Nedá mi opäť raz neokomentovať naše mäso. Mäso asi najviac s manželom riešime. Presnejšie, mäsiarsky biznis. Pred Vianocami som zažila šok, keď som sa márne pokúšala u mäsiarov súkromníkov zohnať šunku od kosti (s kožou, prípadne aj s kosťou). Chcela som pripraviť vianočnú šunku vcelku, s glazúrou… Naivne, ako vždy, som si myslela, že už aj u nás je zákazník pán, ktorému obchodník spraví, čo mu na očiach uvidí. Najmä v týchto krízových časoch, keď je každé euro dobré. Omyl. Ako vždy som si vypočula, ako niečo nejde a nedá sa. Vraj na bitúnku majú zabehaný systém, na ktorom nechcú nič meniť. Vraj predávajú mäso, nie kosti a kože(!)
Už som naozaj unavená zo slabého výberu mäsa, kde okrem zadného, predného a sviečkovej nezoženiete nič. O lacnejších kusoch mäsa (líčka, chvost…), vnútornostiach a iných druhoch mäsa ako bravčové, hovädzie a kuracie ani nehovorím. Čo ma však aj na tom mále, čo máme, zaráža, je až lajdácke spracovanie. Klasika. Chcela som kotlety. V časopisoch vidím nádherne opracované kúsky mäsa s čistými kosťami, ktoré priam nabádajú, aby ste ich naaranžovali do „hrebienka“ alebo „korunky“, chytili pri jedení do rúk a chutne poobhrýzali… To, čo vidím v našich mäsiarskych vitrínach, sú nedbalo napílené hranoly mäsa, hala-bala cez kosti, ako sa práve podarilo. Všade samé piliny z kostí a plátky mäsa vyzerajú ako nevzľadné, štvrorcové kusy preglejky. Tak ja už naozaj neviem, čo s tým naším mäsiarskym biznisom…
Bravčové kotlety so špenátovými krúpami s citrónom a tymianom
- 4 bravčové kotlety
- 2 lyžice octu z červeného vína
- 2 strúčiky cesnaku
- soľ, čierne korenie
- 2 lyžice slnečnicového oleja
- 1 menšia cibuľa
- 1 lyžička koriandrových semienok
- 200 g krúp
- cca 500 ml horúceho vývaru
- 4 vetvičky tymianu
- 1 citrón
- cca 100 g listového mladého špenátu
Na lyžici oleja orestujeme nadrobno posekanú cibuľu a koriandrové semienka. Keď cibuľa trochu zmäkne, prisypeme k nej krúpy a restujeme asi minútu, kým sa krúpy neobalia v oleji. Potom ich zalejeme horúcim vývarom, pridáme vetvičky tymianu, stiahneme teplotu na minimum, prikryjeme a necháme pobublávať 30 – 35 minút, kým sa vývar nevsiakne a krúpy nezmäknú.
Medzitým si namarinujeme kotlety v octe a pretlačenom cesnaku asi 10 minút. Kotlety potrieme trochou oleja, posolíme, okoreníme a opečieme pod grilom asi 5 mínút z každej strany. Udržiavame ich do podávania v teple.
Keď sú krúpy hotové, vyberieme z nich tvrdé stonky tymianu a primiešame postrúhanú kôru z polovice citróna, listový špenát a prípadne ešte dosolíme a dochutíme trochou citrónovej šťavy.
Kotlety podávame so špenátovými krúpami a mesiačikom citróna na pokvapkanie.
Ďalšie recepty s krúpami:
Orzo, orzotto a tak podobne
Najlepší doping na svete
Zele-renesancia
Zimné chute z jedného hrnca
Opäť príspevok, ktorý je napísaný ako z mojej duše (práve pre toto stotožnenie sa, som sa pred pár rokmi stala tvojou pravidelnou čitateľkou 😉 ). Súhlasím!! Ja som sa raz skúsila u nášho mäsiara (ktorý medzitým zavrel) opýtať sa na teľaciu pečeň (keby si videla tie vyhúkané oči), ba moja odvaha zašla aj ďalej, opýtala som sa na kvetovú špičku – mäsiarka nemala šajnu o čom hovorím!! A to ani nespomínam, že v živote nepočula výraz glejovka! Viac ako smutné… V takýchto prípadoch sa mi rozum zastavuje, to aby som si ako zákaznička vzdelávala mäsiara?
S tou šunkou detto, ja som sa už vzdala nádeje. Podobne ako pri mojej túžbe upiecť doma porchettu – ale svitla nádej, minule som v maďarskom tescu zahliadla karé s kožou!! Tak snáď raz…
V podstate si autorka aj Vy za to môžete sami. Za prvé, drvivá väčšina spoločnosti sa chová masovo a pokiaľ viem, demokracia je založená na vôli masy. Aj keby bola chorá, asi máme smolu…Nedávno som videl jednu reláciu, kde sa mnohí pracovníci na bitúnkoch vyjadrovali podobne ako Vy, avšak takticky museli na isté otázky odpovedať slovami, no to vravíte Vy nie ja…Jednoducho vraveli, že v zahraničí majú ľudia záujem o kadečo, na SR je masa momentálne pobláznená a verí v presvedčenie, že len čisté mäso je COLL a všetko ostatné je odpad…a že to, čo my nazývame odpadom oni vyvážajú toď dôvod prečo to tu nenájdete a toď dôvod prečo sa už asi ani mäsiari chudáci nevyznajú v tom, čo požadujete, keď 20 rokov nič také nevideli práve kvôli „odbornej“ mase – verejnosti …takto to vyzerá, keď sa tupci z verejnosti nasilu vyjadrujú ku všetkému, lebo zasa je cool Jedlo..keď bude morálka začnú moralizovať a všetko premienať na svoje choré chute…Vždy som rád, keď sa verejnosť zaujíma o niečo, len keby nemali tú fanatickú tendenciu, sa za dva dni vyhlásiť za odborníka, alebo proste len začať popierať xx ročné skúsenosti toho, kto sa tomu venoval už dlhšie…
INAK pekný článok aj komentáre (:
Jaj, aby som nezabudla, ja som dnes riešila podobný problém s kvalitou spracovania, ale pri hydine – kuracie krídelka od hyzy, že uprimné kura, či ako stupidne ho pomenovali. Polovica krídelok bola na tom poslednom „hnáte“ tak nekvalitne ošklbaná, že z nich trčalo 3 – 4 bŕk v rozmere 3 – 5 cm. A to sa snažím odmyslieť smrť tých chudeniec, keďže skoro všetky posledné kĺby boli zaliate krvou – lenže na tej tácke ich vždy tak šikovne poukladajú, že si človek pri nákupe nemá šancu nič všimnúť. 🙁
Jaj, Aduš, presne som vedela, že sa ozveš, že vieš o čom hovorím a budeš mať v zálohe pár podobných zážitkov, heh… Inak, aj toho „nášho“ mäsiara už zavreli… Je to strašné, čo všetko musíme tolerovať a nemôžme s tým nič spraviť. My už zháňame poriadne mäso ako za socíku, cez známych a kamarátov. Vždy si zavoláme, keď niečo dobré zoženieme a kupujeme si navzájom. Naposledy úlovok z Metra – 2-kilové balenie (českých) hovädzích líčok, wow, budú na Veľkú noc… Ale je to fuška, ti poviem, zohnať dnes niečo pekné…
Jejha, dakujem za tip, v metre som uz dlhsie nebola, mala by som ist kuknut 😉
Dalsia alternativa je najst sa viaceri, kupit zviera naraz, a potom si ho podelit. Urobili sme to naposledy takto s jahnatom. Rozporcovali, popili vinko, urobili si cerstvo restovanu pecienku a bol z toho este aj prijemny vecer, nielen plna mraznicka…
Najblizsie chcem takto skusit farmu pri Pocuvadle, maju na trave paseny skotsky dobytok, uvidime.
Ahoj Zuzka. Nestihla som ti mäsovú tému okomentovať pred naším foodblogerským stretnutím. Skvelá diskusia k mäsu je na Viktorovom blogu (Na ceste za dobrým mäsom), ale ten máš asi odsledovaný a najmä zdroje mäsa tiež. My sme mäso takmer úplne prestali jesť. S jeho kvalitou je na Slovensku je bieda, ale to vieme všetci, ktorí o jedle rozmýšľame trochu viac a inak. Navyše, nám je všetkých krásnych zvieratiek ľúto, aj preto ich spotrebu a konzumáciu nepodporujeme. Ja som po Viktorovom článku a čítaní príspevkov skúsila mäsiara na Grosslingovej. Pán má naozaj veľmi netradičný výber v porovnaní s konvenčnými mäsiarstvami – jahňacie, teľacie, paprčky, chvosty, zajace, skorodomáce kurence, škvarky, sviečková. Dokonca máva aj čerstvé ryby – lososa, tuniaka, pstruhy. Mäsové výrobky nie sú myslím žiadne jeho, všetky zrejme prekupuje. Ale. Výber má síce pekný, avšak mne sa nepáči, ako má mäso „nabúrané“ a najmä, ako ho skladuje. Mäso nie je pekne naporcované a navyše ho skladuje v regáli a mäso obsychá. To ma veľmi zamrzelo. Taktiež, raz je pán mäsiar hodne dobrý obchodník, inokedy, keď nemá náladu, najradšej by som odišla a poslala ho niekam. Nestabilný výkon 🙂 V Maďarsku som mäso ešte nekukala, kúpila som iba slaninu. Chystám sa však pozisťovať v dedine, kto robí domáce klobásky a zohnať tak blízky domáci zdroj, aby som nemusela za domácimi klobáskami na bratislavské trhoviská.
Takže nie ako za socíku, ale ako v prvotnopospoľnej spoločnosti si budeme zháňať mäso… Najprv si ulovíme a potom rozbúrame a rozdelíme, super 🙂 To sme to dopracovali… Ja som bola dhší čas stálou zákazníčkou u Orbána, ale presne – veľmi nestabilný výkon a „slovenský“ prístup – akonáhle obchodník cíti, že sa mu ako tak darí, zákazník prestane byť dôležitý – ber, alebo nechaj tak! Aj my si svojpomocne zháňame slaninu a klobásy, lebo ma prestalo baviť, že slanina kúpená v obchode splesnivie. Slanina, čo voľakedy zvykla visieť mesiace a mesiace v špajzi…
Zuzka,
presne takuto slaninu som dnes vyhodila do kosa…akosi som pozabudla ze som pred tyzdnom chcela piect tarte flambe, dnes rozbalim a dovi… veru, niekedy slanina, klobasy, udeny lalok, vsetko viselo u babky v spajzi aj rok a nic… krasne casy to boli 🙁
A moje najnovsie skusenosti s masom v ba?
1. (-), v nedelu z nudzovych dovodov (inak tam nekupujem ziadne „zive potraviny“, ale iste dovody ma donutili zariskovat) som kupila v lamacskom tescu u masiara panenku – dosla som s nou domov, pekna bola, len maly detail – smrdela…tak sme ju boli vratit…
2. ja zvyknem maso kupovat v masiarstve miran, u nas v dnv terne a zatial som bola vzdy nadmieru spokojna, naposledy asi pred dvoma dnami, mily ustretovy masiar, som si pokecala, aj som sa zasmiala aj som pekne maso nakupila – mavaju pravidelne aj telacie aj jahnacie…
3. domaci zdroj na udene, klobasy uz mam, prave vravim drahemu nech mi objedna poriadnu slaninu…
4. moja svagrina s muzom chovaju hovadzi dobytok pri prievidzi, masove plemeno, teliatka su predane casto skor ako sa stihnu narodit, to ich ako tak zivi, len primarne maju ranc na koniky, jazdenie, vikendy a to v tejto dobe velmi nejde… takze cez z nich sa dostanem k dobrej domacej hovadzinke…