Noci v New Yorku

Neviem, čo je horšie. Či vymýšľať program na 5 dní do nejakej kulinársky mizernej destinácie, alebo naopak, na 1 deň do gastro raja, kde neviete kam skôr. Ale ani 5 dní v New Yorku nie je ľahká situácia. Na itinerári som s prestávkami pracovala takmer 4 mesiace a ako to už býva, čím viac informácií máte, tým viac ste bezradní, lebo objavujete stále nové a nové podniky a miesta, kam by ste chceli ísť. Najväčší problém som mala s výberom večerných podnikov, lebo večery v New Yorku sú z môjho pohľadu to najzaujímavejšie, čo sa tam dá zažiť. Cez deň je mesto plné turistov a čudákov, stretnúť Newyorčanov máte možnosť až po siedmej večer v nejakom dobrom podniku. Ale kam vyraziť? Čo vlastne chceme?

Prvá voľba padla na podnik šéfkuchárky Anity Lo, známej šampiónky z rôznych TV súťaží. Jej štýl, čiastočne vyplývajúci z jej pôvodu (má čínske korene), vzdelania (je vyštudovaná francúzštinárka) a bohatej praxe, je presne to, čo v reštauráciách vyhľadávam. Miešanie kultúr, zmysel pre detail, estetično, precízne prevedenie a nápaditosť. Zhodou okolností týždeň pred tým, ako som robila rezerváciu, získala Annisa 3 hviezdičky v New York Times, čo moju intuíciu, že ide o kvalitnú reštauráciu, len potvrdilo. Annisa je veľmi nenápadný a neokázalý podnik, nič pre snobov. Bolo plno, ale atmosféra bola rezervovaná, osadenstvo seriózne, skôr staršia veková kategória. Večeru sme si naplánovali hneď na prvý večer po dlhom lete, s poldňovým časovým posunom a tak sme tichý a pokojný večer ocenili. Interiér je viacúrovňový, strohý, až nudný. Bar je schovaný pred zrakmi hostí a až na obrovské rastlinné aranžmány nemáte čo obdivovať, ani sa na čo pozerať.

Fantazírovanie, že som Newyorčanka, bolo vo večernom šere životom prekypujúcej reštaurácie dokonalé.

Tu sme zažili najprofesionálnejšiu obsluhu a servis z celého pobytu. Po objednávke rozlievaného vína mi čašníčka priniesla k stolu novú fľašu, pokojne ju predo mnou otvorila, nechala ma ochutnať a až keď som so svojím výberom bola spokojná, mi doliala pohár. Jedlo, komplexné po všetkých stránkach, nemalo chybu, spĺňalo všetky moje očakávania. Každý chod mal v sebe nejaký náročnejší element, nezvádzal k bezmyšlienkovitej konzumácii, porcie boli umiernené a potešili nás aj milé pozornosti podniku pred jedlom (mini rybacie košíčky), aj po jedle (mini jogurtové nanuky, ďumbierové čipsy a čokoládové pralinky). Náš výlet sme začali naozaj na úrovni, na rozbeh sme nasadili latku vysoko, ale za celý čas v New Yorku sme ju nemuseli hlboko podliezať a predznamenala štandard, ktorý sme od tejto cesty tajne očakávali.

Druhá (a posledná) rezervácia, ktorú sme mali vopred zabezpečenú, bola na piatok večer na ôsmu hodinu. Chceli sme si poistiť miesta v ten najvychytenejší čas z celého týždňa, keď zo všetkých Newyorčanov spadne pracovné bremeno a prídu sa baviť. Nemala som nijaké preferencie, ale dobré jedlo malo byť samozrejmosťou. Nakoniec som sa nechala inšpirovať mojou obľúbenou newyorskou blogerkou, ktorá v tom čase avizovala, že sa cez víkend chystajú do Acme. Acme je moderné americké bistro s kuchyňou čiastočne inšpirovanou novou severskou vlnou. Jeho šéfkuchárom je Mads Refslund, jeden z pôvodných zakladateľov Nomy, čím sme sa okľukou dostali k našej prvej skúsenosti s týmto momentálne vychyteným trendom. Ja osobne mám pred ním rešpekt, nieže by som sa bála jesť „machy a lišajníky“, ale stále mám pocit, že je viac toho, čo by som chcela jesť radšej. Tu v Acme je tá severská inšpirácia veľmi umiernená a to nás povzbudilo. Atmosféra bola uvoľnenejšia a bujarejšia ako v Annise, hostia napohľad mladší, či už rôzni hipsteri alebo ženy s odhalenými chrbtami, chlipkajúce koktejly ako v Sexe v meste. My sme odchádzali o pol jedenástej, ale tu sa všetko len začínalo.

Personál bol neformálny a priateľský, jedlo, servírovanie i riad rustikálne, menu minimalistické. Všetko poctivé, domáce, žiadna vyumelkovanosť či samoúčelné estétstvo. Jedlá sú koncipované tak, aby sa s nimi dalo podeliť s ostatnými pri stole. Zo všetkého, čo sme tu ochutnali, by som rada spomenula napríklad vynikajúceho grilovaného morského ostrieža (podávala sa lahodná časť mäsa za hlavou), ktorého zaujímavo dopĺňal netradičný vývar s hubami a anízom. Ochutnali sme aj povestné „johnny cakes“, kukuričné placky, niečo medzi palacinkami a tortillami. K nim sme dostali množstvo rôznych plniek a pochutín – pomaly dusené bravčové mäso, bylinky, oškvarky, nakladaný fenikel, jablkové čatní, horčicu s morskými riasami, kyslú kapustu, hruškové pyré a nakladané čerstvé sardely. Naozaj pôsobivé a inšpiratívne. Napriek tomu, že sme už boli plní, došlo aj na ihličie. Muž neodolal a objednal dezert s názvom „dub a borovica“ – zmes chutí a vôní lesa, čo bola vlastne zmrzlina z dubovej kôry s lieskoorieškovým krémom, brezovou šťavou, mandľovými makrónkami a mladým borovicovým ihličím. Nevedeli sme sa prestať smiať na tom, ako sme sa márne pokúšali niektorú z týchto chutí v tomto asketickom dezerte identifikovať. Úlet, ale pobavili sme sa.

Náš program na posledný, sobotný večer bol do poslednej chvíle otvorený a tak, keď sme raz na hotelovej izbe zapli foursquare a zistili, že o dve ulice ďalej sa nachádza The Breslin Bar & Dining Room, bolo rozhodnuté. Nebolo by na tom nič zvláštne, keby som práve sem nechcela pôvodne ísť úplne najviac. Ešte sme ani letenky do New Yorku nemali, keď som mužovi ukazovala na nete web Breslinu, ale nejako ho to vtedy neoslovilo a keďže v Bresline neprijímajú rezervácie, nechala som to tak. Meno Britky April Bloomfieldovej, šéfkuchárky Breslinu (rovnako ako pubu The Spotted Pig a The John Dory Oyster Bar v NY) mi naskočilo ako prvé, keď som sa sama seba v duchu pýtala, jedlo ktorého známeho šéfkuchára by som chcela v New Yorku ochutnať. Možno trochu paradox ísť v New Yorku do britského pubu, ale v New Yorku asi nič nie je čudné. April je veľká hviezda a okrem toho, že si The Breslin a The Spotted Pig už roky udržiavajú michelinskú hviezdu, získala pred 2 týždňami prestížne ocenenie James Beard Awards ako najlepší/ia šéfkuchár/ka New Yorku roku 2014. Nuž, vybrali sme si dobre.

Do Breslinu sme išli na blind, chvíľu sme čakali pri bare na stôl, ale dočkali sme sa a usadili nás za malý stolík s výhľadom do otvorenej kuchyne. Kúsok od nás sa obsluha sústredene venovala 12-člennému okrúhlemu stolu, na ktorom pristálo celé pečené prasiatko a aj vďaka tejto show bola v reštaurácii skvelá nálada a bzučalo to tam ako v úli. Pre našinca určite zážitok. Objednali sme si šalát Cézar a jahňacie burgery s hranolkami. Šalát bol fantastický, presne taký, aký mám rada, s dostatočne kyslým dresingom a sardelami, navyše ozvláštnený dochrumkava vypraženou petržlenovou vňaťou. Oblizovali sme sa až za ušami. (Heh, muž dokonca poznamenal, že šalát bol skoro taký dobrý(!), ako robím ja.) Jahňací burger dopĺňal syr feta, cibuľa a chutná koriandrová majonéza. Chýbalo mi však k nemu niečo šťavnaté. Paradajka, uhorky alebo šalát. Ak je to však zámer, aby ľudia pili viac piva, tak to potom majú dobre vymyslené. Večer v Bresline sa nám veľmi páčil a môj muž bol taký nadšený, že sa sem ráno vrátil na poriadne anglické raňajky. Nuž, aj tak sa dá rozlúčiť s New Yorkom.

Napriek tomu, že boli tieto tri reštaurácie trochu finančne náročnejšie, oplatí sa podľa mňa do takýchto vecí investovať. Zapadnete medzi miestnych a dostanete sa mestu pod kožu. Rada si vždy v nejakom veľkomeste predstavujem, že tam žijem. Fantazírovanie, že som Newyorčanka, bolo vo večernom šere životom prekypujúcej reštaurácie dokonalé. Vo všetkých podnikoch, kde sme boli (inak zaujímavé, že väčšina z nich je z ulice veľmi nenápadná a ľahko prehliadnuteľná), sme si mohli jedlo fotiť, ale večer je tam vždy taká tma, že dobré fotky aj tak neurobíte. Všade nám bez pýtania nalievali vodu z vodovodu, akoby to bolo víno. Všade bolo vždy plno, rušno a stoly sa rýchlo točili. Žiadne vysedávanie pri prázdnom pohári a vyčkávanie na účet. Hneď po dezerte nám bez vyzvania doniesli účet a náš stôl sa už tešil na novú várku návštevníkov a nové nočné príbehy. New York asi naozaj nikdy nespí…

Fotogaléria Annisa:

Fotogaléria Acme:

Fotogaléria The Breslin Bar & Dining Room:

Ďalšie články o New Yorku:
– Man with a Movie Camera – New York
– Lahôdkárska stará škola
– 4 zastávky na ázijskej ceste po New Yorku
– Manhattanské trhy a tržnice
– New York – cukor, káva, limonáda