https://www.natanieri.sk

Tag

restaurant

v cudzine, v pohári, v reštaurácii, v šálke

Gdansk

Jednou z vecí, pre ktorú som bola rada, že sme nakoniec do Gdanska išli, bola jeho história a významné postavenie v rozhodujúcich okamihoch, ktoré hýbali Európou. Fascinujú ma starobylé obchodné cesty, hanzové mestá a stredoveká Európa. Prejsť si časť bájnej Jantárovej cesty je snom, hádam, každého cestovateľa, nie? Cesta je to v Poľsku pomerne nudná, krajina je plochá, niet o čo oko oprieť na obzore, ale, čo ma tiež prekvapilo, výhľady tu nehyzdia žiadne billboardy ani megaboardy. Ani po ceste, ani v mestách. Nič z toho, ako máme my billboardmi zavšivenú celú krajinu a reklamnými nosičmi vytapetované celé ulice, v Poľsku neexistuje. A je to úľava pre oči. Vizuálneho smogu som sa v Poľsku dosť obávala, ale úplne zbytočne. Z Lodžského vojvodstva sme plynule prešli do Kujavsko-pomoranského a nakoniec do Pomoranského na pobrežie Baltu. Dorazili sme do cieľa.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Na ceste k moru

Ďalšia naša cesta z kategórie netradičné letné dovolenkové destinácie. Poľsko. Tuším sme tam za celých štrnásť dní nestretli ani jedno slovenské auto. Českých len pár. Celá vnútrozemská Európa prúdila na juh, my na sever. Ak som sa aj niekedy zamýšľala, prečo nie je v lete pri Stredozemnom mori viac Poliakov, tak už mi je to jasné. Veď oni majú svoje more, a aké! Nádherný Baltik! Nechápem, prečo nie je oveľa viac obliehaný vnútrozemcami. Načo sa všetci celú zimu módne otužujú, chvália fotkami v plavkách v ľadových kadiach a jazerách, keď sa potom v lete pečú na vyprahnutom, suchom pobreží, kde sa na slnku nedá vydržať ani minútu? Je mi to záhadou. A pritom je v lete Baltik úplne v pohode na kúpanie aj pre neotužilcov. Síce som sa o tom musela presvedčiť na vlastnej koži, lebo aj ja som žila v zaužívanom stereotype, že na severe je zima, ale dnes už viem svoje.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii, v šálke

Lepiej pić kawę niż nie

Nič z toho nebolo v pláne, prisahám! Aj keď som kráľovnou plánovania a detailných itinerárov, odvážila som sa ísť spontánne, bez prípravy do Krakova (na kávu)! Odkedy sa nám narodili deti, chodíme s nimi pravidelne do Tatranskej Javoriny. Pánubohu poza chrbát, ďaleko od hlučiaceho davu tatranského turistického cirkusu, kde výhľady na okolité bralá a zeleň nešpatia lacné pútače ani divoká zástavba. Aj kvôli tomuto nás Poľsko nikdy veľmi nelákalo, hoci ho tam máme rovno pod nosom.

Pokračovanie...
v cudzine, v pohybe, v reštaurácii

Ako sa podľa Netflixu stala z Popolušky princezná

Na august sme si naplánovali jeden špeciálny mini výlet do Slovinska. Nebolo to len také náhodné zapichnutie prsta do mapy, ešte v Taubenkobeli sme sa dohodli, že predsa len dáme šancu momentálne najvychytenejšej slovinskej reštaurácii Hiša Franko, nachádzajúcej sa Pánu Bohu za chrbtom v malej horskej dedinke Staro Selo (Kobarid) v slovinsko-talianskom pohraničí.

Pokračovanie...