https://www.natanieri.sk

Tag

bravčové mäso

v kuchyni

Recept na život alebo tak nejako

Keď muž v októbri rozložil sous vide mašinu, že ide robiť bôčik, nemala som žiaden plán. Polovicu bôčika sme zjedli hneď so zemiakovou kašou, glazovanými šalotkami a salsou verde s tým, že zvyšok zamrazíme na horšie časy. Ani začiatkom decembra, keď som si plánovala sviatočné menu a revidovala zásoby v mrazničke, som nemala predstavu, čo z bôčika bude. Ešte ani keď som pozerala Nigellu v telke, kde pripravovala pork buns a mysľou mi prebleslo, že ich už konečne musím urobiť aj ja, mi to nedochádzalo. Bao buns som mala čerstvo v pamäti z Viedne a mala som ich zafixované skôr s hovädzím mäsom, bravčovým trhaným, či vyprážaným kuracím mäsom a na bôčik v mrazničke som ani nepomyslela.

Pokračovanie...
v cudzine, v reštaurácii

To je maso!

Náš výlet do Prahy sa začal malým zaváhaním. Neurobili sme si na piatok večer rezerváciu a vypomstilo sa nám to. Museli sme teda trochu improvizovať. Zrejme ale všetko malo byť tak, ako bolo a my sme sa veľkou okľukou dostali do reštaurácie, ktorú sme síce v pláne nemali, ale na našom „must do“ zozname bola. A navyše čerstvo presťahovaná, takže sme vlastne testovali akoby nový podnik. Aromi. Vlajkovú loď pražskej flotily Riccarda Lucqueho, aktívneho propagátora kvalitnej talianskej kuchyne v Čechách.

Pokračovanie...
v kuchyni

Surf & turf – balans medzi proteínmi

„Surf & turf“ bolo v 60. a 70. rokoch v USA a Austrálii veľmi populárne jedlo. Stredná vrstva ním dávala najavo, že si môže dovoliť naraz filet mignon aj homára. Ja som vždy považovala surf & turf (teda dary mora spolu s mäsom) skôr za šikovnú voľbu pre všetkých, čo sa nikdy nevedia rozhodnúť, či chcú mäso alebo ryby. Ale čím ďalej, tým viac to vnímam tak, že skôr ako o „rozožranosť“ môže ísť o pokus o balans medzi jedným a druhým.

Pokračovanie...
v kuchyni

Mäsiarsky biznis po slovensky

Nedá mi opäť raz neokomentovať naše mäso. Mäso asi najviac s manželom riešime. Presnejšie, mäsiarsky biznis. Pred Vianocami som zažila šok, keď som sa márne pokúšala u mäsiarov súkromníkov zohnať šunku od kosti (s kožou, prípadne aj s kosťou). Chcela som pripraviť vianočnú šunku vcelku, s glazúrou… Naivne, ako vždy, som si myslela, že už aj u nás je zákazník pán, ktorému obchodník spraví, čo mu na očiach uvidí. Najmä v týchto krízových časoch, keď je každé euro dobré. Omyl. Ako vždy som si vypočula, ako niečo nejde a nedá sa. Vraj na bitúnku majú zabehaný systém, na ktorom nechcú nič meniť. Vraj predávajú mäso, nie kosti a kože(!)

Pokračovanie...
v kuchyni

Levie hlavy

S blížiacim sa čínskym novým rokom sa celý mesiac na Foodnetworku venujú ázijským jedlám a kultúre stravovania. To je pre mňa úplná pasia. Sledujem úžasné zábery z kulinárskych rajov ako Šanghaj, Hong Kong, Taipei, Singapur a ich miestne trhy s čerstvými produktmi, nezameniteľnými špecialitami a podvedome si do pamäte zapisujem tipy, kam zájsť na dobré jedlo a čo všetko ochutnať. Veď raz…!

Pokračovanie...
v kuchyni

Knedle po čínsky

Odškrtávam si zo zoznamu „To Do List“ položku „parák“, pod ktorou som mala na mysli odskúšanie bambusového paráčika, najlepšie na nejaké plnohodnotné ázijské jedlo. Inšpirácia prišla paradoxne z opačnej strany, od Jamieho Olivera. (Neviem ako vy, ale ja, keď už naozaj neviem, čo mám variť a na čo mám chuť, otvorím ktorúkoľvek knižku Jamieho Olivera a inšpirácia sa zaručene dostaví.)

Pokračovanie...
v kuchyni

Gastropub – krčma, kde sa dobre varí

Často si doma nad dobrým obedom alebo večerou povzdychnem, ako rada by som si takéto jedlo dala v reštaurácii. Niežeby som sa chcela stravovať po reštauráciách, ale v situácii, keď som na cestách a chcem sa niekde slušne naobedovať, chcem poctivé, obyčajné, ale kvalitné a najmä živé jedlo. Žiadne polievky z prášku, mŕtve magi gebuziny, neidentifikovateľné hnedé omáčky, ktorými sú zaliate podrážkovité kusy mäsa s konzervovanými šampiňónmi. Chcela by som si sadnúť za čistý stôl v podniku, kde rozvoniava pravý vývar a pečené buchty.

Pokračovanie...
v kuchyni

Keď sa kumšt oplatí

V dnešnej dobe prebytkov a plytvania už nie je pestovanie vlastnej zeleniny a chovania vlastných hospodárskych zvierat nevyhnutnosťou. Ako sa dnes na všetko s obľubou hovorí – neoplatí sa to. Všetko sa dá oveľa lacnejšie a bez námahy kúpiť v supermarkete. Prečo teda obetovať víkend a stráviť ho prácou na zabíjačke? Možno preto, aby sme nezabudli na to, odkiaľ pochádza bravčová panenka, ako sa robia oškvarky a ako chutí poctivá jaternica.

Pokračovanie...