Ešte toto si sem musím dať. Do súkromného archívu. Zaznamenať si tohtoročný letný Burgenland, lebo bol kvôli korone vzácny a zvláštne nostalgický. Mala som potrebu ísť komplet na všetky obľúbené miesta a dosýta si ich užiť, kým sa dá. Našťastie, atmosféra bola pokojná a príjemná ako vždy, obmedzenia sme nijako zásadne nepociťovali a dokonca sme na koronu na pár dní dokázali aj zabudnúť. Tento rok sme sa rozhodli pre dôkladnejšie preskúmanie východného pobrežia Nojzíka a dobre sme urobili. Už som pomaly zabudla, aká exotická vie byť pusta.
Už som pomaly zabudla, aká exotická vie byť pusta.
Klimatické zmeny tu z roka na rok neúprosne menia krajinu. Zicksee je opäť o niečo menšie a vysušenejšie, ani v Podersdorfe si už v Nojzíku nezaplávate, dá sa prejsť v suchých plavkách na najbližšie „ostrovy“ (skvelá a bezpečná zábava pre deti) a brázdiť plytké vody desiatky metrov od brehu. Splnila som si desať rokov starý sen plaviť sa loďou od majáka v Podersdorfe do Rustu a okukovať hausbóty s útulnými terasami, na ktoré sa dá dostať len po vode. Čím som si zarobila na ďalší sen na jednom z týchto hausbótov stráviť predĺžený víkend a hrať sa na pustovníkov. Odfotiť si podersdorfský maják z druhej strany je ale tiež vzácny úlovok.
Pripomenula som si, aké magické je v dusne večera zaspávať za škrekotu vodného vtáctva ako kdesi v Afrike, sledovať zapadajúce a vychádzajúce slnko nad jazerom a popíjať rannú kávu v prebúdzajúcom sa poloprázdnom kempe. Bohužiaľ, aj sysľov ubudlo toľko, že sme ich za celý čas videli možno len troch. Opäť sme nakupovali čerstvú zeleninu (listové šaláty!), ovocie, víno a hroznovú šťavu v stánkoch po dedine. Vyberiete si, čo potrebujete a vhodíte mince podľa cenníka do kasičky. Dokonca pribudli aj rozmieňače väčších bankoviek, váhy a baliace potreby, je to blaho nemusieť ísť za celý čas dovolenky do žiadneho supermarketu a vystačiť si len s miestnymi produktmi.
Znovu sme si po čase dali pečenú rybu Steckerlfisch vo Weidene a v Podersdorfe boli v obľúbenej záhradnej reštaurácii Zur Dankbarkeit, ale zamerali sme sa hlavne na nové podniky a miesta, ktoré sme si postupne vytipovali v týchto končinách. Potešilo nás, že sieť našich obľúbených zmrzlinární Der Eismacher sa na tejto strane jazera rozrástla aj do Golsu (na západnej je v Ruste, Purbachu a Neusiedli) a objavili sme aj remeselnú pekáreň Naturbackstube vo Wallerne, spolu so samoobsluhou ovocia, zeleniny a iných domácich miestnych produktov. V prípade, že by ste v tomto regióne hľadali niečo iné, možno na oslavu výročia, narodenín, alebo sa len trochu odmeniť, pokojne sa vyberte na obed alebo večeru na nádvorie hotelového rezortu Am Friedrichshof v Zurndorfe. Nie nadarmo sa nachádza na Rímskej ulici, naozaj sa tu budete cítiť ako niekde v Taliansku. Hoci kuchyňa a obsluha je echt maďarská. Vyprážané rezne, vyprážané hríby, silný vývar, úžasné zapekané zemiaky s tekvicou, skrátka domáca strava na úrovni a s noblesou.
Viac-menej sa naše tohtoročné tipy pri Nojzíku týkali vinárskej gastronómie a kultúry. V Podersdorfe sme vyskúšali skvelé miesto na neformálny obed či večeru vo vinárstve Fabian Sloboda, ideálne na občerstvenie, keď sa budete vracať z pláže alebo z prístavu, prípadne pre cyklistov, prechádzajúcich po ceste okolo. Posedíte si na krásnom mieste a k poháru vínka, striku alebo hroznovej šťavy si môžete dať niektorý zo syrovo-údeninových tanierov, typických miestnych nátierok, šalátov a obložených chlebov. A ozaj, ak máte karavan, môžete tu aj kempovať, ako ostatne vo viacerých miestnych vinárstvach v okolí.
Ďalšou novinkou je heuriger Weingut Adrian v Apetlone. Ochutnajte napríklad šalát z veľkej fazule Käferbohnen (aká sa jedáva napr. aj v Maďarsku) s cibuľou a olejom z tekvicových jadierok, aký na východnej strane Nojzíka nájdete na jedálnom lístku takmer všade.
A do tretice ešte pop-up heuriger The Quarter vinárstva Scheiblhofer v Andau s chlebíkmi s maslom a pažítkou, osúchmi „Fleck“ (flammkuchen), pečenými klobáskami, carpacciom či syrovým šalátom s klíčkami a (ako inak) olejom z tekvicových jadierok. Bude tu živo a rušno a ak budete mať šťastie, dostanete stôl aj na vnútornom dvore. Len sa určite vopred ohláste, aby ste aspoň nejaké miesto chytili, koniec koncov, je to pop-up.
Tento rok sa nám konečne podarilo osobne navštíviť aj vinárstva Clausa Preissingera v Golse a najmä Meinklang v Pamhagene. Vždy je fajn, keď si nakúpite víno priamo u vinára, spoznáte miesta, odkiaľ víno pochádza a môžete sa zoznámiť so skvelými ľuďmi, ktorí ho vyrábajú. Síce sme už všetko víno od nich vypili, ale zážitky nám ostali a tešíme sa na ďalšie. Napríklad na nové reprezentatívne priestory Meinklangu, ktoré (veríme) otvoria na budúci rok a v podobnom duchu, ako má v Golse Claus Preisinger alebo v Kamptali vinárstvo Loimer.
A top atrakcia za tento rok z východnej strany Nojzíka je za mňa rozsiahly areál skanzenu Dorfmuseum v dedinke Mönchhof, ktorého prehliadka vám zaberie aj niekoľko hodín, ak sa zaujímate o čokoľvek zo života na dedine z čias minulých. Nájdete tu všetko od expozície rómskych maringotiek až po kinosálu, farskú záhradu či vojenské baraky. Obrovská inšpirácia aj dnes, najmä keď si uvedomíte, v čom sme sa za uplynulých sto rokov (ne)posunuli, čo sa osvedčilo a obstálo by ešte aj dnes. Prípadne si starší z vás zaspomínajú na detstvo či mladosť.
Obavy, že si na dlhý čas neužijeme ani západnú či maďarskú stranu Nojzíka, nás viedli k mnohým návštevám našich obľúbených miest ako Gut Oggau v Oggau, Sandhofer v Purbachu. Boli sme niekoľkokrát v Ruste na zmrzline Der Eismacher, pre domáci chlieb a produkty u Richarda Triebaumera, na lekvárové perky a makové šúľance u Petra Schandla a na vínko vo Weingut Gabriel. Dokonca sme neplánovane išli na obed do Taubenkobelu, lebo Greisslerei mali kvôli priestorovým obmedzeniam zatvorené. Jedli sme aj v príjemnom Ziegelwerku, u Ráspiho vo Fertőrákosi a boli niekoľkokrát na káve v Šoproni.
Najväčšie poklady sme však odhalili práve na maďarsko-rakúskom pomedzí na úplnom spodku Nojzíka. V prvom rade sme sa konečne dostali na impozantný barokový hrad Esterházyovcov Forchtenstein, nachádzajúci sa v dedinke Mattersburg. Hrad sa hrdí viacerými unikátmi, osobne ma najviac ohromili zachované maľby na fasáde na nádvorí a najmä originálny turecký stan z tureckých nájazdov. Nachádza sa tu aj slávny obraz Trnavského pohrebu po tragickej Veľkovozokanskej bitke. História rodu Esterházyovcov a ich účasť na protitureckých bojoch ma natoľko inšpirovala, že som si ešte niekoľko týždňov o nich čítala rôzne pramene a iniciovala aj návštevu pompézneho rokokového kaštieľa Esterházy v maďarskom mestečku Fertőd. Nachádza sa kúsok odtiaľto a volajú ho aj maďarské Versailles, veď posúďte sami. Do série mi chýba už len esterházyovský zámok v Eisenstadte, na ktorý sa chystám hneď v ďalšej sezóne.
A keby ste chceli v týchto miestach zájsť na príjemný vinársky obed alebo večeru, sledujte sociálne siete rakúskej vinárky Pie Strehn, ktorá vo svojom vinárstve v dedinke Deutschkreutz prevádzkuje aj malú sezónnu reštauráciu Schenk’haus. Otvorené má len niekoľko týždňov v roku, ale oplatí sa ju mať v merku a prísť sa sem pozrieť. Chystali sme sa sem niekoľko rokov, kým sa nám pošťastilo a záver prázdnin v Rakúsku nemohol byť tento rok krajší. V poslednom čase sa zameriavame práve na takéto projekty a miesta a ich „lovenie“ nás veľmi baví.
To bude ostatne aj náš zámer pre rok 2021, keďže predpokladám, že turistická sezóna bude stále komplikovaná a skôr na objednávku a rezervácie, ako na návštevy sa naslepo. Máme už teraz na zozname niekoľko podobných zaujímavých podujatí, vinárstiev a pop-up-ov nielen v Burgenlande, ale aj v Dolnom Rakúsku a slovensko-maďarskom pohraničí. Sú to také svetielka nádeje, lebo plánovať sa momentálne nedá nič, ale vždy je fajn mať maják na obzore. Tak len verím, že sa väčšina z nich udrží a nezhasne skôr, kým ich stihneme navštíviť.
Fotogaléria:
