Tag
Ak sledujete každoročné svetové rebríčky a ocenenia pre najlepšie kuchárske knihy, možno ste si všimli niekoľko momentálne prebiehajúcich „turnajov“ kníh a zverejnených nominácií. Mužovi som už síce dávnejšie „zatrhla“ kupovanie kuchárskych kníh, ale na Valentína som od neho nečakane dostala jednu kuchárku, ktorá mi urobila radosť hneď niekoľkokrát.
Pokračovanie...
Dnes (na prvý pohľad) tak trochu detsky. Piškóty a puding, slovenský dvojboj, bez ktorého si mnohí nevieme predstaviť nejeden olovrant, nedeľný dezert či oslavu. Ale viete čo? Na puding v prášku som si za posledné roky vytvorila celkom slušnú averziu. Veľmi nerada ho (deťom) varím. Odkedy sa poctivé cukrárske majstrovstvo našich starých mám scvrklo na sypanie práškov do čohokoľvek? Keď si totiž prečítate, čo obsahuje „zlatý klas“, zistíte, že ide vlastne len o kukuričný škrob, arómu a farbivo. Nemám nič proti škrobu, veď dnešné supermarketové mliečne výrobky by bez škrobu vlastne ani nedržali pokope, ale odmietam škrob s arómou a farbivom nazývať pudingom.
Pokračovanie...
Tak a po túlaní sa po svete naspäť do kuchyne! Už pár týždňov si s chuťou užívam poriadne varenie. Priznám sa, v lete som varenie totálne odignorovala. Jednak kvôli horúčavám, ale aj kvôli tomu, že som po 5 rokoch zažívala prvé pracovné leto a po večeroch som už nemala energiu na nič. A každý voľný deň, víkend či dovolenku som mala skôr túlavé topánky…
Pokračovanie...
Zbožňujem plánovať a organizovať (vianočné) párty. Pripravujem sa na ne aj niekoľko mesiacov. Rozmýšľam, koho pozvať, aby bola spoločnosť pestrá, ale harmonická, rozmýšľam, čo budeme jesť, čo budeme piť, či bude aj nejaký špeciálny program, výzdoba, hudba, darčeky, kedy rozpošleme pozvánky… Od počítača sa plánuje skvele, realita je však vždy trochu drsnejšia. Niekedy mám pocit, že som sa za tie roky nič nenaučila, stále som tesne pred akciou v strašnom časovom prese, vždy mi chýba jeden deň, jedna hodina, jedna minúta… môj muž ma musí v týchto kritických chvíľach nenávidieť. Ale nakoniec to vždy všetko dobre dopadne, všetci vyzerajú byť spokojní a ja sa na druhý deň preberiem z tranzu a postupne zisťujem, že som zabudla vyložiť syrové oblátky, korbáčiky, ponúknuť ženám orieškový likér a dať M. ochutnať kimči a sriraču… Nabudúce.
Pokračovanie...
Už mám aj ja svoj recept na kysnuté cesto. Nerobím ho ešte „od oka“ ako skúsené staré mamy, ale je mi už zhruba jasné, čo všetko doňho chcem a ako s ním mám pracovať. Na sladké koláče uprednostňujem čerstvé droždie, pridávam do cesta žĺtky a roztopené maslo. A veľa soli. Jediné, čo sa vždy mení, je množstvo mlieka, to treba naozaj pridávať podľa okolností – teploty a vlhkosti vzduchu, kvality a nasiakavosti múky a „trafiť“. Dostať to do krvi sa dá len praxou. Piecť a piecť a piecť.
Pokračovanie...
Najviac som tento rok hrdá na svoju bylinkovú záhradu. Urobila som s ňou veľké pokroky. Založila som levanduľový záhon, ázijský kútik (wasabi, thajská bazalka, vietnamská mäta) a pyšná som aj na supervoňavé ruže. Práca v bylinkovej záhrade je vlastne vždy voňavá a príjemná. Bude mi chýbať tá sloboda kedykoľvek si vybehnúť pre bazalku, vňaťku či mätu a nemusieť sa obmedzovať v množstve.
Pokračovanie...
Leto sa prehuplo do druhej polovice, rok sa rúti z kopca ako divý. Teplo je až-až, nesťažujem sa, len sa tým trocha komplikuje varenie, lebo vyhrievať dom ešte aj sporákom, či nebodaj rúrou by už bolo neúnosné a neznesiteľné. Preto si vyberáme jedlá tak, aby sme ich zvládli uvariť vonku a v letnej kuchyni. Povyťahovali sme von všetky možné spotrebiče, dokonca sme sa spojili so susedmi a varili sme spoločne. Testovali sme ich nový kontaktný gril a piecku na pizzu. V piecke sme okrem skvelej pizze upiekli aj celý filet lososa, v kontaktnom grile pripravili komplet obed od mäsa až po zeleninu. Zapekali sme si chlebíky v sendvičovači, zalievali si kávu z rýchlovarnej konvice, všade naťahané predlžovačky a rozdvojky ako niekde v kempe. Naše pohrávanie sa s myšlienkou na spanie v stane našťastie zastavila až piatňajšia búrka. Veľmi radi sme nakoniec zaliezli do vyhriateho domu.
Pokračovanie...
Vždy, keď čistím ružový cesnak, neviem sa vynadívať do misky s bio odpadom. Tie pastelovo ružové šupky v kombinácii s ostatnými zeleninovými odkrojkami vytvárajú farebnú harmóniu, z ktorej neviem spustiť zrak. Možno i preto mi nevadí čistenie cesnaku ani vo väčších množstvách. A okrem iného, ak treba (načistiť) kopec cesnaku, viem, že pôjde o veľmi dobré jedlo.
Pokračovanie...
Čo si zas môj muž nevymyslel? Niekoľko týždňov ma naťahoval a tajil svoj nový nápad na domáci projekt. Po veľkom úspechu s bazovým „šampusom“ prišiel s ďalším nápojovým tipom, tentoraz s ďumbierovým pivom. Raz sme totiž vo Fou Zoo ochutnali jeden životabudič s týmto názvom, ktorý teda nebol žiadna limonáda. Koncentrovaná sýtená ďumbierová šťava nám spôsobila v ústach rovnakú ohňovú šou ako dúšok Listerinu a tabasca v jednom. Odvtedy „ginger beer“ môjho muža máta. (Napriek tomu, že štipľavé nemá rád.)
Pokračovanie...(c) 2008 - 2024 Natanieri.sk
All rights reserved
