Cudzie mestá spoznávame väčšinou tak, že v nich intenzívne chodíme na kávu. Lepšie povedané z kaviarne do kaviarne. Prv, než si vôbec nejakú destináciu vyberieme, zhodnotíme jej situáciu s kaviarňami s výberovou kávou. Koľko ich v meste je, aké sú staré, v akých mestských štvrtiach sa nachádzajú, či si aj sami pražia kávu, čo všetko v kaviarni ponúkajú a hlavne ako sa prezentujú na sociálnych sieťach. Na základe týchto údajov si potom vytipujem pár favoritov a deň pred cestou už zvyknem hovoriť: „Zajtra o takomto čase už kávičkujem v …“. Nielenže v kaviarni oddychujem a odstrihávam sa od starostí každodennosti a prúdiaceho davu vonku, ale aj sa inšpirujem a učím. Je to taký môj pracovný nástroj.
Cudzie mestá spoznávame väčšinou tak, že v nich intenzívne chodíme na kávu.
V porovnaní s takým Madridom je kávová scéna vo Valencii oveľa menej sofistikovaná a oproti Česku či Slovensku oveľa menej výrazná. To, čo milujem v Prahe, chodiť sa kochať krásnymi interiérmi, priestormi, dizajnom a štýlovým zariadením, vo Valencii nie je. Nájsť naozaj peknú kaviareň, takú, za ktorou by ste videli prácu architekta, interiérového dizajnéra alebo len nejaký postoj majiteľa, či koncept, je ťažké. V tomto smere akoby tu tretia vlna ani nebola. (A platí to až na výnimky aj pri reštauráciách.) Pripisujem to silnej kávovej a gastronomickej kultúre Španielska, ktoré nijako necíti potrebu čokoľvek saturovať. My z bývalého ost bloku sme za socializmu mali a stále ešte máme v gastre totálnu mizériu a tým pádom aj veľký potenciál a priestor na zlepšenie, výrazne vnímame rozdiel medzi starými podnikmi a novou, modernou vlnou podnikov. Ale v Španielsku je proste latka všeobecne tak vysoko, že rozdiel medzi starým a novým nie je veľmi badateľný.
Vlna výberovej kávy vo Valencii je naozaj len v rovine kvality (výberu) kávy. Ďalšou zaujímavosťou je, že sme tu pili kávu výlučne z miestnych, španielskych pražiarní. To, čo poznáme z domu, že v kaviarňach „cestujeme po svete kávy“ cez rôzne pražiarne sveta, vo Valencii tiež nie je. Doma sa vždy teším, keď má kaviareň na mlynčeku kávu trebárs z La Cabry, Five Elephants či Hasbean, je to akoby som práve bola v Dánsku, Nemecku či Anglicku. Vo Valencii v tomto prevláda striktný lokálpatriotizmus. Ako turistku ma to však baví, lebo mám možnosť si nachutnať kávy od pražiarní, ktoré by som inak nepoznala. Ale poďme konečne na kávu!
Za nás medzi najlepšie kaviarne Valencie patrí Tallat Specialty Coffee, kaviareň s pražiarňou v mestskej časti El Cabanyal. Kaviareň, ktorá aj na prvý pohľad vyzerá moderne a ako z tretej vlny. A potom aj tá uvoľnená prímorská atmosféra štvrte, ktorá tu panuje a pocit, že ste si len odskočili z pláže, zohráva veľkú rolu. Pár koláčikov, sušienok ku káve a čerstvá pomarančová šťava. Ale káva je super, baristi vedia, čo robia a skvele komunikujú v angličtine. A hlavne je dobré mať na pamäti, že Tallat je najbližšia (a jediná) možnosť, kam ísť na kávu, keď ste vo Valencii na pláži.
V historickom centre je asi najspoľahlivejšou káva na stojáka v stánku Retrogusto Coffeemates v tržnici Mercado Central. Baristka je trochu svojská, nehovorí po anglicky a raz-dva vás vycvičí, ako máte nosiť rúška a kde máte stáť, ale vďaka nej sme sa dozvedeli, kam ísť za dobrou kávou vo Valencii. A určite si pozrite aj produkty, ktoré v stánku predáva, taká pomarančová marmeláda je podľa mňa skvelý suvenír z Valencie.
Keď už hovoríme o káve zo stánku na stojáka, musím spomenúť The Coffee, pre nás úplne nový zážitok z kávy v Európe (ak nerátam maze.lab v Prahe). Ide o sieť (frančízu) minimalistických kávových kioskov, inšpirovaných japonskou kultúrou pitia kávy „to go“. V Španielsku sú pomerne krátko, v Barcelone a Madride otvorili až potom, ako sme tam boli, ale vo Valencii sme ich chytili. Kaviareň sme mali po ceste na metro, teda ideálne na rýchlu rannú kávu. V The Coffee je minimalistické všetko, aj obsluha, vlastne si cez samoobslužný tablet sami zadáte objednávku, aj sami bezkontaktne zaplatíte a už len čakáte na kávu. Naozaj také malé Japonsko „se vším všudy“, vrelo odporúčam, napriek tomu, že káva z papierového pohára nikdy nebude chutiť tak, ako z keramiky, porcelánu alebo skla.
A ešte jeden tip na výberovú kávu v historickom centre. Q7th Specialty Coffee na Carrer de Quart 7, v tesnej blizkosti námestia Plaza del Tossal. Opäť veľmi striedme (až neútulné) miesto s pár miestami pri bare, s nie veľmi komunikatívnym baristom so slabou angličtinou, ale káva bola slušná. Za mňa je ale Q7th skôr tip na kávu so sebou, ísť si s ňou sadnúť na námestie Tossal a dať si k nej pár churros zo stánku.
Oveľa lepšia situácia s kaviarňami je mimo Starého Mesta v priľahlých štvrtiach Ruzafa a Arrancapins. Už aj kvôli nim by som si nabudúce hľadala ubytovanie práve tu. Okrem kávy sa tu totiž aj posadíte, naraňajkujete a budete sa cítiť viac ako vo výberových kaviarňach, aké poznáte z ostatných veľkomiest. Spomeniem trebárs kaviareň Blackbird na Carrer de la Reina dona Maria, jedno z top miest na skvelé raňajky s výberovou kávou. Blackbird je aj remeselnou pekárňou a pekárom pod ruky sa môžete pozerať priamo z kaviarne cez veľké presklené okno. Viac remeselných pekární sme vo Valencii nevideli, ale aj pre pekárne tu platí, čo som spomínala vyššie, že kvalita pečiva je tu všeobecne na oveľa vyššej úrovni, ako u nás. Mala som obavy kúpiť si bocadillo (sendvič z bielej bagety) len tak niekde v stánku na tržnici, ale bezdôvodne. Hocijaké pečivo, ktoré sme si na ulici kúpili, bolo výborné, s našimi dopekanými supermarketovými polotovarmi sa nedá ani porovnať. Vždy na to zabudnem. Že v Španielsku majú dobré pečivo.
Ďalším bombastickým podnikom na raňajky či brunch je Four Specialty Coffee & Bistro na Carrer de l’Historiador Diago. Kávu podávajú v skle, dokonca aj espresso, čo sa nám inde vo Valencii nestalo. A tie jedlá! Neskutočné vajíčka Benedikt, sendvič z brioškového cesta, lievance, domáce bagle. Ten so sušenou šunkou, čerstvým syrom a jujubou ma úplne odrovnal. S čerstvou jujubou?!? Od čias Kórey som nikde inde čerstvé jujuby nejedla. Pomaranče odšťavujú ručne na malom stroji, menu nemajú nikde zverejnené, dozviete sa ho len priamo v bistre, ale tie výkony, čo tu podávajú sú obdivuhodné. Ak by ste mali ísť vo Valencii len na jedny poriadne raňajky, tak sem.
Aj v Bluebell Coffee na Carrer de Buenos Aires v Ruzafe dobre varia a pečú. My sme tu nejedli, prišli sme pred zatváračkou, ale kávu sme si stihli ešte dať. Vzadu za kaviarňou je aj malý dvor, kde sa v lete sedí a dá sa tu aj všeličo kúpiť. Inak, Bluebell Coffee je aj pražiareň kávy a zaujímavosťou je, že ju tvoria samé ženy. Ženy vo výberovej káve, či už ako pestovateľky či pražiarky sú pomerne vzácne a Bluebell Coffee sú jednou z výnimiek v tomto prevažne maskulínnom biznise.
No a na koniec ešte kaviareň s pražiarňou Flying Bean Coffee, nachádzajúca sa blízko stanice metra Bailén na ulici Carrer del Dr. Vila Barberà, kde máte tiež šancu sa dobre najesť. Elegantne servírovaná káva, odšťavené pomaranče, obložené chlebíky alebo grilované sendviče a vzadu dvor so zeleňou. Inak, Flying Bean Coffee sa dosť zameriavajú na osvetu a vzdelávanie, organizujú kávové kurzy, majú svoj coffee-lab, takže ak budete mať chuť na kávu akéhokoľvek alternatívneho spôsobu prípravy, vrátane miešaných drinkov na báze kávy, nebojte si ju vypýtať. A kto by potreboval na cestách pracovať, Flying Bean poskytujú aj coworking. Taký komplexný kávový svet toto.
Ak by som teda mala odpovedať na otázku z nadpisu, že či ísť na kávu až do Valencie, tak ak ste fanúšik výberovej kávy a máte prejdené mestá ako Praha, Berlín, Kodaň či Londýn, tak asi ani veľmi nie. Ale ak idete napr. za architektúrou, morom, gastronómiou, jazykom a pod., preskúmať popri tom aj valencijskú kávovú scénu nie je úplne nezaujímavé. Poskladá sa vám to do celkovej skladačky. Do Valencie ale určite treba ísť kvôli úplne inému nápoju. O aký ide, napíšem v záverečnom valencijskom príspevku zase nabudúce.
