A nielen baza. Pivonky rozkvitli. Rozvoniavajú v kuchyni vo váze na celý byt. Víkend v záhrade bol opäť nabitý a hektický. A to sme ešte takmer polovicu soboty strávili v Nitre na vínnom festivale. Víkend sa niesol v znamení presádzania a vysádzania do záhrady.
Najprv sme vysadili muškáty do hrantíkov. Polovicu som si zobrala na balkón do Bratislavy. Po rokoch previsnutých muškátov som sa rozhodla pre guľovité. Z previsnutých som sa nemohla poriadne tešiť, viseli von z balkóna a nedali sa vidieť ani zvnútra, ani zvonka skrz rozložité vŕby pred naším domom. Tak som zvedavá, aké budú tieto. Tento rok experimentujem do závesného črepníka s million bells. Po rokoch netýkaviek to chcelo zmenu. Namixovala som dokopy 6 farieb, uvidíme, či sa im u nás bude dariť.
Vysadila som vavrín, wasabi, koriander a citrónovú trávu do bylinkovej záhradky. Zastrihala som medovku a mätu a urobila z nich zmrzlinu pre návštevu. Zrezala som aj pár listov rebarbory, ktoré priveľmi zasahovali do chodníka a založila na rebarborový výluh, ktorým chcem bojovať proti voškám na ruži. Babka tu voľakedy mala džungľu ruží, že sa okolo nich nedalo chodiť, aby sa človek nepopichal. Dnes nám zostal len jeden kríček. Každý rok mierne mení farbu kvetov, ale drží sa, listy má krásne lesklé a zdravé, púčiky však napadli vošky. Dúfam, že ekologický postrek zaberie.
Okrem hrabania sa v zemi sme aj dobre jedli. V sobotu sme mali špargľu, večer sme grilovali jahňacie rebrá a ananás. Ananás vyváľaný v hnedom cukre a škorici, ogrilovaný do karamelova bol veľkou pochúťkou, kombinácia teplého ananásu so škoricou prekvapila všetkých. No a v nedeľu sa vyprážali bazové kvety. Na spôsob tempury. Na sladko s bielym jogurtom a javorovým sirupom a na slano s domácou thajskou sladkou čili omáčkou. Vidieť svoje ani nie trojročné dieťa s chuťou jesť bazové kvety a prísť si ešte po dupľu, mi bolo odmenou najväčšou. Bola som na nás hrdá.
Tempura z bazových kvetov
- 75 g hladkej múky
- ½ lyžičky škrobu
- ½ lyžičky prášku do pečiva
- 175 ml studenej perlivej vody alebo sódy
- štipka soli
- olej na vyprážanie
- bazové kvety
V menšom hrnci alebo hlbšej panvici rozohrejeme dostatočné množstvo oleja (cca 4 cm od dna) na vyprážanie zhruba na 180°C. Z múky, škrobu, prášku do pečiva a vody vymiešame redšie cestíčko. Bazové kvety namočíme do cestíčka, necháme trochu odkvapkať a opatrne púšťame do horúceho oleja na pár sekúnd, kým sa cesto na kvetoch nenafúkne a nezozlatne. Vyberieme na kuchynskú servítku odkvapkať a ihneď podávame.
Thajská sladká čili omáčka
- ½ šálky ryžového octu
- ½ šálky a 2 lyžice cukru
- ¼ šálky vody
- 3 lyžice rybacej omáčky
- 2 lyžice ryžového vína na varenie
- 3 strúčiky cesnaku
- ½ lyžice sušených čili vločiek
- 1 a ½ lyžice škrobu + 3 lyžice studenej vody
Ocot, cukor, vodu, rybaciu omáčku, ryžové víno, pretlačený cesnak a čili vločky dáme do hrnca a privedieme k varu. Teplotu mierne znížime a varíme asi 10 minút, kým sa sa omáčka nezredukuje zhruba na polovicu. Teplotu znížime na minimum a do omáčky vlejeme škrob rozmiešaný vo vode. Dobre premiešame a za občasného miešania necháme zhustnúť. Nakoniec môžeme ešte doladiť chute podľa potreby, omáčka by mala byť v prvom rade sladká, potom kyslá, štipľavá a slaná. Omáčku prelejeme do sklenených fľaštičiek, necháme vychladnúť a uchovávame v chladničke. Používame ju ako ochucovadlo, omáčku, dip, dresing či marinádu podľa chuti a spotrebujeme čo najskôr, napr. do týždňa. Pred každým použitím omáčku vo fľaši pretrepeme.
🙂 celý čas sa pri čítaní usmievam od ucha k uchu a vraciam sa späť do detstva k babkinym muškátom a ružiam okolo ktorých sa nedalo ani prejst 😀 ach jaaaaj. krasne napisane, nech sa záhrade darí aj naďalej. Zuzka, nevedela by si mi poradiť kde kúpiť v BA pekne jahnacie rebra? nemam na ne šťastie vo svojom okoli…
Ďakujem za komentár, to som rada, že som niekomu vyčarila úsmev na tvári… Jahňacinu sme v BA kupovali jedine na Živnostenskej v mäsiarstve halal/košer, tam sa dá dohodnúť a rovno objednať. Tieto rebrá, čo mám na fotke, mám z celého jahňaťa, čo som si doma rozbúrala, doniesol nám ho známy z nejakej stredoslovenskej farmy.
dakujem za odpoveď!
Zuzka, mozete byt na seba pravom hrdi… Vase deti od vas dostavaju uzasny dar. Uplne si ma dostala…
Ďakujem, Alenka, potešenie je na mojej strane…
Odkedy som dala goodbye exploreru mám problém sa prihlásiť (cez mozillu). Už mi to bolo ľúto, netušila som, kde je problém, ale tipla som, či nebude totoo vo veci, tak som práve urobila dočasný návrat na explorer 😉
Zuzka, aj ja sa usmievam… od počiatku čo poznám tvoj blog sa usmievam, lebo mi píšeš z duše… Najprv to boli názory na varenie ako také, na našu gastronómiu, skúsenosti s ňou a podobne… Lenže z roka na rok je toho viac… Všetky tvoje posty zo záhrady, z vidieka… ach, akoby som to písala ja, keby som stíhala… baza, pivonky (mimochodom, na našom dvore rastie krík bazy hneď vedľa pivoniek). Pred rokom, keď začalo moje záhradničenie, som si myslela, že budem riešiť iba zeleninu a bylinky, jednoducho, len úžitkové záležitosti. Ale sledujem sa, že kvety mi vôbec nie sú ľahostajné…dumám, sledujem, spoznávam, obdivujem v cudzích záhradách, sadím… a vo veľkej miere vďaka 5ročnému synovi, z ktorého asi vyrastie botanik… btw. milion bells skúšam tento rok aj ja , klasika ako muškáty, aksamietnice, kapucínka, či gazanie, to už ani nespomínam.
A ešte jedna vec, teším sa, že že postuješ častejšie ako voľakedy, vedela som presne deň v týždni, kedy som si našla nové čítanie u teba… teraz to síce nikdy netrafím, ba už sa mi stáva, že čítam nový post a zisťujem, že ani predposledný som nevidela 😉 ale to nevadí… o tom viac krásneho čítania mám na monitore. Drž sa a pozdravujem celú rodinku. Fandím vám preveľmi!
Jááááj, Adi, ďakujem krásne… Veď aj ja stále na vás myslím, keď sa s niečím v kuchyni alebo v záhrade pasujem. Máme veľmi podobné podmienky, skúsenosti… Ja som si tiež myslela, že budem riešiť len to, z čoho bude úžitok a z čoho sa najeme, ale nakoniec ma aj tak najviac tešia práve kvetinky a skrášľovanie okolia. Asi to ide samo, vekom, že nielen jedlom je človek živý, ale aj očami sa sýti, najmä keď tej krásy okolo nás akosi ubúda… Stále sa to moje písanie mení, mení sa náš život, s ďeťmi prišli úplne iné témy, iné radosti. Od skorej jari do neskorej jesene žijeme záhradou, domom a dvorom a z nich všetko vychádza, aj moje častejšie posty. Teraz je proste toho veľa. Veľa krásnych fotiek, veľa receptov, veľa inšpirácií, plánov, nápadov. Som rada, že sa mám s čím podeliť.
Ďakujem a želáme nápodobne.
Na vyprážanú či tempurovú bazu som sa ešte neodhodlala, akosi asi na mňa v tomto nedozrel čas. Ooooh, pivonky, krásne. Môj najobľúbenejší kvet. Hneď na to v závese tulipány a frézie. Veľmi sa na pivonku teším pri našom domčeku. Pred rokom som jednu objavila, (ako mnoho ďalších pokladov na pozemku), skoro sme ju zajazdili a zadupali – tak som sa ju snažila presadiť na bezpečnejšie miesto, ale šupla som ju moc do tieňa – tak bude musieť vydržať a keď sa stavba ustabilizuje – tak jej nájdem nové slnečné miesto. Bude to také prekvapko – lebo netuším, akej bude farby. Plus chcela by som ich mať viacej, tak sa chystám popátrať, ako ich najlepšie namnožiť (ešte som sa k tomu nedostala). Minulý víkend mi sused daroval veľa kostacov, tak tiež asi skončia podobne – zatiaľ na dočasnom fleku, potom im nájdem ten ich. To je tak, keď si v hlave premýšľam, ako sa dostanem ku kvetom a ani ich hneď nepotrebujem, kvety došli „sami“. Alebo na jeseň mi sused ide dať orech a tiež netuším, kam ho dáme. Asi musím pribrzdiť hlavu, nech tie dary začnú prúdiť, až keď bude jasnejšie 🙂
Áno, Kati, pivonky sú fantastické, tiež som z nich bola hotová. Kvety ma tento rok veľmi bavia, oveľa viac ako zelenina 🙂 A tiež musím brzdiť, lebo hlava by toho toľko chcela, len príroda nestíha 🙂