Kam sa zlietajú bratislavské vínne mušky

Vínny bar je hneď po bistre môj najobľúbenejší gastro podnik. Žiadne deti, hlučná mládež ani zmätení turisti. Vínny bar je na ulici vždy tak trochu neviditeľný a prehliadaný, väčšinou totiž otvorený len vo večerných hodinách. Asi sa zhodneme, že je to miesto, kam si veľa ľudí netrúfne vkročiť v obave, že vínu až tak nerozumie. Oplatí sa však tento blok prekonať a vojsť, môžete vo svojom živote objaviť nové veci. Uznávam však, že aj tu platí, že je lepšie, keď viete, čo chcete (piť)…

Oproti koktejlovému baru sa vo vínnom bare cítim oveľa uvoľnenejšie a vzhľadom k svojmu veku aj akosi menej nepatrične. Zážitky z legendárneho Cordobaru v Berlíne mi už asi navždy ostanú v pamäti ako ideál bujarej ale kultivovanej zábavy vždy, keď budem mať chuť ísť večer „von“. Pravda, zábavy na bratislavské pomery nedosiahnuteľnej, lebo ak opomeniem štamgastov miletičkových viech či postsocialistických vinární, v tomto segmente asi nenatrafíme na vychytený a natrieskaný podnik, kde by ľudia boli ochotní aj stáť, len aby mohli byť in. Moderný vínny bar, kde by bolo víno až na prvom mieste, ale dôstojne by mu sekundoval inšpiratívny interiér, dizajn, umenie, hudba (na úrovni!) a hlavne kreatívne jedlo.

Práveže si myslím, že u nás majú budúcnosť presne takéto aktivity. Založené na ľuďoch, a nie na marketingu. Organizované zdola, z vášne, a nie z kalkulu.

Možno preto mám taký vrelý vzťah k vínnym barom, lebo sú pre mňa momentálne nedostupné. Kým nám neodrastú deti do veku, kedy už budú môcť ostať večer samé doma, sa pre mňa návštevy vínnych barov budú obmedzovať len na príležitostné dovolenkové eskapády či sporadické víkendové úniky. (Nedajbože sa skoordinovať s priateľmi, ktorí majú tiež malé deti…) Ale ako som si už zvykla, že všetko dobré si (u nás) vyžaduje oveľa viac úsilia a námahy, dá sa aj v Bratislave nájsť pár miest, kam stojí za to ísť za vínom.

Priamo na Hlavnom námestí sa pred rokom otvoril nový vínny bar Wine Not!? a hoci (letné) sedenie vonku na korze nemám rada, v zime je to zaujímavý tip, kde sa v centre stretnúť s priateľmi. To, že to tu s vínom myslia vážne a že to robia dobre, vám napovedia početné podujatia, ktoré sa tu s vínom organizujú. Ochutnávky, prezentácie a stretnutia s vinármi, špecializované párovacie eventy a pod. Wine Not!? je vínny bar, ktorý aj reálne niečo ponúka, nielen pasívne čaká na náhodného hosťa. Tu sa môžete zabaviť, ale aj niečo nové dozvedieť, či spoznať nových ľudí.

Rovnako sympatické miesto je Vínimka na Ventúrskej v budove Academie Istropolitany. Aj tu sa formuje silná vinárska komunita, organizujú zaujímavé stretnutia, stačí nechať na seba kontakt a budete „v klube“. S nostalgiou sme s mužom spomínali na vysokoškolské časy, keď sme si v tunajšom koňakovom salóniku uvedomili, že vlastne sedíme v priestoroch bývalej bábkarskej katedry VŠMU. Inak, rekonštrukcia historickej klenby vo Vínimke bola nominovaná v r. 2013 na CE.ZA.AR. Pekné poháre, stoličky, toalety a v piatňajšie večery aj DJ Live. Ešte pred rokom sa vo Vínimke aj varilo (ja som vlastne Vínimku pôvodne registrovala ako miesto, kde sa dá v Bratislave dobre najesť), ale nielen jedlom je človek živý, občas si treba dať aj bublinky. Mimochodom, ak máte radi šampanské, príďte do Vínimky na pár pohárov sektu Loimer. Budete to mať takmer to isté a za zlomkovú cenu šampanského. Víkend nemôžete začať lepšie.

O kúsok ďalej smerom k Dómu na Rudnayovom námestí sa nachádza podnik, ktorý je pre mňa záhadou. Okrem toho, že Rudnayovo námestie je zvláštne magický priestor, kde sa (v minulom storočí) zastavil čas, je tu aj Pinot u Bruna. Upozornila ma naň pred tromi rokmi moja milá čitateľka Katka a odvtedy sa tam chystám ísť najesť. Márne. Ak som spomínala, že v Bratislave neexistuje podnik, ktorý by bol stále beznádejne plný a opradený mýtmi exkluzívnosti, tak takým je pre mňa práve Pinot u Bruna. Zatiaľ sa mi ani raz nepodarilo u Bruna najesť, buď mali zatvorené, jedlo vypredané, beznádejne plno, uzavretú spoločnosť… alebo nemali navarené. Vravím, mágia. Ale ak sa raz dnu dostanete, aj tu funguje časostroj. Mňa to prenieslo do vysokoškolských čias, takže ak budete mať chuť na slow-food, retro a napr. na počúvanie platní, prídite sem na pohárik. Keď práve nebude navarené halászlé, dajte si božské domáce paštéty a k nim nemecký rizling. Ako inak. A Jimmyho Hendrixa podľa vlastného uváženia.

Na záver naša srdcovka v Novom Meste. Dobrý vínny bar totiž nemusí byť len v centre. Môže byť niekde bližšie k vám. Pokojne aj na petržalskom sídlisku. Čo by ste povedali, keby ste mali priamo dole v dome vínny bar? Kam by ste mohli odkloniť všetky návštevy, ak by ste práve doma nemali upratané či nakúpené? Dobré, nie? Veľmi závidíme kamošom Vínny bar Dvedeci na Prešovskej! Ono je to možno aj tým, že s dobrou spoločnosťou sa zabavíte hocikde, ale je pravda, že všetko je o ľuďoch. A Dvedeci je čistá človečina. A skvost pre milovníka vína. Už ani neviem, kedy som naposledy pila Malbec. Z toho krásne údeného z Kaikenu som bola úplne hotová (doslova). A nechajte sa rozmaznávať a prekvapovať, pýtajte si niečo dobré pod zub. Trebárs čerstvo pražené, ešte horúce solené mandle. Kde vám také niečo spravia? Máte aj vy v okolí domova vínny bar, kam by ste mohli chodiť v papučiach?

A ešte z jednej veci mám radosť. Z vinárskych pop-upov. Lebo ak aj zatiaľ nemáme dosť kamenných vínnych barov, máme tu dosť ľudí, ktorí vedia, o čom by to celé malo byť a dokážu nám ten humbuk okolo sprostredkovať. Ako napr. Humbuk, spolok nadšencov, ktorí si vzali za úlohu predstavovať a podporovať naturálne vína a vinárstva, ktorým záleží na ľuďoch, komunite, prírode a tradíciách. Humbuk zároveň na maximum využíva výsadu pop-upov – predstavovať nové miesta, ľudí, koncepty a (často netušené) spojenia s vínom, ktoré nás neprestávajú baviť a prekvapovať. (Úplne prvý Humbuk s kongeniálnym Slobodným vinárstvom z Majera Zemianske Sady v nemenej luxusnej spoločnosti hostiteľa Adama Berku v jeho novom priestore U Adama.) How cool is that?

Za necelý rok bolo Humbukov už päť a mám pocit, že sa každým ďalším zlepšujú. A hoci to u nás v najbližšej dobe na účasť (kvôli deťom, lebo cez pracovný týždeň) nevyzerá, nebojím sa, že by nás Humbuk a im podobné akcie nepočkali. Práveže si myslím, že u nás majú budúcnosť presne takéto aktivity. Založené na ľuďoch, a nie na marketingu. Organizované zdola, z vášne, a nie z kalkulu. Takto sa rodia tie najlepšie veci aj v tých najhorších podmienkach. Len musíme mať trochu vyššie ambície, nároky a konečne začať (niečo robiť).

Fotogaléria: