Tag
Ďalšia zima je pomaly za nami. Prežili sme ju v duševnom zdraví aj vďaka inšpiráciám a čerstvému vzduchu z ciest. Vždy keď nám hrozila „blbá nálada“, naordinovali sme si Prahu, Viedeň alebo Brno a hneď sa nám uľavilo.
Pokračovanie...
Lístie na stromoch postupne zmenilo farbu na žltú a oranžovú a ja si pri pohári vína spomínam na jedno chladné, takmer letné popoludnie v mojom obľúbenom Strekove. 17. júna som sa konečne dostal na tzv. Strekovský autentický dvor, ktorý sa už po tretí rok konal na dvore vinárstva Strekov 1075.
Pokračovanie...
Ako sme tu mohli nebyť až dva roky? Pýtam sa neveriacky sama seba, keď vchádzame vlakom na hlavnú stanicu v Prahe. Veď je tu tak krásne! Hlavní nádraží… nadchýňam sa gracióznou strešnou konštrukciou haly nad perónmi, takto za denného svetla som ju, hádam, ešte nevidela…
Pokračovanie...
Aj keď si niekedy povzdychnem, prečo to musí byť také zložité, hľadať dobrú kávu ako ihlu v kôpke sena, vlastne som rada, že to nie je až také jednoduché. Jasné, sú veľkomestá, kde môžete vkročiť do akéhokoľvek napohľad schopného podniku a dostanete slušné jedlo, aj kávu. Kde nemusíte riskovať a strácať čas rešeršovaním na internete niekoľko dní vopred, len aby ste nespadli do nejakej turistickej pasce…
Pokračovanie...
V Berlíne rastú nové kaviarne tretej vlny ako huby po daždi. Boli sme tam v apríli a už dnes by sme mohli ísť znova a za 4 dní by sme nestačili vyskúšať všetky nové podniky. Spätne nám dochádza, akú dokonalú kávu majú v Berlíne. Nepili sme tam, hádam, ani raz zlú kávu. Ale, napodiv, sa pekne vyvíja kávová scéna aj v Bratislave. Takže sme nemuseli nikam cestovať a jeseň sme si spestrili intenzívnym mapovaním novej kávy aj doma.
Pokračovanie...
Trnavu sme začali objavovať už minulý rok, keď sme sa tam zastavili po ceste na Inoveckú chatu. O Inoveckej chate sme vedeli, že sa tam varí zo základných, lokálnych surovín, žiadne polotovary a podobne. Strava na našich turistických chatách veru nemá dobré renomé, málokto sa vydá na túru s tým, že sa po ceste zastaví na nejaké poctivé, domáce jedlo. Preto sme to museli ísť otestovať.
Pokračovanie...
Hneď, ako som zistil, že idem do Soulu, som si znovu prečítal text Sabin Farrishovej o káve v Kórei v časopise Standart a vypísal si pár tipov na kaviarne. To bol začiatok. Niekde vzadu v hlave som cítil zvláštne mravčenie, keď som si predstavil, že už o pár dní budem možno sedieť oproti Hwang Dong Koovi z Millo Coffee Roasters a sledovať, ako pripravuje drip. Spomenutý článok v Standarte bol jediným styčným bodom medzi mnou a bohatou kórejskou kávovou scénou. Na jednej strane kvantita a výkony a na druhej absolútna kvalita a precíznosť dávali tušiť (ne)skutočné kofeínové dobrodružstvo. A realita? Tá moje predstavy ešte prekonala.
Pokračovanie...
(c) 2008 - 2021 Natanieri.sk
All rights reserved
