Ešte jedno poohliadnutie sa za naším výletom do Londýna. Menej slovami, viac pohyblivými obrázkami. O tom, ako sme Londýn videli a vnímali.

Londýn je neskutočne rýchly. Prvý deň sme nechápali, kam sa všetci ženú. Pre nás z ospalej Bratislavy nepochopiteľné. Prečo sa predbiehajú ešte aj na eskalátoroch do metra, keď metro chodí každú minútu – dve? Na tretí deň sme sa predbiehali tiež. Mesto nás pohltilo. Pristúpili sme na jeho hru. V londýnskom metre aj minútová strata spôsobí na konci cesty dvadsaťminútový sklz, kvôli ktorému sme stále niekam meškali a náhlili sa…

Londýn je neskutočne chutný. Sledovať na jedle, aký je rôznorodý a kozmopolitný, je úžasné… Koľko tvárí jeho gastrokultúra má a koľko možností ponúka. Ako si každý vyberie. Aj vegetarián. Aj fajnšmeker. V kamennom obchode, podniku, či na ulici. Ako sa pozitívne zážitky z jedla pretavia do celkového pozitívneho dojmu z mesta a pozitívneho životného pocitu. Že je stále čo objavovať a skúšať. Radosť prísť sem kedykoľvek znova. Priložiť prst na tep doby.

Ďalšie články o Londýne:
– East Meets West
– Ottománia
– Jedlo ulice
– Taste of London
– London’s Calling

Autor: zuzka
6 komentárov