Prvýkrát som naživo videl aeropress v prešovskom Dublin Cafe v auguste 2014. Kávu z aeropressu pripravoval sám vtedajší vicemajster sveta v aeropresse Martin Karabiňoš a odvtedy som aeropress nevedel dostať z hlavy. Pre celkový obraz treba dodať, že som kávu v tom čase skoro vôbec nepil, svet kávy bol pre mňa vzdialený, nepochopiteľný a kaviarne čudným miestom. Chuť kávy som mal spojenú len s nepríjemnou horkosťou.
… káva nemusí byť len niečo abstraktné a anonymné…
Neviem, čo bolo väčším impulzom pre prvé pokusy s kávou. Či záľuba v rôznych šikovných vecičkách (aeropress je fantastická hračka), alebo zistenie, že káva môže mať aj iné podoby. Tak ako som pred rokmi začal objavovať víno, tak som zistil, že aj za výberovou kávou sa skrýva úplne iný svet. Spätne mám pocit, že aj v tomto prípade ide o to, že ani káva nemusí byť len niečo abstraktné a anonymné, ale môže mať za sebou mená konkrétnych ľudí a príbeh, prinášajúci nadhodnotu a istú záruku kvality.
Netrvalo dlho a kúpil som si prvý aeropress, prvú výberovú kávu a ručný mlynček. Neskôr pribudol vietnamský prekvapkávač phin, nasledoval prvý chemex a hneď aj druhý aeropress a chemex do práce. Po návšteve pražského trhu na Náplavke a stretnutí s chalanmi z Brew baru som ešte dokúpil Kalitu wave dripper. Žena si moje víkendové kávičky z aeropresu obľúbila natoľko, že jej v práci ku kávovaru poloautomatu postupne pribudol aj frenchpress, aeropress a ručný mlynček.
S objavovaním kávy sa nám otvorili nové obzory. Začali sme pátrať po kaviarňach s výberovou kávou, čítať si o ľuďoch, ktorí svoj život spojili s kávou a začali sme cestovať za dobrou kávou tak, ako cestujeme za dobrým jedlom. Cielene. Dokonca som sa ocitol aj na baristickom kurze, prvýkrát som stál za profi espresso strojom, spravil svoje prvé espresso a prvé cappuccino s vlastným kostrbatým „latte artom“.
Úplne najviac ma to však baví s filtrovanou kávou a aeropressom, ktorého nekonečné možnosti prípravy kávy ma stále neomrzeli.
Keď som sa pred pár dňami dozvedel, že komárňanská pražiareň Green Plantation (GP) organizuje kurz alternatívnych metód prípravy kávy, neváhal som ani sekundu. Tešil som sa najmä na osobné stretnutia s ľuďmi, ktorých som dovtedy poznal len virtuálne. S majsterkou Slovenska v Brewers Cupe Veronikou Gálovou Veselou alebo s pražiarom Petrom Ondrejkom z GP. (Veroniku som poznal z rozhovoru na výbornom podcaste Vykecávanie pri káve, pripravovanom Valerianom Hralom z GP.)
Prvýkrát som si tu vyskúšal cupping. Nielen ochutnávanie kávy, ale aj prípravu. Overoval som si, ako ovplyvňuje chuť kávy kvalita a zloženie vody, rôzne hrúbky mletia, pomery vody a kávy a ako sa využíva refraktometer pri hodnotení kávy. Zoznámili sme sa aj s čerstvým majstrom Slovenska v aeropresse Matúšom Gajdošom, ktorý nám predviedol svoj víťazný recept z majstrovstiev. Peter Ondrejka nám ukázal, ako sa praží káva a pripravuje espresso v ručnom kávovare Rok. (Istotne si pozrite aj vtipné video Valeriana Hralu, myslím, že scénka so šálkami vstúpi do kávovej histórie.)
Kurz bol pre mňa ako laika skvelým impulzom pre ďalšie experimenty a objavovanie sveta filtrovanej kávy. Treba však povedať, že za všetkými tými údajmi, teóriami, číslami, grafmi a prepočtami stojí vždy jedna zásadná vec – chuť. Pite kávu, ktorá vám chutí, bez ohľadu na to, či bude mať tie správne parametre alebo nie. Je to proces, ktorý vlastne nikdy nekončí. Netreba sa báť experimentovať, skúšať nové veci. Keď som prednedávnom zazrel pred kaviarňou Mad drop espresso & brew bar na pútači kriedou napísaný nápis No Country for Old Bean (variácia na názov filmu bratov Coenovcov), uvedomil som si, že pre mňa symbolizuje nielen čerstvo praženú (výberovú) kávu, ale aj otvorenú, sviežu myseľ (nielen v oblasti kávy).
Fotogaléria – Kurz alternatívnych metód prípravy kávy:
