Gdansk

Jednou z vecí, pre ktorú som bola rada, že sme nakoniec do Gdanska išli, bola jeho história a významné postavenie v rozhodujúcich okamihoch, ktoré hýbali Európou. Fascinujú ma starobylé obchodné cesty, hanzové mestá a stredoveká Európa. Prejsť si časť bájnej Jantárovej cesty je snom, hádam, každého cestovateľa, nie? Cesta je to v Poľsku pomerne nudná, krajina je plochá, niet o čo oko oprieť na obzore, ale, čo ma tiež prekvapilo, výhľady tu nehyzdia žiadne billboardy ani megaboardy. Ani po ceste, ani v mestách. Nič z toho, ako máme my billboardmi zavšivenú celú krajinu a reklamnými nosičmi vytapetované celé ulice, v Poľsku neexistuje. A je to úľava pre oči. Vizuálneho smogu som sa v Poľsku dosť obávala, ale úplne zbytočne. Z Lodžského vojvodstva sme plynule prešli do Kujavsko-pomoranského a nakoniec do Pomoranského na pobrežie Baltu. Dorazili sme do cieľa.

Prejsť si časť bájnej Jantárovej cesty je snom, hádam, každého cestovateľa…

Hľadanie miesta v kempe v Gdansku (a v Poľsku celkovo) bol trochu adrenalín, najmä po tom, čo sa mi so žiadnym nepodarilo nadviazať zmysluplný online kontakt, nieto ešte zaistiť rezerváciu. Zvyknutá na super organizované rakúske kempy, kde si bez rezervácie neškrtnete, som si nevedela predstaviť, čo znamená poľské „prídete a uvidíte“. Až na mieste som pochopila, že tu žiaden manažment neexistuje a že jediné, čo je isté, je, že zaplatíte. Ostatné je na vás, ako si zariadite. Prídete neskoro večer a neujde sa vám miesto na parkovisku? Zaparkujete, kde sa podarí. Obchod? Fanta a pivo na recepcii. Wifi? Zabudnite. Spätne si ale uvedomujem, že sme mali obrovské šťastie, že sme sa v Gdansku upichli v ešte celkom príjemnom, malom a tichom kempe „Jantárový les“, pár metrov od prírodnej pláže Stogi. Žiadne výdobytky modernej doby, kemp ešte z čias socializmu, prístupová cesta úplný tankodrom, žiadne značenie. Ale za ten kľud, vôňu borovicového lesa a šum mora, ktorý sme počuli večer zo spacáku, to stálo. Kempovala som už všade možne po svete, ale takto blízko pláže ešte nie. Rýchlo sme rozbalili stan a ešte skôr, než na pláž, sme vyrazili do mesta.

Tie prvé dve hodiny, čo sme bez dychu chodili po nábreží a v uličkách historického centra, boli ako sen. Konečne sme videli unikátny stredoveký prístavný Žeriav, moderný otočný Most Sv. Ducha, ktorým sa dostanete cez rieku Motlavu na Sýpkový ostrov, či pešie zóny Dlhej a Mariánskej ulice alebo Baziliku Panny Márie, čo je zase najväčší (gotický) tehlový kostol v Európe. Ináč, vôbec som netušila, že väčšina stredovekého centra bola počas druhej svetovej vojny zbombardovaná a po vojne postavená nanovo. (Takisto som nevedela, že to bolo práve tu v Gdansku, kde 1. septembra 1939 zaútočili Nemci na poľskú vojenskú základňu Westerplatte, čo vyústilo do druhej svetovej vojny.) Zaujímavostí a perličiek by bolo na dva články, ale to si naštudujete aj sami, poďme radšej na kávu.

V historickom centre sa nachádzajú tri kaviarne a jedno bistro s výberovou kávou. Priamo na Mariánskej (Mariacka) nájdete asi najznámejšiu z nich, Drukarnia Cafe (Tlačiareň), ktorá je už zavedeným pojmom pre celú európsku komunitu kávičkárov. (Majú kávu napríklad aj z piešťanskej pražiarne Concept.) Tam aj smerovali naše prvé kroky za kávou. Porozhliadnite sa, možno tu nájdete zaujímavé merche, gastro knižky a trebárs aj suvenírové kachličky Gdanska, ak zbierate práve kachličky. Určite sa popýtajte, kam ďalej za kávou a dobrým jedlom, my sme mali takmer všetky tipy od ľudí z Drukarnie. A pripravte sa, že pri jednej káve neostanete. Hneď, ako dopijete, vyvstane otázka: „Ešte?“

Ďalšie dve kaviarne sú na Pivnej ulici (Piwna). Najprv bohémsky Leń (Ľan) s ukážkovým zázemím na kaviarenské povaľačstvo. Či už budete oddychovať na terase, zaborení v pohodlnom kresle, na vysokých stoličkách pri zábradlí vykúkať do ulice, sedieť na schodoch alebo na úrovni ulice pozorovať okoloidúcich ľudí, bude závisieť od toho, ako bude plno. Čo bude takmer vždy. Vnútri je minimum miesta. A keď budete mať šťastie, aj čerstvý kysnutý koláč ku káve sa vám ujde, nielen torty.

Alebo dáte prednosť úplnému retru, ako vystrihnutému z historickej Viedne? Šľahačkové poháre, puding, chlebíčky? Starosvetské stoličky, cylindre a vykrútené fúziky pánov? Nebojte sa, aj keď budete mať pocit, že kaviareň Retro nejde s výberovou kávou nijak dokopy, pokojne si objednajte filter alebo espresso tonic a vychutnajte si daný moment, nič tým nepokazíte.

Ak sa však budete chcieť vrátiť do súčasnosti a dať si ráno bistro raňajky s vajíčkami, bagel, pomarančovú šťavu a výberovú kávu na jednom mieste, zamierte do reštaurácie Ducha 66 na ulici Sv. Ducha č. 66. Majte Ducha na pamäti aj v prípade, že budete chcieť ísť na obed, večeru, víno alebo koktejl v samom centre Gdansku. Ducha má riešenie na každú príležitosť, od rána do večera. (Aktualizácia 2024: Reštaurácia Ducha 66 natrvalo ukončila svoju prevádzku.)

Ešte jeden tip na jedlo v centre. Objavili sme ho úplne náhodne, na blind, hneď prvý večer v meste, asi nejaký šiesty zmysel, či čo, ale vyšlo to. A konečne aj niečo kreatívne, iné, čo nás zaujalo. Reštaurácia Machina Eats&Beats na Chlebnickej ulici. Konečne polotmavý kvasový chlieb k jedlu, konečne haringy a vôbec všetky predjedlá boli top. Bavili ma pohánkové krekry k dipu a zeleninovým čipsom, to si len tak hocikde nedáte. Nebála by som sa ani cestovín, robia si ich sami priamo na mieste, rovnako ako všetko pečivo, ak by ste si náhodou nevšimli obsluhu v tričkách #notfunwithoutgluten. Na Chlebnickej ulici vlastne logické. A to priečelie domu! Ako z filmov o Harrym Potterovi, to sa hneď tak neomrzí, už len kvôli tomu prostrediu tu chcete chvíľu pobudnúť. Trochu Londýn, trochu Škandinávia, trochu Nemecko.

Ďalšie ikonické miesto, ktoré v Gdansku nesmiete vynechať, sú cisárske lodenice, ktoré boli horúcou pôdou najmä v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia. Tu sa počas mnohých robotníckych štrajkov začalo postupne rozdrobovať socialistické zriadenie celého ost bloku a vznikalo slávne hnutie Solidarita, ktoré vynieslo jeho leadra Lecha Walesu až na post prvého demokraticky zvoleného prezidenta Poľska. Dnes sa do týchto miest, ktoré čaká veľká revitalizácia, postupne vracia život. Underground politický vystriedal underground kultúrny. Môžete vyjsť trebárs na Žeriav M3 pri Pontónovom moste a pozrieť si lodenice z výšky 30 metrov, alebo sa ísť najesť, napiť a zabaviť do niektorej z hál na ulici Elektryków. Vo W4 Food Squat si iste vyberiete z ponuky množstva foodtruckov a stánkov, do pozornosti by som vám ale chcela dať tzv. Łąbus, žltý autobus partie z Łąka Baru, ku ktorému si neskôr ešte niečo povieme.

Keby vám však začalo chýbať typické mestské kávičkovanie, odporúčam výlet do módnej, džentrifikovanej štvrte Wrzeszcz. Na ulici Wajdeloty a v okolí kruhového objazdu na uliciach Aldony a Danusi sa môžete prekofeínovať do sýtosti hneď v troch kaviarňach blízko seba. Priamo na spomínanom kruháči má priestory hipsterská klubokaviareň Lang.fuhr. Parádne filtre, domáce torty, ale aj remeselné pivá, kombucha a inšpiratívni ľudia všade. Kaviarenské povaľačstvo par excellence!

V sympatickom podniku Kawana na ulici Konrada Wallenroda 7 zas celkom iste natrafíte na malé deti baristov. Žijú tu všetci vedno, spolu s psíčkami a miestnou mladou komunitou. Mrknite sa po ich rozkošných pinoch, merchoch a kávach s tými najkrajšími etiketami, zahrajte si niektorú zo stolných hier. A ak budete chodiť po farmárskych trhoch, narazíte na ich stánok s kávou aj na Gdańskom Bazare Natury na ul. Slowackiego 19.

O kúsok ďalej na ulici Wajdeloty hľadajte ďalšiu výraznú kaviareň s cukrárňou Fukafe. Nebudete veriť, že všetky tie dezerty a zákusky sú 100% vegánske. Elegantné, extravagantné, poprášené jedlým zlatom, niektoré až punk, ale predovšetkým nesmierne chutné. Presne ako o sebe tvrdia, sú #veganbastards. Ak ale neobľubujete rastlinné mlieka, pýtajte si kávu radšej bez mlieka. Pokojne aj filter.

Fukafe nie je jediný vegánsky podnika na tejto ulici. Hneď vedľa je vegánske bistro Avocado. Vyskúšajte, ak budete hladní, trebárs ráno na raňajky, aj keď vegánsku stravu nevyhľadávate. Jedlá sú prekvapivo kreatívne a chute vrstevnaté a hlboké. A ozaj, nachádza sa tu oproti aj pekná remeselná zmrzlináreň Słony karmel (Slaný karamel). Robia zmrzlinu bez farbív a syntetických dochucovadiel, len z prírodných surovín. Ich pobočku nájdete aj na ulici Wały Jagiellońskie a aj v Gdyni. Všade, kde ich logo uvidíte, smelo do toho, aj v zime. Ich láska k zmrzline nepozná teplotných hraníc.

Na rozlúčku s Gdanskom a na posledný obed a kávu vám odporučím ešte jeden industriálny dvor. V štvrti Dolné Mesto sa na jej hlavnej ulici Łąkowa kedysi nachádzala kráľovská továreň na zbrane. Dnes tu dostanete zbrane úplne iného kalibru. Výborné jedlo v Łąka bare a výberovú kávu v kaviarni Publiczna. Do Łąka baru choďte, ak vám začne chýbať svet. Nápadité fusion kreácie vás budú baviť rovnako na jedálnom lístku, ako na tanieri. Obzvlášť nás nadchli kórejské ryžové cestoviny teokbokki v zaujímavom prevedení s chorizom a tofu(!) smotanou a oceňujem, že neboli rozvarené, čo sa veľmi ľahko stane, ak s nimi nemáte skúsenosť. Tie najbláznivejšie chuťové kombinácie, aké si len viete predstaviť, sa v Łąka bare stávajú skutočnosťou a vy si len želáte, aby takýto „happy food, happy place“ malo každé mesto a mohli ste chodiť častejšie. Happy days!

A hneď v susedstve ešte aj skvelá výberová kaviareň Publiczna. Milujem tieto eklektické, urbánne priestory, ostrovy slobodomyseľnosti, kde si človek oddýchne od mainstreamu a komercie. Och, a konečne flatwhite pekne do skla! Príďte sa sem len tak bezcieľne poflakovať, alebo, naopak, vystriehnite nejaký ich víkendový pop-up a príďte cielene pozorovať život.

A keď už budete unavení z ľudí, zamierte k moru. Najlepšia cestovateľská kombinácia je mesto a more v jednom. Pomysleli by ste si, že sa niekedy budete v Gdansku kúpať? Ja nikdy. Všetky naše večery v Gdansku sa končili rovnako, na „našej“ pláži. Pokojné západy slnka a prechádzky po prírodnej pláži boli po celom dni ten najlepší balzam na dušu. Akokoľvek neskoro sme sa do kempu vrátili, vždy sme išli ešte na pláž. Mali sme ale neuveriteľné šťastie na počasie. Za iných okolností by sme si to v kempe tak neužili, ale tentoraz nám to skrátka vyšlo. Uznávam však, že keby nám počasie neprialo, dojem z Poľska by sme mali úplne iný.

Gdansk nás nesklamal. Po Lodži ďalšie mesto, kam sa určite ešte vrátime. Trebárs letecky na pekný predĺžený víkend. Cielene, aj s nejakou kultúrou, festivalom, napríklad, a podobne. Tentoraz sme sa ale rozlúčili s Gdanskom a pokračovali ďalej po pobreží na západ. Čo sme tam všetko videli a čo také leto pri mori v Poľsku obnáša, si povieme v ďalšom článku.