Viete, čo ma na živote v širšom európskom meradle najviac baví a uspokojuje? Že keď sa o niečom v médiách hovorí, už si to viem zaradiť do kontextu. Boli sme, videla som, poznám, viem si predstaviť… Keď napr. sledujeme dokument z Krakova, Brna či Budapešti, už sa na to pozerám inými očami, ako keby sme tam neboli a nepoznali súvislosti. Alebo keď počúvam na českom rozhlase obľúbené rozhovory s umelcami a hovorí sa v nich o nejakej výstave, galérii, predstavení, koncerte, divadle, v duchu nadšene vykrikujem: „To som minule videla!“ alebo „Tam idem na budúci týždeň!“. Prelínanie medzi svetom, o ktorom sa hovorí a svetom, ktorý žijem, je pre mňa momentálne najväčším afrodiziakom. Ešte stále u mňa offline víťazí, stále ma láka.
Boli sme, videla som, poznám, viem si predstaviť…
Preto, keď sme sa chystali na Ještěd, museli sme zaradiť do programu aspoň krátky pobyt v Jizerských horách. Lebo Jizerky sú pojem a kto nebol v Jizerkách, akoby nebol. Neexistuje, hádam, nikto, kto by nikdy nepočul o legendárnych zimných pretekoch na lyžiach Jizerská 50 a ak by aj niekto taký bol, počul aspoň o filme Padesátka, ktorý z tejto látky čerpá. Jizerky sú ideálne „hory“ pre rekreačných turistov, rodiny s deťmi či menej zdatných športovcov. Ak nenávidíte driapanie sa do strmých kopcov ako ja, Jizerky budete zbožňovať, sú pomerne ploché a hlavne rôznorodé. Množstvo vodných plôch, priehrad a asfaltových ciest je ideál pre rodinky s kočíkmi i cyklistov. V lete sa zas legendárna Jizerská 50 mení na bežecký pretek, takže sa dá povedať, že Jizerky ponúkajú plnohodnotné vyžitie po celý rok, pričom s Libercom za rohom sa môžete kedykoľvek vrátiť do civilizácie za kultúrou, nočným životom alebo kávičkovaním. Prenocovať na Prezidentskej chate, doslova pár metrov od Jizerskej magistrály, bolo spojením príjemného s užitočným, lebo na Prezidentskej chate sa aj výborne varí. Skutočný luxus, keď chcete skoro ráno vyraziť na celodennú túru a neriešiť, kde si dáte kvalitné raňajky a večeru. Čerešničkou na torte je, že Prezidentská chata patrí medzi Amazing Places, čo robí z pobytu v horách naozaj komplexný zážitok. Komu romantika storočnej horskej chaty nevyhovuje, nájde možnosti ubytovania v modernej prístavbe na mieste bývalých stajní kúsok od chaty.
Už prvý pohľad do jedálneho lístka či na aktuálnu ponuku zaujme. Videli ste niekedy na horskej chate niečo také, ako pošírovaný kaleráb? Jedlo presne podľa môjho gusta a bolo naozaj vynikajúce, chuťovo, farebne i textúrou vyvážené, dokonca aj s (ochuteným!) šalátikom zo zmesi zelených listov, čistá radosť! Muž si dal tradičnejšie chatárske pokrmy k pivu ako nakladaný hermelín alebo hrianku s trhaným hovädzím krkom, ale obe by sa hravo uplatnili aj v lepšej reštaurácii kdekoľvek v meste. Z hlavných chodov by som si bez mihnutia oka vybrala filet zo pstruha s mrkvovou omáčkou a hráškovými strukmi alebo zemiaky pečené v šupke s tvarohom a mliekom, ale dala som prednosť zemiakovým šúľancom so šľahaným tvarohom a čučoriedkovým „žahourom“, lebo tieto typické múčne jedlá sú na horách povinná jazda. Nemusím zdôrazňovať, že boli fantastické a že ulietavať na čučoriedkach vždy, keď sa dá, je takisto súčasťou miestneho koloritu.
Pár minút chôdze z Prezidentskej chaty (pomenovanej podľa niekdajšieho prevádzkovateľa – Kancelárie prezidenta republiky) sa nachádza ďalšia krásna chata z Amazing Places, či skôr rezort a hotel Královka. Nemá taký rustikálny ráz a pokojnú atmosféru ako Prezidentská, na môj vkus je tu trochu veľa ľudí a atrakcií, ale zájsť sem z času na čas na fajnovú (napr. narodeninovú) večeru s bublinkami, koktejlmi a exkluzívnymi dezertmi nie je na zahodenie. V takomto prekrásnom horskom prostredí mi síce ázijská kuchyňa nepríde úplne adekvátna, ale predpokladám, že klientela z mesta ju ocení. Ale, opäť, prečo nie? V ponuke sú okrem jedál ázijskej a medzinárodnej kuchyne aj staré dobré české klasiky, čiže vyberú si aj konzervatívci, no ja som si i napriek rozsiahlej ponuke nevedela nájsť nič podľa môjho gusta. Nepotešila ma ani slabá ponuka rozlievaných vín, ale chápem, že tu asi ide viac pohár piva, ako vína. Večer mi zachránili aspoň dezerty. Ako mini narodeninová torta skvele poslúžila rozkošná šiška z lieskoorieškovej peny so slaným karamelom, malinami a jedlým „machom“. Dokonalé, takto si predstavujem dezerty v horskom hoteli!
Na záver ešte spomeniem jedno zaujímavé výletné miesto, ktoré na dobrý obed využijete tak na ceste do Jizeriek, ako aj po Českom raji: Kovárna Frýdštejn v rovnomennom mestečku. Ide opäť o zážitkový rezort, ktorý dokonca vyhral minulý rok anketu Amazing Places v kategórii butikových hotelov, s veľkou pravdepodobnosťou sa cez víkend kvôli svadbám a oslavám na krásnu presklenú terasu nedostanete, ale i tak to bude stáť za to. Menu je stručné, vkusné a rýchlo som si dokázala vybrať aj ja. Čo je však dôležitejšie, že nám všetko veľmi chutilo, vrátane nápojov. Personál je naozaj obdivuhodný, ako dokáže žonglovať s toľkými objednávkami a vydávať také pekné taniere aj v tak vyťaženej prevádzke, ale ak si aj chvíľku budete musieť počkať, neobanujete. Je možné, že tu zahliadnete aj nejakú tú celebritku, no Kovárna Frýdštejn nie je žiadna nafúknutá bublina a na jedlo sa tu na cestách môžete spoľahnúť.
Tak to boli naše prvé Jizerky, bolo toho málo, ale nie je všetkým dňom koniec. Štýlovejšie by bolo, keby som tu oslávila päťdesiatku, ale kto vie, možno sa o pár rokov naozaj vrátim. Ale skôr šípim, že si zas vymyslím niečo úplne iné. Miest, ktoré by za to stáli je v Európe toľko, že by mi nestačilo ani päť životov. A to nerátam tie, na ktoré sa chcem ešte vrátiť. O jednom takom mieste zas nabudúce.
