https://www.natanieri.sk

Tag

mäta

v kuchyni

Na druhý pohľad

Toľkokrát sa mi už potvrdilo, že občas sa stačí na obyčajnú, okukanú vec pozrieť z inej stránky a znova ožije. Kým som neotehotnela, uhorky ani vodové melóny ma vôbec nevzrušovali. Ani som ich veľmi nejedla. Odvtedy mi však veľmi voňajú a prišla som im na chuť. Samozrejme, že človek musí mať veľa napozerané a nachutnané, aby vedel, ako taký iný pohľad získať, ale niekedy postačí aj neočakávaná situácia a hneď vám napadne, čo ďalej. Keď si kúpite melón, ktorý je nezrelý, prezretý, alebo len nie je dosť sladký.

Pokračovanie...
v kuchyni

Zrnenie

S dlhými, slnečnými dňami má človek hneď lepší pocit zo života. S predlžujúcimi sa dňami sa nám zdá, že máme na všetko akosi viac času a energie. Na ranné cesty do práce na bicykli, či podvečerné behanie… Po dlhej, tichej zime sa k nám vrátili staré známe zvuky nášho sídliska – ranné budenie sa na intenzívne čvirikanie vtákov a večerné zvuky driblujúcej lopty, triafajúcej do chátrajúcich železných konštrukcií basketbalových košov a odrážajúcich sa od okolitých panelákov.

Pokračovanie...
v kuchyni

Jarné inšpirácie

Blížili sa sviatky a muž sa vybral zháňať jahňacinu. Mali sme tip na malé mäsiarstvo na Živnostenskej ulici a boli sme zvedaví. Nešpecifikovala som, o aký kus má ísť, či kotlety, stehno, pliecko… Muž mal zhodnotiť situáciu a rozhodnúť sa na mieste podľa momentálnej ponuky. Prišiel s celým stehnom s kosťou, bola som spokojná. Postála som si nad ním dobré dve hodiny vykosťovaním, odblaňovaním, zbavovaním tuku a porciovaním, ale neľutujem ani minúty, výsledný produkt bol prvotriedny. A skúsenosť na nezaplatenie. Pred pár rokmi som stehno piekla vcelku, pomaly a dlho, ale na takúto úpravu som tentoraz nemala chuť. Mäsa po očistení bolo tak na 3 razy. Jednu tretinu som nakrájala na kocky – na marinované špízy, druhú tretinu odložila do mrazničky na mletie (lamb burgery, kofty, souvlaki…) a tretiu na dusenie (kari, írske dusené jahňacie, talianske dusené jahňacie s mladým hráškom…).

Pokračovanie...
v kuchyni, v pohybe

Aj ja chcem jesť ako Nigella

Dnes to bude o pár momentoch, ktoré ma v posledných dňoch potešili. Po prvé, Nigella má novú knižku a k nej TV sériu. (Inak, mám pocit, že teraz vychádzajú knižky asi každému z branže…) Na tom by nebolo nič zvláštne, ale dojalo ma, ako jej silnú kampaň na webe BBC podporili vopred zverejnenými nákupnými zoznamami ingrediencií, ktoré budete potrebovať k receptom v najbližšom dieli, aby ste si ich rovno mohli s Nigellou uvariť. Voilà, celý svet môže jesť ako Nigella. Nie je to milé? (Kde sú tie časy, keď som sa pred 10 rokmi krvopotne dostávala k jej receptom…)

Pokračovanie...
v kuchyni, v záhrade

Hosť do domu na konci leta

Minulý víkend som si po veľmi dlhej dobe pripomenula, ako rada hostím návštevy. Dobré návštevy, ktoré ocenia úsilie a čas, ktorý príprave venujete, nenechajú sa stokrát núkať, s nadšením všetko ochutnajú a ešte vás aj na revanš pozvú k sebe na podobný zážitok. Veľmi rada hostím a myslím si, že som aj dobrý hosť, len by som tých príležitostí privítala oveľa viac. S podobnou skúsenosťou sa mi zverila aj Martinka a tak sme sa namiesto kritizovania našich nepohostinných priateľov dohodli, že sa pozveme a podľa nášho gusta pohostíme my sami. Martinkiní bývajú len kúsok od nášho letného sídla a tak sme sa minulú sobotu konečne stretli.

Pokračovanie...
v kuchyni

4 roky, 2 deti a večera nastojáka

Vedela by som si výročie svadby predstaviť aj inak. Nehovorím, že to musí byť hneď chateaubriand a Dom Perignon, ale niečo nevšedné by to malo byť. Čím by sme tomu druhému dali najavo, že aj napriek povinnostiam a únave si naňho nájdeme čas a dáme si tú extra námahu. Naše výročie už nie je len o nás dvoch a naši najmladší členovia majú úplne iné predstavy o príjemne strávenom večere, takže vymyslieť to tak, aby sa to dalo zrealizovať aj s nimi a doma, je celkom sranda.

Pokračovanie...
v kuchyni, v záhrade

Pre mňa najviac

Každý považujeme za hodnotné alebo dôležité niečo iné. Ja som momentálne hrozne pyšná, že sa naša ledva dvojročná dcéra suverénne pohybuje po záhrade a pozná zeleninu a ovocie. Alebo si vykračuje po ulici, nakúka do záhrad a hovorí, čo vidí: „papiika!“, „ajšinky!“, „japko!“… Často z obeda vyje len „šaák“, z raňajok „uhooku“ a z tuniakového šalátu vyzobkáva „sibuuku“. Jasné, nepohrdne sladkosťami, ale keď ju počujem, ako si od dedka pýta už druhú hrušku, vravím si, že je na dobrej ceste nestať sa nevedomou konzumentkou blafov.

Pokračovanie...
v kuchyni

Z pekla rovno do rozprávky

Vrátiť sa po piatich dňoch nemocničnej stravy k slušnému a normálnemu jedlu bola neskutočná úľava. Takú hrôzu, akú dostávajú pacienti v ružinovskej nemocnici neželám nikomu ani len vidieť, nie ešte jesť. Až v takomto pekle si človek uvedomí, aké má šťastie, že vie, čo je to dobré jedlo a môže ho mať. S pôžitkom som si vychutnávala najmä kopce čerstvej zeleniny a mala som hroznú chuť variť, aj keď mi to okolnosti nedovoľovali.

Pokračovanie...