https://www.natanieri.sk

Tag

šalát

v kuchyni

Deficit C

Posledný mesiac bol veľmi pomalý. Až tak, že ma stihli dobehnúť všetky myšlienky a spomienky, na ktoré som už dávno zabudla. Spomínam na staré (dobré) časy, pozerám si storočné fotky, púšťam veci, ktoré som dvadsať rokov nevidela, hudbu, ktorú som počúvala na materskej (Zrní, Umakart). Lockdown je vlastne taká materská, na ktorej je teraz celá krajina. V sociálnej izolácii, bez peňazí, bez pomoci a bez perspektívy. Červená. Nikoho nezaujímate, všetci sa tvária, že sa nič nedeje, ale vy viete, že ste „dojeli“. A musíte to nejako prežiť.

Pokračovanie...
v kuchyni, v záhrade

Doma na lehátku

Čím viac sa s postupujúcim májom uvoľňovali protipandemické opatrenia a svet sa viac a viac vracal do vychodených koľají, tým viac som bola paralyzovaná. Trochu zo strachu z toho kolotoča, ktorý nás opäť čoskoro zomelie a z časti možno z toľkej radosti z možností, ktoré pred sebou máme. Poznáte to, toľko sa na niečo tešíte, až vás to desí, keď to má prísť.

Pokračovanie...
v kuchyni, v záhrade

Babie leto

Pôvodne sme išli cez víkend zazimovať letné sídlo, ale bolo tak nádherne (a predpovede počasia na najbližšie týždne sú také optimistické), že tam zrejme ešte jeden-dva víkendy strávime, uvidíme. Niežeby sme tam už nechceli byť, ale aj domov nás to už ťahá. Sezóna je tento rok dlhá, rozlietaní sme od apríla. Domácnosť zanedbaná, letné veci pomiešané s jesennými a navyše už máme doma dvoch školákov, povinností je nad hlavu. Už by sme skrátka potrebovali byť aj doma. Aj keď viem, že zima (akokoľvek teplá) bude dlhá a netreba sa ponáhľať s kuklením doma.

Pokračovanie...
v kuchyni, v médiách

Feel Good Food 1+

Koncom minulého roka som si dávala pomyselné novoročné predsavzatie viac čítať. Nemyslela som úplne na kuchárske knihy, ale keď som neskôr otvorila knižnicu, siahla som automaticky po Nigelle. Jej knihu Simply Nigella som si už dávnejšie založila „na horšie časy“, mysliac pri tom na podtitul knižky „feel good food“. Nigelline knižky sa však dajú čítať aj ako beletria či ako populárno náučná literatúra, vďaka ktorej si osvojíte nielen nové recepty, ale hlavne nový spôsob stravovania. Tak či tak, Nigelline knižky ponúkajú doslova „recepty na život“. Keď potrebujete nové impulzy či inšpirácie, nie je nič ľahšie ako si krok za krokom podľa nich uvariť jedlo a bude vám po ňom zrazu inak, lepšie.

Pokračovanie...
v kuchyni

Rýchle riešenia

Môj vkus na jedlo už asi poznáte. Ja skrátka bistro štýl milujem. Niečo „malé, jednoduché, viac-menej zeleninové“ a k tomu šalát. Hotovo. Víkendové varenie vybavené. Iste s postupujúcou jeseňou a zimou príde chuť a nálada aj na dlhé, pomalé varenie a pečenie, ale kým sa dá byť vonku, nezdržiavam sa v kuchyni.

Pokračovanie...
v kuchyni

Hodíme sa k sebe, miláčik?

Pýtala sa ma kamarátka Maruška, či by som jej nedala nejaký zoznam zaručených kombinácií potravín, ktoré sa k sebe hodia. Viem, že mala na mysli niečo ako „paradajky – bazalka“, ale predo mnou sa zrazu vynorilo nekonečno chutí a kombinácií a zdalo sa mi nemožné zosumarizovať ich do nejakej „tabuľky“.

Pokračovanie...
v kuchyni

Najlepší doping na svete

O „performance cooking“ som počula prvýkrát, keď mi muž nedávno priniesol kuchársku knižku Kuchařka Grand Tour. V skratke ide o to, že sa dánsky cyklistický tím Riis Cycling (od r. 2014 tím Tinkoff-Saxo) v r. 2006 rozhodol zamestnať profesionálneho kuchára počas Grand Tour a od r. 2010 ako vôbec prví začali používať špeciálne prerobené nákladné auto – mobilnú kuchyňu, z ktorej zabezpečovali pretekárom na telo ušitú, celodennú stravu počas pretekov. Vedenie Riis Cycling tak začalo pracovať na koncepcii nového spôsobu stravovania, ktoré sa dnes nazýva „performance cooking“.

Pokračovanie...
v kuchyni, v záhrade

Zele-renesancia

Podľa Ottolenghiho receptov varím asi najradšej. Veľmi mi jeho jedlo chutí a z jeho receptov som sa najviac naučila ako dochucovať, ako „vystavať“ jedlo, vrstviť textúry a chute. Ottolenghi je mág. (Ja osobne rozdeľujem kuchárov na remeselníkov a umelcov. Ottolenghi je samostatná kategória.) Myslím si, že má absolútny zmysel pre chuť. Zatiaľ sa mi ani raz nestalo, že by som podľa neho niečo uvarila a povedala si „hm, nič moc“. Vždy je to chuťovo dotiahnuté do konca, komplexné a zaujímavé. Keď veľa čítam Nigellu, začnem aliterovať, keď často varím podľa Ottolenghiho, všade pridávam citrónovú šťavu či melasu z granátových jabĺk na kvantá. Alebo škoricu, jogurt, sušenú mätu… Už pomaly prichádzam na tie jeho grify, viete?

Pokračovanie...
v kuchyni

Kačica a pomaranč

Krásna kombinácia. Klasická kombinácia. O kačici na pomarančoch počul, hádam, každý. Osobne nepoznám ku kačaciemu mäsu nič lepšie ako čerstvý pomaranč. (Áziu nerátam, to je úplne iná gastro galaxia.) Sladko-kyslá chuť pomaranča osvieži ťažké, mastné kačacie mäso a vytvorí s ním harmonický súzvuk. O kačici s pomarančom som tu písala už pred viac ako štyrmi rokmi, ale napriek tomu, že sa v ponuke kačacieho mäsa našich reštaurácií nič nezmenilo, aspoň moje varenie sa o kus posunulo. Chuťové preferencie ostali, ale vzťah k surovinám a prevedenie sú už iné. Už som sa asi naučila trochu variť.

Pokračovanie...