Posledný mesiac bol veľmi pomalý. Až tak, že ma stihli dobehnúť všetky myšlienky a spomienky, na ktoré som už dávno zabudla. Spomínam na staré (dobré) časy, pozerám si storočné fotky, púšťam veci, ktoré som dvadsať rokov nevidela, hudbu, ktorú som počúvala na materskej (Zrní, Umakart). Lockdown je vlastne taká materská, na ktorej je teraz celá krajina. V sociálnej izolácii, bez peňazí, bez pomoci a bez perspektívy. Červená. Nikoho nezaujímate, všetci sa tvária, že sa nič nedeje, ale vy viete, že ste „dojeli“. A musíte to nejako prežiť.

… sme v citrusoch až po uši.

Ryby ma stále neomrzeli, stále ich máme na jedálničku aspoň raz-dvakrát do týždňa. No okrem vitamínu D si telo začalo pýtať aj viac vitamínu C, a tak sme v citrusoch až po uši. Na citrónoch som závislá celý rok, ale v zime, keď je sezónneho ovocia už len poskromne, mraznička zíva prázdnotou a pečiem už aj z kompótového ovocia, sú grepy, klementínky a červené pomaranče vítaným spestrením stravy. A nielen na sladko. Zo začiatku som používala grepy do šalátov namiesto paradajok pre hostí, ktorí paradajky nejedia. Ale potom mi napadlo, že sa hodia aj v zime, keď paradajky nestoja za nič. (Pokojne vyskúšajte šalát caprese s ružovým grepom alebo s červeným pomarančom namiesto paradajok.)

Spojenie rýb a citrusov je, naopak, už pomerne bežné, takže vám ani nepríde, ak vymeníte citrón či limetku za grep alebo sevillský pomaranč. Pikantný citrus oceníte najmä k mastnejším sleďovitým alebo makrelovitým rybám, príjemne ich to osvieži a odľahčí. Na čerstvé makrely som poľovala od jesene a až teraz sa mi podarilo nejaké zohnať. Tak sme mali hody uprostred týždňa, ani do víkendu sme nevyčkali. Mastné ryby a citrusy sú pre mňa ďalším míľnikom zimnej sezóny, znamením, že už zima ide z kopca. Dni sa predlžujú, vtáky spievajú, a hoci ešte stále s termoskou s čajom v ruksaku, túlačky po lese sú už oveľa príjemnejšie a optimistickejšie. A tie výhľady!

Jaj, a skoro som zabudla! Keď sme už pri tých citrusoch a spomienkovom optimizme, neuveríte, ale po viac ako dvadsiatich rokoch(!) som sa konečne dokopala k tomu, aby som uvarila Nigelline citrónové linguine. Sú famózne, už som ich robila dvakrát. Maximálne uspokojivé jedlo z pár surovín, hotové za pár minút, s jedným špinavým hrncom a miskou. Bol to Nigellin úplne prvý televízny recept z prvého dielu úplne prvej série Nigella Bites, ktorú natočila v roku 1999. Vtedy to bolo pre mňa zjavenie, všetky tie krvavé steaky a omáčky zo surových vajec, ako z inej planéty. Prvýkrát som, tuším, počula o linguine. Nigella hovorila, že ich má radšej ako prefláknuté špagety, lebo sú mäsitejšie a na väčšej ploche na nich drží omáčka. A ja dnes z rovnakého dôvodu nevarím linguine ale bucatini. Ale k tomu sa ešte vrátim, zatiaľ si užívajte Céčka, ak máte deficit.

Bulgurový šalát s klobásou, ružovým grepom a mandľami

  • 1 šálka bulguru (cca 250 g)
  • 2 šálky vody alebo vývaru podľa chuti
  • 1 červená cibuľa
  • ½ klobásy
  • hrsť celých mandlí
  • hrsť zelených listov (rukola, baby špenát, petržlenová vňať a pod.)
  • 1 malý ružový grep
  • 3 lyžice olivového oleja
  • 1 lyžica vínneho octu
  • soľ, čierne korenie

Na olivovom oleji orestujeme na plátky pokrájanú cibuľu, prisypeme bulgur, premiešame, zalejeme horúcou vodou alebo vývarom, dobre posolíme, privedieme k varu, stiahneme teplotu a necháme cca 15 minút pomaly variť, kým sa všetka tekutina nevsiakne a bulgur nezmäkne. Odstavíme a necháme mierne vychladnúť. Presypeme ho do servírovacej misy.
Grep očistíme a povykrajujeme z neho jednotlivé mesiačiky bez šupiek. Šťavu zachytávame.
Na suchej panvici opečieme mandle. Posekáme ich na menšie kúsky.
Na panvici vyškvaríme klobásu, pokrájanú na menšie kúsky. Klobásu vyberieme.
Výpek z panvice zmiešame s octom, šťavou z grepu, trochu posolíme, ochutíme čiernym korením na dresing.
V mise opatrne premiešame bulgur s mandľami, vyškvarenou klobásou, zelenými listami a dresingom. Ochutnáme a prípadne ešte doladíme chute. Nakoniec do šalátu zľahka primiešame segmenty grepu a podávame samostatne, alebo ako prílohu k mäsu alebo rybe.

Citrónové bucatini

  • cca 300 – 350 g cestovín
  • 2 veľké žĺtky
  • 1 citrón
  • cca 150 ml sladkej smotany
  • 50 g masla
  • parmezán, grana alebo pecorino podľa chuti
  • soľ
  • petržlenová vňať (nemusí byť)

Vo veľkom hrnci slanej vody uvaríme bucatini al dente.
Medzitým si v miske metličkou rozmiešame žĺtky s najemno postrúhaným parmezánom (cca 6 – 7 lyžíc), smotanou, najemno postrúhanou kôrou z citróna a šťavou z polovice citróna.
V momente, keď sú bucatini hotové, vypneme sporák, zlejeme ich a necháme ich v horúcom hrnci. Premiešame ich s maslom, aby sa všetky dobre obalili a nelepili. Hneď na to do nich postupne primiešavame žĺtkovo-smotanovú zmes a premiešavame, aby sa zmes emulgovala a vytvorila na cestovinách hladkú omáčku.
Podávame ihneď, pokvapkané citrónom, ak ešte treba, posypané parmezánom a prípadne aj posekanou vňaťkou.