Hamburg som chcela vidieť veľmi dlho. Hanzové mestá a prístavy sú pre mňa magnetom nielen vizuálne, ale aj nezávislým duchom a atmosférou slobody, prosperity a práva. Hamburg je druhé najväčšie mesto Nemecka, má formu mestského štátu, najväčší počet nemeckých milionárov a nachádza sa v ňom viac mostov ako v Benátkach. To všetko, ako aj značne medializovaná výstavba Labskej filharmónie, vzbudzovalo moju zvedavosť a záujem zažiť Hamburg na vlastnej koži.
… prístavy sú pre mňa magnetom…
Hneď na úvod ale musím skonštatovať, že sa moje očakávania nenaplnili a ako výletný cieľ s menšími deťmi Hamburg neodporúčam. Kým v takom Osle môžete stráviť s deťmi letnú dovolenku ako z rozprávky, Hamburg je voči peším, rodinám a individuálnym turistom vyslovene užívateľsky nepriateľské. Drsné, ponuré a plné bariér. Škandinávsky dôraz na kvalitný verejný priestor, dizajn, inklúziu a sociálny rozmer miest sem, bohužiaľ, ešte nedorazil. Povestný blahobyt Hamburgu sa navonok nijako neodzrkadľuje, mesto má hrubú kôru, cez ktorú sa vám k sladšiemu jadru dostať nepodarí len tak. Ak sa mestá delia na tie, v ktorých radi žijú miestni a tie, do ktorých radi chodia turisti, Hamburg patrí určite medzi tie prvé.
Cestu do Hamburgu, naopak, odporúčam všetkým fanúšikom architektúry a technických pamiatok. Dve historické štvrte – Speicherstadt a Kontorhaus a na ne nadväzujúce moderné rezidenčné Hafen City potešia urbanistov asi najviac. Architektúra Speicherstadtu – „mesta skladov“, vystavaná z typických červených tehál je čisto funkčná a jej pôvab spočíva v monumentálnosti, opakovaní, rôznych konštrukčných detailoch a jedinečnosť v ukotvení na drevených koloch na kanáloch Labe, prepojených množstvom lávok a mostov. Pre susednú štvrť Kontorhaus, v minulosti poskytujúcu administratívne zázemie pre prístav a obchod, je zas typická zástavba z tmavých glazovaných tehál veľkorysých rozmerov a objemov. Jej najznámejším predstaviteľom je tzv. Chilehaus, pripomínajúci obriu zaoceánsku loď. Symbolika je nakoniec príznačná pre všetky stavby tak pre Speicherstadt, Kontorhaus, ale aj moderné Hafen City s novými ulicami, pomenúvajúcimi slávne svetové prístavné mestá či námorné veľmoci.
Zaujímavosťou sú aj iné technické pamiatky prístavu, ako napr. tunel pod riekou Labe s veľkokapacitnými výťahmi, ktorý bol vybudovaný pre lepší prístup robotníkov do prístavu. Hamburg je vzdialený viac ako sto kilometrov od mora, vôňu mora tu necítiť, ale zvuky čajok či húkanie lodí vás nenechá na pochybách, že ste v druhom najväčšom prístave v Európe. Prístav je najpôsobivejší večer, s vysvietenými žeriavmi a loďami, ako aj atmosférou, keď sa na pontónoch konajú letné koncerty a párty. Viem si však predstaviť aj lepšie využitie potenciálu prístavu, najmä čo sa konzumácie rybích špecialít týka. Stánky s tradičnými rybími sendvičmi a vyprážancami tu nestoja za nič. V Hamburgu si ale parádne dary mora nemusíte nechať ujsť. Treba sa len vzdialiť od najrušnejších turistických trás a starého mesta.
Štvrťou, ktorú by ste si v Hamburgu nemali nechať ujsť, je kontroverzná St. Pauli. Stačí sa totiž seknúť o dve ulice a zažijete diametrálne odlišné svety. Prechádzku po vykričanej Reeperbahn skutočne neodporúčam absolvovať s deťmi ani počas bieleho dňa. Toto im vysvetľovať naozaj nechcete a kašlite aj na celý pamätník Beatles, ktorí tu hraním po kluboch kedysi odštartovali svoju kariéru, nie je o čo stáť. Naopak, život na paralelnej Paul-Roosen-Straße nás očaril a zažili sme tu najkrajší večer a najlepšie jedlo v Hamburgu.
Hovorím o gastrobare XO Seafoodbar na nároží ulíc Paul-Roosen a Am Brunnenhof. Čakajte neformálne prostredie, pár položiek tzv. small plates na menu, delikátne vína a fantastickú pouličnú atmosféru. Ak by to bolo pre niekoho smerodatné, XO Seafoodbar je sesterským podnikom jednohviezdovej michelinky Hæbel s konceptom carte blanche, ktorá sa nachádza len pár metrov odtiaľto na ulici Paul-Roosen. XO Seafodbar však pre mňa momentálne predstavuje všetko, čo od návštevy reštaurácie očakávam a za žiadnu michelinku s naškrobenými obrusmi by som ho nevymenila. Vybrať si podľa aktuálnej nálady čo, kedy a koľko budem jesť a hlavne sa môcť bezprostredne porozprávať s personálom. A ozaj, my sme si tu dali famózne ružové bublinky od Sekthaus Krack, ale v XO Seafoodbar robia aj kreatívne koktejly, tak, hádam, niekedy nabudúce vyskúšame aj tie.
Junkfood, akokoľvek „remeselný“, zo základných či kvalitných surovín nejedávam. Hamburger, hot dog či pizzu si dám naozaj len v krajnej situácii, to už radšej dobrý chlieb s maslom, ale občas sa stane, že aj motyka vystrelí. A vlastne, môžeme lobster roll ešte považovať za junkfood? Samozrejme, že nie! Teda aspoň ten hamburský z Underdocks. Keď som sa o ňom dozvedela, mala som ho stále kdesi vzadu v hlave a keď sme jeden večer rozmýšľali, čo na večeru, prišiel rad aj naň. A teda, newyorské lobster rolls sa môžu schovať, to, čo som jedla v Underdocks, bola lahôdka par excellence. Veľké kusy šťavnatého, sladkastého mäsa z klepiet homára so šalátom a majonézou v špičkovej, nadýchanej brioške, vykúpanej v rozpustenom masle a opečenej do zlatista… Ja viem, básnim tu o „trochu lepšom hot dogu“, ale teda, neviem, či som jedla niečo uspokojivejšie za posledné roky. Lobster roll v Underdocks na ulici Neuer Kamp musíte ochutnať.
A keď už sme pri tom junkfoode, aj currywursty sme zobrali výnimočne na milosť. Jedávali sme ich v obľúbených bufetoch Mö Grill na známej obchodnej ulici Mönckebergstraße a chutili nám viac ako tie v Berlíne. A kto obľubuje zmrzlinu, odporúčam sieť Luicella’s Ice Cream, ktorá má v Hamburgu až osem prevádzok a jednu dokonca aj v Lübecku. Na zmrzlinu ma tiež neužije, ale keď raz ochutnám, hneď poznám, či je z polotovarov. A Luicella’s je fajn.
Na záver ešte jedna záchranná vesta v mori podpriemerného jedla v neznámom meste – NENI. NENI nikdy nesklame, aj keď ich repertoár viac-menej poznáte. Vždy sa na miestnom jedálnom lístku nájde niečo, čo inde nemajú a koniec-koncov, aj na staré známe zeleninové šaláty, grilovanú zeleninu, olivy či hummus sme sa po pár dňoch mimo domova vrhli s veľkou vďakou a chuťou, lebo zeleninový absťák sa u nás dostaví na ktorejkoľvek ceste, nech si dávame na dostatočný prísun zeleného akokoľvek pozor. A teda, aj hamburské NENI je láska, vizuálne kúpele a ohromná inšpirácia (trúfli by ste si ponúknuť šalát z uhorkových šupiek, ktoré väčšinou končia v komposte?). Som rada, že som to v Hamburgu mohla zažiť.
Dnes som už oveľa múdrejšia, ako keď som do Hamburgu išla, nepripravená. Dnes by som už vedela, kam zájsť na inšpiratívne jedlo podľa môjho gusta. Po boji je ale každý generál, niektoré mestá sú pre mňa naozaj oriešok, dostávam od nich lekcie neustále. O tom, ako nás vo svete zase raz zachraňovali kaviarne s výberovou kávou, si povieme zas na budúce.
Fotogaléria:
