli, Toma Café nás dostala. Plno ľudí, chvíľku sme si hľadali svoje miesta a čakali, kým sa situácia vyrieši v náš prospech. Do poslednej chvíle sme neverili, že sa tu pripravuje aj jedlo. Zadnej miestnosti dominuje ostrovček s kávovarom, okolo ktorého sa motá toľko ľudí, že ani neviete, kto tu pracuje a kto je hosť. Menu si musíte dať tiež viac-menej sami dokopy, dohodnúť sa, čo chcete, nikto vás tu vynukovať nebude. Pripadáte si ako na súkromnej párty, kde vlastne nikoho nepoznáte a netušíte, ako to celé dopadne.
Ale tá atmosféra! A tie tostady! Tostada je opečený chlieb, ktorý nájdete v ponuke každej kaviarne či bistra. Na zelenú zeleninovú oblohu a šaláty si Španieli veľmi nepotrpia, celkovo sú tostady často len pokvapkané olivovým olejom, niekde dostanete prekrojený strúčik cesnaku na potretie, štipku kryštálovej soli, mištičku postrúhanej paradajky, plátky sušenej šunky. Väčšinou je to taká dekompozícia obloženého chleba, ale veľmi elegantná a osobitá. Veľmi sa mi to páčilo a bavilo ma sledovať, aké jedlo nám príde a ako bude naservírované. (Okrem prevádzky na ulici La Palma sa Toma Café nachádza aj na námestí Plaza Olavide.)
V kaviarni Misión Café sme mali výborný sendvič s kimči a pošírovaným vajíčkom a nadchla nás aj fialková limonáda. (Fialkové cukríky sú madridská špecialita a napr. aj skvelý jedlý darček a suvenír.) Určite vyskúšajte aj nejaké sladké pečivo, tu sa robí všetko čerstvé od základov, žiadne mrazené blafy. Kávu pražia Hola Coffee Roasters, ktorých kaviareň je interiérom, aj ponukou jedla tej v Misión Café veľmi podobná. Vyskúšajte napr. croissanty, opečený banana bread s kávovým maslom, alebo nejaký zo sezónnych drinkov.
Pum Pum Café je taký nenápadný podnik, že sme si ho všimli až na tretí deň, a pritom sme okolo neho chodili každý deň na metro. Po záverečnej, keď má zatiahnuté vonkajšie rolety, je úplne neidentifikovateľný. Vnútri, naopak, je rušno. Rezervácie síce nerobia, ale môžete si za 15 Eur kúpiť termín na brunch bez čakania.
Okrem kaviarne na ulici Tribulete nájdete Pum Pum aj v spoločensko-kultúrnom centre La Casa Encendida a ak milujete pekárne typu Praktika (Praha), musíte navštíviť aj Pum Pum Bakery. Úplná divočina. Na pár metroch štvorcových tu kysne cesto, parkuje baristov bicykel a na poličke defiluje slušná zbierka kuchárok o fermentovaní a pečení. Bizár!
Kráľovské raňajky si doprajte v The Fix predtým, ako pôjdete na vyhliadku k egyptskému chrámu Debod, ktorý sa nachádza kúsok odtiaľto. V menu nechýbajú klasiky ako jogurt s granolou, lievance, plnené croissanty a vajíčka, pomarančová šťava a kakao a, samozrejme, perfektná káva.
Ak by ste však chceli trošičku exotiky, zamierte na celodenný brunch do ázijsky šmrncnutého HanSo Café. Na prvý pohľad bežná bistro ponuka s baglami, wafľami, vajíčkami Benedikt, ale medzitým všetkým objavíte aj slané kaše s vajíčkami, marinovanými v sójovej omáčke, rôzne matcha dezerty a napr. wafle okonomiyaki, ktoré vás posadia na zadok.
Madridské kaviarne sa dajú rozdeliť na dve skupiny, jedny (ako vyššie uvedené) fungujú ako bistrá s jedlom, druhé skôr ako espresso a brew bary, len s niečím malým sladkým ku káve. Sem sa chodí naozaj kvôli káve. Priamo od baristov sme dostali najviac odporúčaní na Zero Point Coffee Shop a Ruda Café. Vegánov by som poslala do La Colectiva Café na vrunch (vegan brunch) a hudobných fajnšmekrov do Faraday na kávu a vinyl. V Santa Kafeine si všimnite mapu sveta, na ktorej sú pripináčikmi označené krajiny, odkiaľ všadiaľ sem prišli ľudia na kávu. Prinipáčik do Slovenska sme ako prví zapichli práve my.
Veľmi sa mi páčilo, akú vzorku ľudí sme v kaviarňach stretávali. Stredná až staršia generácia, skupinky priateľov, veľa rodín s väčšími deťmi a starými rodičmi. U nás chodia do kaviarní s výberovou kávou skôr mladší ľudia a intelektuáli. Dokonca aj baristi sa mi zdali v Madride starší. Na kávu chodili aj turisti, ale nie takí tí instagramoví influenceri. My sme boli asi jediní, čo sme si fotili jedlo. A vôbec, na sociálnych sieťach sa tu veľmi nefičí. Neviem, či v Madride už spľasla táto insta bublina, alebo si kaviarne od sociálnych sietí zámerne držia odstup. V každom prípade je príjemné, že preniknete mestu priamo pod kožu a máte možnosť ho spoznať také, aké je, bez prikrášľovania a filtrov.
Madrid je užívateľsky veľmi príjemné mesto. Široké bulváry, obrovské kruháče, hustá sieť metra (metro má sto rokov a jazdí vľavo), parky, v ktorých sme nachodili za päť dní okolo sedemdesiat kilometrov. Mesto je aj koncom decembra pomerne zelené, mix subtropického rastlinstva, škriekania zelených papagájov a množstva slnečného svitu vo vás prebudí dovolenkovú náladu. Neviete sa vynadívať na všetky tie budovy, fasády, okenice, balkóny plné zelene a streetart. Názvy ulíc na historických maľovaných kachličkách v kontraste s všadeprítomnými stopami po space invaders. Zaujala ma aj pomerne nízka miera vizuálneho smogu. Je to skôr ošarpanosť a graffitti, čo vám kole oči, nie nevkusné pútače a agresívne reklamné tabule.
Stále rozmýšľam, či boli Vianoce v Madride dobrý nápad. Vianoc ako takých mi nie je ľúto, skôr je škoda, že sme kvôli sviatkom a obmedzenej prevádzke nestihli všetko, čo sme chceli. Deti nevideli televízne rozprávky, ale videli naživo Picassovu Guernicu, spoznali kopec nových vecí, ktoré by doma nikdy nespoznali. Všetky tradičné vianočné jedlá, aj darčeky nás po Vianociach doma počkali a vlastne sme o nič podstatné neprišli. A do Madridu sa môžeme hocikedy vrátiť, už aj v tomto nádhernom meste sa cítime ako doma, aj tu sme nechali kus svojich sŕdc. Tak neviem, bude to vianočný Amsterdam, Hamburg či Edinburgh tento rok? Vy by ste kam išli na Vianoce? Alebo ostávate doma?
Fotogaléria:
Ďalšie články zo Španielska:
veľmi pekné fotky
Ďakujeme!