Prvý post roku 2023 bude patriť poslednému výletu roku 2022, Vianociam v Beskydoch. Išli sme už na istotu, tešili sa na staré dobré miesta, ako aj na nové a ešte nevyskúšané. Program i itinerár sa nám oproti minulému roku tiež prakticky nezmenil, prispôsobovali sme sa len aktuálnym otváracím hodinám prevádzok, ktoré sme chceli navštíviť. Rovnako som varila len večeru na Štedrý deň a na prvý sviatok vianočný. Rovnako bolo na prvý sviatok vianočný komplet všetko pozatvárané, ale aspoň nás nemrzelo, že nám niečo uniká a s ľahkým srdcom sme mohli ísť na celodennú túru na Lysku. Horské chaty na vrchole boli totiž otvorené a varilo sa…
… gastro a hospitality je tvrdý chlebíček, pracuje sa a zarába vtedy, keď ostatní odpočívajú…
Medzi tohtoročné novinky patrila mobilná kaviareň Zrnko Kafe v Raškoviciach. Stala sa tak vítaným doplnkom tohto nášho obľúbeného kúta Beskydov, lebo popri dobrom jedle v Hospůdke u bobra, mäsiarstve Řeznictví u bobra, kde si vždy nakúpime „bobroty“ so sebou, nám tu chýbala už len výberová káva a kvalitné pečivo a chlieb. Chlieb, slané i sladké pečivo (aj na objednávku) dodáva do Zrnka pekáreň Darina Bakery z Rožnova pod Radhoštěm. Návštevou Raškovíc si tak viete v Beskydoch zabezpečiť komplet proviant na celý pobyt. Nám sa, bohužiaľ, nepodarilo ochutnať nič z Darina Bakery, lebo sme prišli do Beskýd neskoro, v Zrnku už bolo všetko vypredané a v Rožnove bola pekáreň cez Vianoce už zatvorená, ale mimo sviatkov a s lepšou logistikou by sa to zvládnuť určite dalo.
Na poslednú chvíľu sme ešte pred sviatkami stihli kávu v Cokafe pri železničnej stanici v Ostraviciach a tradične na Štedrý deň v Čeladnej brunch v Kovárni a kávu v Zelenkavej. Kovárna cafe&atelier a Zelenkavá v Čeladnej boli jediné podniky v okolí, ktoré boli na Štedrý deň dopoludnia otvorené a patria medzi naše vianočné stálice. V Kovárni sa tento rok, bohužiaľ, nedal kúpiť kváskový chlieb so sebou ako minulý rok, ale na zásoby prosecca, vína, koláčov a jedlých darčekov sa tu môžete stále spoľahnúť. Rovnako ako na raňajky už na druhý sviatok vianočný. Pre mňa je Kovárna café ateliér symbolom beskydského gastra, resp. jeho zdravému jadra a potenciálu. Keď sa totiž rozhodnete, že budete mať otvorený podnik v čase, keď ostatní zatvoria, ste víťaz a beriete všetko, najmä ak je dopyt väčší, ako ponuka. Ale to som si už zvykla, že v našich končinách je štandard nechať ležať peniaze na zemi, než prijať holý fakt, že gastro a hospitality je tvrdý chlebíček, pracuje sa a zarába vtedy, keď ostatní odpočívajú, tobôž, keď žijete z cestovného ruchu.
Ďalším podnikom, ktorý otvoril už na druhý sviatok vianočný, bola reštaurácia penziónu Na kraji lesa vo Valašskom Meziříčí. Posun v kuchyni oproti roku 2019, keď sme tu boli prvý raz, je zjavný, porcie sú menšie a jedlo prepracovanejšie. Kulajda bola ukážková a variácie na diviačie s ostružinami osviežujúcou zmenou v jedálnom lístku. Chcelo by to ešte dotiahnuť ponuku nealkoholických nápojov, kávu a mohlo by to byť tip-top výletné miesto. A ozaj, je to jedno z miest, kde si v Beskydoch posedíte pri horiacom krbe, ak na to príde.
Tento rok sme sa konečne dostali aj do Rožnova pod Radhoštěm, kde sme okrem skanzenu otestovali aj kaviareň s výberovou kávou Balloo Coffee. Kaviareň nebola v dobrej kondícii, nepripravená, personálne poddimenzovaná a nemali sme si ani veľmi z čoho vybrať, ale to sme si všimli aj u iných prevádzok. Kto by to čakal, že počas sviatkov vezmú znudení ľudia tých pár otvorených kaviarní útokom, že? Ale za normálnych okolností verím, že je Baloo Coffee najlepšia voľba na kávu v Rožnove, s príjemným interiérom, dvorom a hlavne s vlastnou cukrárskou výrobou.
Na záver dňa sme ešte zašli na večeru do reštaurácie hotela Villa Rosenaw. Ďalšej zo série hotelových reštaurácií, lebo iné (dobré), ako hotelové tu nenájdete. Ojedinelá oáza krásy a noblesy v Rožnove, obľúbená najmä na svadby a eventy, na ktoré potrebujete aj ubytovanie. A aj keď muž zhodnotil, že v tejto reštaurácii mu chutilo o niečo viac ako Na kraji lesa, mne by sa tu páčilo už niečo sviežejšie a modernejšie, aj keď k chutiam nemám výhrady. Do komplexnosti tomu však chýbalo viac zelenej, čerstvej, chrumkavej a kyslej zložky. Určite ale odporúčam si naplánovať návštevu najskôr na 15:00 hod., kedy sa začína variť a la carte, týždenné (obedové) menu nestojí za to. Takýto dvojaký meter ma v reštauráciách, ktoré sa nevedia rozhodnúť, či chcú byť jedálňami alebo serióznymi podnikmi vždy mrzí, lebo im to zbytočne kazí renomé. Nuž, ale asi si svadbami zarobia dosť.
Tešili sme sa na našu obľúbenú kaviareň PePe bakery&coffee, kvôli ktorej sme si pred rokmi vybrali obec Ostravice za svoj beskydský base camp. Ráno k nim pešo na kávu, raňajky a večer na záverečný drink. Inak, cenu za najlepší teplý alkoholický drink tohoto pobytu v Beskydoch získava práve PePe bakery&coffee za biele varené víno s marhuľovým pyré. Lyofilizované marhule sú môj objav sezóny!
A najlepšie na koniec. Podarilo sa nám na tretíkrát dostať aj do hotela Miura v Čeladnej. Na poslednú chvíľu, na obed už na ceste domov, ale predsa, vyšlo to! Interiér reštaurácie je máličko vylepšený a príjemnejší, ale čo je stále top, je jedlo a najmä úžasný personál. Profesionálni, ale ľudskí, usmievaví a prívetiví ľudia. Potešilo ma, že na jedálnom lístku ostali legendárne povidlové taštičky s frgálovou zmrzlinou a zarazilo, že pre vegetariánov sa v ňom nenašlo nič. Napriek tomu, že vrámci degustačného menu „Chuť Beskydov“ majú jedno čisto vegetariánske. Musíme sa sem na degustačnú večeru ešte niekedy vrátiť, ideálne na nejaký zimný víkend s priateľmi. A už aj viem, čo budeme po zvyšok víkendu robiť, lebo sme ani tentoraz zďaleka nevyčerpali všetky možnosti a ostali nám tu aj nejaké resty. To znie ako hotový plán!
A moje osobné top tri oblasti na aktivity v Beskydoch? Jednotka je nepochybne výšľap na Lysú horu. Zažili sme ju za zlého počasia s poľadovicou, dažďom a vetrom, v mínus dvanástich stupňoch romanticky zasneženú, ale ponorenú do hmly, a nakoniec aj za jasného slnečného dňa a bezvetria s úchvatnými výhľadmi do krajiny. Eufórii po výstupe a teplej polievke na horskej chate na vrchole sa nič nevyrovná. Najlepšia vianočná tradícia a kratochvíľa!
Druhé najlepšie miesto v Beskydoch je podľa mňa Valašské múzeum v prírode v Rožnove pod Radhoštěm. To sa nikdy neomrzí, štyri hodiny sme tu strávili, prevažne vonku na vzduchu, osem kilometrov nachodili. Zažila som skanzen pri rôznych príležitostiach, ale vianočne vyzdobený prvýkrát. Videla som novú expozíciu tesárstva, zreštaurovaný interiér kostolíka Sv. Anny a dokonca sa múzeum rozširuje aj o úplne nový areál Kolibiska, ktorý by mal byť dokončený o päť rokov. A určite sa nezabudnite prejsť aj k Jurkovičovej rozhľadni. Nie je často otvorená, ale nám sa vďaka špeciálnym vianočným otváracím hodinám podarilo dostať aj hore. Niekedy sú tie sviatky predsa len na niečo dobré.
Na treťom mieste je u mňa potom prekrásna obora Hukvaldy so zrúcaninou a útulnou kaviarničkou Fara Hukvaldy v rovnomennej dedine, centre mikroregiónu Lašská brána. Príjemným spestrením pre milovníkov vážnej hudby sú tu potom v júni aj podujatia Medzinárodného hudobného festivalu Leoša Janáčka.
Z Beskydov je však blízko tak do Ostravy a Opavy na severe, ako aj do Vsetína či Zlína na juhu, ak by ste chceli dlhší pobyt využiť na spoznávanie širšieho regiónu. Nehovoriac o tom, že Beskydy sú dostupné z Bratislavy do dvoch a pol hodiny autom, čo je polovica cesty do Tatier (a takmer celý čas po diaľnici) a zo žilinského kraja naozaj „čo by kameňom dohodil“, takže vhodné aj na víkendy. Zatiaľ som nenašla podobnú lokalitu, kde by sme mohli byť rovnako na horách, ako aj v civilizácii, mimo masový turizmus, ale zároveň v dosahu dobrej kávy, jedla a pitia.
Beskydy nám za posledné tri roky Vianoc, keď cestovanie do populárnych turistických destinácií hromadnými dopravnými prostriedkami nebolo veľmi bezpečné a jednoduché, poskytli dokonalý azyl. Za tie tri roky sme ale potenciál Beskydov pomaly vyčerpali a sme pripravení pohnúť sa ďalej, spoznať nové miesta Európy. Čo sa ale končí pre nás, môže byť pre iného novým začiatkom. Dávam sem tento článok ako inšpiráciu pre všetkých, ktorí by chceli vykročiť mimo vychodené chodníčky a urobiť niečo inak. Napríklad objaviť čaro Vianoc na horách. V súkromí chalupy, apartmánu alebo na hoteli. Sami alebo so širšou rodinou či priateľmi. To už nechám na vás.
A ja sa už teraz teším na to, keď sa do Ostravíc znovu pozrieme. Zakývame „našej“ roubenke, pozdravíme vysielač na Lysej hore, ak náhodou vykukne z mrakov a pospomíname si na všetky zážitky a miesta, kde sa už cítime ako doma. Sama som zvedavá, kde skončíme na Vianoce tento rok, ale určite to bude fajn, lebo čokoľvek je lepšie, ako sedieť doma…
Milá paní Zuzano, opět velké díky za vaše příspěvky! Jak jsem vám již jednou psala, jsem téměř nechodící a vaše články mně nahrazují to, co bych též chtěla zažít. Přeji vám i vaší rodině šťastný nový rok 2023!
Dobrý deň, Jarmila, veľmi ste ma potešili, ďakujem, že ste sa ozvali, je to pre mňa veľká odmena a zadosťučinenie. Aj keby ste boli jediná, komu moje zápisky pomôžu a zlepšia kvalitu života, už mi to stálo za to. Ďakujem za prianie a želám Vám nápodobne len to najlepšie, nech sa Vám darí. Držte sa!